Zohid Madrahimov tarixiy toponimika


T o p o n im la r n in g   pa yd o  bo'Iishi



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/22
Sana17.01.2022
Hajmi3,25 Mb.
#383125
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22
Bog'liq
Madrahimov Z. Tarixiy tononimika

T o p o n im la r n in g   pa yd o  bo'Iishi. 
D u nyoda  h am m a  n a rsan in g   nom i  bor. 
“ T o g ‘”  d eg an d a  balan d m i-p astm i,  kattam i-kichikm i  u m u m a n   to g '  tu sh u n ilad i 
T o g '  ham   sh u n d ay   u m u m iy   atam a,  turdosh  ot.  S h unday  s o 'z la rn i  x o h lag an   tilga 
ta rjim a   qilish  m um kin.  A to q li  ot  esa  qan d ay d ir  bir  narsani,  predm etni,  o b ’yektni 
bildiradi  va  o d atd a tarjim a   q ilin m asd an   ham m a  tillard a  deyarli  bir  xil  y oziladi  va 
tala ffu z   qilinadi.  M asalan,  S am arqand  deganda,  resp u b lik am izd ag i  Z arafsh o n  
d ary o si  so h ilid a  jo y la sh g a n   g o 'z a l  tarixiy  shahar tushuniladi.  B uxoro  d eyish  bilan


O 'z b e k is to n n in g   k o 'h n a   shahri,  sh u   n o m li  v ilo y a t  m ark azi  k o ‘z  o ‘n g im iz d a  
nam o y o n   b o i a d i .
S h u n d ay   qilib,  to p o n im   (g e o g ra fik   n om )  -  a v v alo   s o ‘zdir.  B iroq  u  o d d iy   s o ‘z 
em as,  b irin ch id an ,  a to q li  ot.  A y n i  p a y td a   k o 'p g in a   to p o n im lar,  hatto   tilsh u n o s 
o lim lar  u c h u n   h am   tu sh u n arsiz.  X o ra zm ,  S am arq an d ,  F a rg 'o n a ,  N am an g an   kabi 
n o m la m in g   kelib   chiqishi  h a q id a   q a n c h a   fik rla r  b ild irilg a n   b o 'ls a   ham ,  u lam in g  
kelib   c h iq ish i,  e tim o lo g iy asi  h am o n   n o m a'lu m .
G e o g rafik   n o m la r  m an z ilg in a   em as,  balk i  k o ‘p d a n -k o 'p   ax b o ro t  -   tarixiy, 
g e o g rafik ,  lin g v istik   m a'lu m o t  tash iy d i.  H a r  q a n d ay   g e o g rafik   nom   m uayyan 
m a z m u n g a   eg a,  m a'n o siz  nom   b o 'lm a y d i.  L ek in   k o 'p g in a   jo y   n o m larin in g  
m a'n o si y o 'q o lg a n ,  a n iq ro g 'i  h o z irg i  k ish ila r u c h u n  tu sh u n a rsiz  b o 'lib  qolgan.
T o p o n im lar  tu rli  asrlar  m ev asi  b o 'lib ,  u z o q   d a v rla r  y ashaydi.  Q ad im iy  
tilla rd a   q o 'y ilg a n   nom   k ey in g i  x a lq la r  u ch u n   o d d iy   to p o n im d an   b o sh q a   n a rsa 
em as,  u n in g  q an d ay  m a'n o n i  a n g iatish i  h a q id a  h a r d o im   h am  o 'y la b   o 'tirish m a y d i.
G e o g rafik   n o m la r  tu rli  d a v rla r  guv o h i.  T u rli  so h a   olim lari  -   tilsh u n o slar, 
g eo g raflar,  tarix ch ilar,  arx eo lo g la r,  g e o lo g la r,  etn o g ra fla r  to p o n im ik ag a   m u ro jaat 
q iladilar.
G e o g rafik   n o m la rg a   q a rab   o 'tm is h d a   q an d ay   x a lq la r  y a sh ag an in i,  tu rli  m illat 
x a lq la rin in ig   o 'z a r o   alo q alarin l,  u larn in g   bir  jo y d a n   ikkinchi  jo y g a   k o 'c h ib  
y u rish in i  b ilib   olish  m um kin.
T u rli  d a v rla rd a   y a sh a g an   v a   tu rli  tilla rd a   g ap la sh g a n   x a lq la r  0 ‘rta   O siyo, 
ju m la d a n   o ‘z b ek   h a lq in in g   e tn o g e n e z id a   m u ay y an   d a ra jad a   ish tiro k   etg an   va 
o 'lk a n in g   tarix iy   to p o n im iy as id a   iz  q o ld irg a n .  B u n i  O 'r ta   O siy o n in g   o 'tm is h d a  
k o 'c h m a n c h i  va  y arim   k o 'c h m a n c h i  b o 'lg a n   a h o lisin in g   h o z irg a ch a   saq lan ib  
q o lg an   u ru g '-q a b ila  n o m la rid a  h am   k o 'r is h  m u m k in .
Sarm at,  S irak   (S h iro q ),  T o h ar,  A lan ,  M itan   kabi  to p o n im lar  o lk ad a   turli 
d a v rla rd a   y ash ag an   q ad im iy   x a lq la r  v a   q a b ila   n o m la rin in g   in ’ikosidir.  H ar  bir 
m am lak a td a ,  viloyat,  h a r  bir  tu m a n d a ,  s h a h a rd a   v a   hatto   q ish lo q d a  q an ch ad an - 
q a n ch a  to p o n im lar bor.
T o p o n im ik a   g eo lo g ik   q id iru v   ish la rid a   ham   k a tta  y o rd a m   beradi.  G eo lo g iy a- 
m in e ro lo g iy a   fanlari  dok to ri  R.  A.  M u s in   o 'z in in g   k o 'p   y illik   ilm iy  fa o liy atid a  
q a d im   z am o n lard a   ishga  so lin g an   k o n la m in g   o 'rin la rin i  to p o n im ik a   a n c h a   aniq 
k o 'rs a tib   b e ra   olish in i  isb o t  q iladi.  K o n so y ,  K o n te p a,  O ltintog*,  K u m u sh k o n , 
M iskon,  K o ‘hila'l,  Q o ‘r g ‘o sh in k o n   kabi  d ary o   v a   soylar,  to g ‘lar  v a   tep alik lar, 
y o ‘llar  v a  d o v o n lar,  m ay d o n   v a   m a v z e la r  bu  jo y la rd a n   y e r  osti  b o y lik lari  qazib 
o lin g a n id an   d a lo la t beradi.
M asalan ,  P ark en t  q is h lo g ‘i  y a q in id a   jo y la s h g a n   K u m u sh k o n d an   qad im d a  
ham ,  y a q in -y a q in la rd a   ham   q o ‘rg ‘o sh in   q a zib   o lin g an .  N im a   u ch u n   K u m u sh k o n  
Q o ‘r g ‘o sh in k o n   deb  ata lg an   em as?   B u n in g   siri  y aq in d a g in a   aniqlandi.  M a'lum  
b o 'lis h ic h a ,  K u m u sh k o n n in g   q o 'r g 'o s h in   ru d alari  b o sh q a   kon  ru d alarid an  
o 'z in in g   k u m u sh g a b oyligi  bilan   a jra lib   tu rar ekan.
G e o g rafik   n o m lar  ju d a   q ad im   z am o n lard a ,  ibtid o iy   tu zu m   d a v rid a   p ay d o  
b o 'l a   b o sh lag an .  Joy  n o m lari  m in g -m in g   y illa r  d av o m id a   to 'p la n a   b o rg an   va 
h o zirg i  v a q td a   Y e r  sh a rid a   b e h iso b   to p o n im la r  bor.  L ek in   ham m asi  b o 'lib . 
d u n y o d a   q a n c h a   g e o g rafik   n o m   b o r  ek an in i  h e c h   kim   bilm ay d i,  buni  h iso b lab  
ch iq ish n in g   iloji  ham   y o 'q .  H ar  b ir  q ish lo q d a   v a   u n in g   y o n -v e rid a   b ir  n ech a


quduq,  kichik jar,  ayrim   qoya,  hovuz,  uvat  bilan   chegaralangan  chek  yer,  buloq. 
tepalik,  x irm onjoylar,  y o lg 'iz o y o q   y o ‘llar  u c hraydiki,  u lam in g   nom lari  shu 
qishlo q d ag i  bir  guru h   odam dan  b o sh q a  hech  k im g a  m a'lum   em as  B unday  kichik 
o b ’y ek tlam i  eng m u kam m al  top o g rafik  h aritad an   ham   topib  b o ‘lmaydi.
G eografik  n o m lar  d u n yoga  keladi,  y ash ay d i,  m a'lum   bir  d av r  d avom ida 
k o 'p in c h a   shakli  h am d a  talaffuzi  o 'z g a ra d i  v a   nih o y at  n o m -nishonsiz  y o ‘qoladi. 
T o p o n im larn in g   um ri  turlicha.  B a'zi  bir  to p o n im lar  bir  nech a  yil  yoki  bir  necha 
o ‘n  yil  yashasa,  b o sh q a   b ir  g eo g rafik   n o m lar  asrlar  b o ‘yi  ham   tildan  tilga 
o ‘taveradi. 
S am arqand 
y u non 
tarix ch ilari 
a sarlarid a 
M araqanda, 
su g ‘d 
y o z u v larid a Sam rakans,  T o sh k en t esa d astlab  C hoch,  keyinchalik  Shosh,  X  asrdan 
e'tiboran T o sh k en t sh ak lid a qayd  qilingan.
0 ‘rta   O siy o g a  tu rk iy   x alq la r  k elm a sd an  
oldin 
hozirgi  0 ‘zbekiston 
h udud id ag i  v o h alard a  y ashagan  m ah alliy   x a lq la r  v a  q ab ilalar  -   xorazm liklar, 
s u g 'd iy lar,  C hoch  (T o sh k en t)  atroflari  ham d a  F a rg ‘on a  vodiysi  (qadim gi  P arkana) 
a holisi  sak lar  (shaklar)  o ‘zb ek lam in g   eng  q a d im iy   ota-bobolari  hisoblangan  va 
sharqiy  E ron  tillarid a   s o ‘zlashganlar.  S h unday  qilib,  0 ‘zbekiston  hududida 
fo rsch a  n o m lar  su b strat  toponim lar,  ya'ni  o 'z b e k la r  tom onidan  assim ilyatsiya 
q ilin g an   tub  n o m lar  hisoblanadi.  Sam arqand,  X orazm ,  Jizzax,  Q o ’qon,  kabi  k o ‘p 
s o ‘zlar qad im iy  n o m lar an a shu n d ay   substrat toponim lardir.
T u rk isto n d a  arab lam in g   uzoq  d a v r  d av o m id a   hukm ro n lik   qilishi  joy 
n o m larid a  ham   o ‘z  ak sini  topgan.  B unda  arab  tilining  adabiy  til  b o 'lib   xizm at 
q ilish i  k atta ro l’  o ‘ynagan.
A ra b lar  nom lari  o rasid a  avliyolar,  p a y g ‘a m b arlar  va  h ar  xil  diniy  e'tiq o d lar 
bilan  
b o g 'liq  
b o 'lg a n  
n o m lar 
alo h id a 
o ‘rin 
tutadi. 
A rablardan 
qolgan 
to p o n im larn in g   eng  k o ‘p  sonlisi  R abotlardir.  A ra b lar  o 'z la ri  bosib   olgan jo y la rd a  
harbiy  p u n k tlar  -   k o ‘p d a n -k o ‘p  rab o tlar  (rib o tlar)  qurgan.  C hunonchi,  Buxoro 
b iqinidagi  B oykand  (P ay k an d )  ya q in id a  1000  dan  ortiq  rabot  b o 'lg an .  Bu 
ra b o tlard a  turkiy  x alq la m in g   h u ju m larig a  q arshilik  k o 'rsa tad ig an   q o ‘shinlar 
turgan.  R abot  nom li  to p o n im lar  0 ‘zbekiston  h u d u d id a  h o zir  ham   kam   emas. 
M asalan,  R ossiya  im p eriy asin in g   h arb iy   olim i  N .  F.  S itn y ak o v sk iy n in g   1899- 
y ild ag i  “ R o ‘yx at” ida  Z arafsh o n   vo d iy sin in g   faqat  B uxoro  qism id a  B alandrabot, 
B esh rab o t,  D eganrabot,  K altarabot,  O ltirabot,  foshrabot,  C honrabot,  C huqurrabot, 
Q o ‘shrabot,  R abot,  R a b o tio ‘zbek,  R abotim ulla,  R aboti  Y usuf,  Y angirabot  kabi 
160  dan  ortiq  qishloq.  bundan  tashqari,  shu  q ish lo q lar  nom i  bilan  atalgan  bir 
n e ch a  o ‘n  ariq  qayd  qilingan.  S huningdek,  b o b   (bobil),  nahr,  tal  (tepa),  m asjid 
(m achit),  m ad rasa kabi  arab atam alari  g eografik  n o m lar  tarkibida  k o ‘p  uchraydi.
S hu  bilan  birg a  O 'r ta   O siyoda,  ju m la d an .  0 ‘zb ek isto n d a  arab lard an   oldin 
p aydo  b o 'lg a n   n o m lar  ham   bor.  M asalan,  N arsh a x iy n in g   “ B uxoro  tarixi”  kitobida 
tilg a   olingan  bir  q an ch a  n o m lar  B u x o ro   atro flarid a  hozirgi  kun lard a  ham 
uchraydi.  Shopurkon,  K arm ana,  G ‘ijduvon,  Ishtixon  kabi  q adim iy  ariq  ham da 
q ish lo q la r an a  shular ju m lasid an .
M o ‘g 'u lla m in g  
kirib 
kelishi 
0 ‘rta 
O siyo 
to p o n im iy asin i 
yanada 
m u rak k ab lash tirib   yub o rd i  -   B u ltig ‘ur,  D arxon,  N orin,  N o rin k o ‘1,  N orinkapa, 
Shiherti  k a b ila r  m o ‘g ‘ulch a  nom lardir.  D ovon,  k o ‘tal,  to ‘qay,  shiber,  q a p ch ig 'ay  
kabi  m o ‘g ‘u lch a  atam alar  0 ‘rta  O siyo  turkiy  xalqlari  tillari  lek sikasidan  va 
to p o n im iy asid an  m ustahkam   o ‘rin olgan.


0 ‘rta   O siy o ,  ju m la d a n   0 ‘zb ek isto n d ag i  ru sc h a   n o m lar  tu rli  y o ‘llar  bilan  
p aydo  b o lg an .  V ann o v sk iy ,  V la d ik in o ,  V rev sk ay a,  O b m c h ev o ,  U rsatev sk m y a 
kabi  te m ir  y o ‘l  stan tsiy alari  R o ssiy a  im p eriy asi  h u k u m ati  h o k im larin in g   q aro rlari 
bilan  q o 'y ilg a n   rasm iy   n o m la r edi.
R us  d e h q o n la ri  k o ‘ch irib   k eltirilg an  jo y la rd a   a n ch a g in a  ru sc h a  n o m la r  p aydo 
b o 'lg a n .  M irzachoM ga  ru s  d eh q o n lari  d astlab   188 6 -y ild a  k o ‘ch irib   keltirilg an . 
O 's h a   y ili  bu   y e rd a   to 'r tta   p o sy o lk a   v u ju d g a  kelgan.  B u lar  Z ap o ro jsk iy , 
N ad e jd in sk iy ,  R o m an o v sk iy   v a   S re ten sk iy   p o sy o lk a la ri  edi.  1898-yilga  k elg an d a 
S ird a ry o n in g   h a r  ik k ala  so h ilid a   9  ta  ru s  p o sy o lk a si  bu n y o d   etildi.  B u n d an   keyin 
p ay d o   b o ‘lg an   ru sc h a   g eo g rafik   n o m la r  ham   R o ssiy ad ag i  n o m la rd an   farq  q ilm as 
edi,  b o sh q a c h a   ay tg an d a,  ru sla r  o ‘zlari  y a sh ab   kelg an   yoki  o ‘z la rig a   tan ish  
b o 'lg a n  jo y   n o m la rin i  q o ‘ygan  edilar.
O 'z b e k is to n   to p o n im lari  tark ib id a  eng  k o 'p   k e la d ig an   a ffik slar (to p o fo rm a n t- 
lar):  -z o r  (M a rg 'iz o r,  O lm azo r),  -k at,  -k en t  (N a v k at,  B in k at,  P arkent),  -isto n   (G u- 
liston,  B o g 'is to n ),  -lo q   (T o sh lo q ,  S angloq,  Q u m lo q ),  -ob o d   (D eh q o n o b o d ,  D ash- 
n obod,  X a lq o b o d ,  H aq q u lo b o d ),  -li,  -lik   -liq,  (G azli,  T otti,  Soylik,  O h ak lik ,  B o 's -  
tonliq,  Q o y liq ),  -o n   (O h a n g aro n ,  S o ‘zangaron),  -x o n a   (A rab x o n a,  B o ‘rix o n a,  U r- 
g a n jix o n a ),  -goh,  g o   (N am o zg o h ,  Jan g g o h ),  -chi  (S h o ‘rchi,  0 ‘qchi,  C h iro q ch i),  - 
c h a  (S h o rc h a,  K o 'k c h a ,  S h o x ch a),  -ak   -ik  (H iso rak ),  -k o r  (P ax tak o r,  L alm ik o r)  va 
bosh q alar.

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish