Zohid Madrahimov tarixiy toponimika


T o p o n i m ik a n i n g   b o s h q a   fa n la r   bilan  alo qad orl ig i



Download 3,25 Mb.
Pdf ko'rish
bet4/22
Sana17.01.2022
Hajmi3,25 Mb.
#383125
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22
Bog'liq
Madrahimov Z. Tarixiy tononimika

T o p o n i m ik a n i n g   b o s h q a   fa n la r   bilan  alo qad orl ig i. 
T o p o n im ik a   shaharlar, 
q ish lo q lar,  d ary o lar,  k o 'lla r,  togM ar  k ab i  g e o g rafik   n o m la m i,  u lam in g   kelib 
c h iq ish in i,  tarix in i  o 'r g a n a r   ek an ,  bu  fan  g e o g raflarg a   ham ,  tilsh u n o sla rg a   ham . 
ta rix ch ilarg a  ham   boy  ilm iy m ate ria l  beradi.
G e o g rafik   n o m lar,  y a'n i  to p o n im lar  til  lu g 'a t  ta rk ib in in g   b ir  qism i  b olib,  til 
q o n u n iy atlarig a   b o 'y su n a d i.  A lb atta,  s o ‘zni  tilsh u n o slik   -   ling v istik a  fani 
o 'rg a n is h i  kerak.  D em ak,  to p o n im ik a   a toqli  o tla m i  o ‘rg an ad ig an   o n o m astik a 
fan in in g   b ir qism i  b o ’lib, tilsh u n o s lik   fanlari  q a to rig a  kiradi.
lk k in ch i  to m o n d an ,  g e o g rafik  n o m la r  h aritan in g  en g   m u h im   e le m en ti  sifatid a 
b iron  m am lak a t  yoki  o 'l k a   tab ia tin in g   x u su siy atlarin i  ak s  ettiradi.  A na  shu  nuqtai 
n azard an   to p o n im ik an i  g e o g rafik   fa n la r ju m la s ig a  kiritish   m um kin.
S hu  bilan   birg alik d a,  jo y   n o m lari  ja m iy a t  tarix i  bilan   ch am b arc h a s  b o g 'liq . 
Jo y la rg a   q an d ay   n o m   b erish ,  a v v alo ,  ja m iy a tn in g   m u ay y an   b o sq ich d ag i  eh tiy o j­
lari  bilan   b e lg ilan ad i.  Jo y   n o m la ri  tarix in i  b ilm asd an   tu rib   to p o n im ik a  bilan 
s h u g ‘u lla n ish   k u tilg an   natijan i  b erm ay d i.  A n a   sh u n in g   u ch u n   ham   to p o n im ik a 
tarix   fanlari  q a to rid an   o ‘rin  oladi.
D em ak ,  to p o n im ik a   u c h ta   k a tta   soha:  tilsh u n o slik ,  g eo g rafiy a,  tarix   o ra lig ‘i- 
dagi  fandir.  S h u   bois  to p o n im ik a n in g   faktlari  h a rak ter jih a td a n   x ilm a-x il  b o ‘lgan 
ling v istik ,  tarix iy   va  g eo g rafik   m a terial j a lb   q ilin g a n d ag in a  to ‘g ‘ri  izohlab  berilish 
m um kin.
T o p o n im la r  til  lu g ‘a t  fo n d in in g   bir  q ism idir.  Shu  bilan   b irg a lik d a  jo y   n o m lar 
tiln in g   b o sh q a   leksik  q a tla m larid a n   a n ch a g in a   farq  qiladi.  B u  farq  to p o n im larn in g  
uzo q   y ash ash id a.  u larn in g   p o tik o m p o n e n tli,  ya'ni  k o ‘p   k o m p o n en tlard a n   -   tarki- 
biy  q ism la rd a n   ibo rat  b o 'lis h id a ,  tiln in g   ichki  q o n u n iy a tlarig a   k o ‘ra.  to p o n im lar 
y a sa sh d a  tu rd o sh   o tla r (a p e lly a tiv la r)  ish tiro k  e ta  o lis h id a  o ‘z  ak sini  topadi.
T o p o n im larn i  y a sa sh d a   shu  til  u ch u n   x o s  b o ‘lgan  lin g v istik   v o sitalard an  
(m o d e lla rd a n )  fo y d alan ilad i.  T o p o n im ik an i  o ‘rganish  til  tarixi  va  nazariyasi 
u c h u n   k a tta   ah am iy atg a   ega.  K o 'p g in a   jo y   n o m lari  ju d a   qad im iy d ir.  Ibtidoiy


y o d g o rlik lard a  qayd  qilingan  g eo g rafik   n o m larn i  key in ro q   uchraydigan  shakllari 
va  h ozirgi  talaffuzi  bilan  solishtirib,  tiln in g   lu g ‘at  tarkibida,  so 'z la m in g   dastlabki 
sh ak lid a ro ‘y  bergan  o zg arish lam i  bilib  o lish irn iz  m um kin
M asalan,  hozirgi  N u ro ta  no m in i  ba'zi  b iro v la r  m o 'g 'u lc h a   va  o 'z b e k c h a   tov 
s o ‘zlarid an   tarkib  topgan  b o 'lib .  h a r  ik k ala   s o ‘z  ham   “to g 1”  degan  m a’noni 
bildiradi  deyishadi.  H olbuki,  bu  nom   bu n d an   m in g  y ildan  ham   k o ‘proq  oldin  qayd 
qilingan.
B u x o ro   tarixchisi  A bu  B ak r  M u h am m ad   ibn  Ja'far  N arshaxiy  o ‘zining 
“ B u x o ro   tarixi”  a sarid a  (9 3 4 -9 4 4 -y illard a  y o zilg an )  N u r  degan jo y   nom ini  tilgan 
oladi.  U ni  boshqa  v ilo y atlard a  N u ri  B u x o ro   deb  ataydilar,  deb  yozadi  N arshaxiy. 
N u ri  B uxoro.  ya'ni  B uxoro  N uridan  b o sh q a  N u rlar  ham   b o 'lg an .  M asalan,  Zaraf- 
sh o n n in g   ikkita  tarm o g ‘i  -   Q oradaryo  bilan  O q daryo  o ra lig ‘idagi  M iy o n k o 'l  oro- 
lid a  ham   N u r  degan  qishloq  b o ‘lgan.  U ni  bosh q alard an   farq  qilish  uchun  Nuri 
M iy o n k o 'l  deb  atashgan.  Shunday  qilib,  N u r  b o ra-b o ra  N urota  b o ‘ lib  ketgan:  nur 
s o ‘zi  (arab ch a) “ y o ru g 'lik ” ,  ota e sa  g eografik  n o m la r tark ib id a “ aziz avliyolarning 
q ad am jo si”  degan  m a'noni  bildiradi.
S am arq an d   shahri  A lek san d r  M a k ed o n sk iy   (Isk a n d ar  Z u lq am ay n )  yilnom a- 
larid a  M arokanda,  su g ‘d  y o zu v la rid a   Sm arakans,  A bu  R ay h o n   B eruniy,  M ahm ud 
Q o s h g ‘ariy,  Z ah irid d in   M uham m ad  B obur,  M irxond  (X V   asr,  A m ir  T em ur 
saro y ig a  kelgan  ispan  elchisi  Lui  G o n zales  d e  K lav ix o   (X V   asr)  asarlarida 
S em izk en t.  C hingizxon  haqidagi  m o ‘g ‘ul  h ik o y asid a  S em izgen  kabi  bir  qancha 
v arian tla rd a  u charaydiki,  b u lam in g   ham m asi  S am arqand  nom i  ju d a   qadim iy 
ek an lig in i  va  unin g   kelib  chiqishi  (etim o lo g iy asi)  tam om   uzil-kesil  hal 
b o 'lm a g a n lig in i  k o 'rsa tad i.  B unday  m iso llam i  k o ‘plab  k e ltirish  m um kin.
T o p o n o m ik an in g   tilshunoslik. 
til 
tarixi 
ham d a  dialek to lo g iy a  uchun 
ah am iy ati ju d a   k atta  v a x ilm a-xil.  N em is  tilsh u n o si  V.  Shperberg,  ru s  toponim isti 
V.  A.  N ik o n o v   tadqiqotlari  rom an  va  slavyan  to p o n im larid a   k o ‘plik  shakli  ju d a  
ken g   tarq alg an lig in i  k o 'rsa tad i.  H aqiqatan  ham ,  ru s  to p o n im larid a  k o 'p lik   affiksi 
k o 'p la b   ishlatiladi.  M asalan,  k o 'p rik   s o 'z in in g   bir  o ‘zi  o 'z b e k   tilida  hech  vaqt 
to p o n im g a   aylanm aydi,  b uning  uchun  k o 'p rik   s o 'z ig a   biron  sifat  q o 'sh ilish i 
kerak,  chunonchi  B esh k o 'p rik ,  G 'is h tk o 'p rik ,  T a x ta k o 'p rik ,  K o 'p rik b o sh i  va 
hokazo.  Rus  tilida  esa  m ost  (k o 'p rik )  s o 'z ig a   k o 'p rik   q o 'sh im ch a si  q o 's h ils a   bas, 
M o sto   sh ak lid a  toponim   yasaladi.  B unda  k o 'p rik n in g   k o 'p   b o 'lish i  shart  emas. 
M o sto   toponim i  o 'z b e k c h a   k o 'p rik li  m a'nosini  beradi.  Q arshi,  M ori  kabi  jo y  
n o m larin i  ham   ruslar  k o 'p lik   shaklidagi  s o 'z la r  kabi  tushunadi  v a  shunday 
tu rlay d i.  B u lam in g   ham m asi  ru s  tilining  xusu siy atid an   kelib  chiqadi  Rus  tilida 
k o 'p g in a   s o 'z la r  faqat  k o 'p lik   sh ak lid a  ishlatiladi.
X o razm   v iloyatidagi  720  ta  aholi  p u nktidan  80  dan  o rtig 'i -   lar  q o 'sh im ch a si 
bilan   tugaydi.  Shunisi  qiziqki,  bu  n o m la r  orasid a  K o 'p a k la r,  S h a g 'a lla r,  E chkilar, 
Q a rg 'a la r  kabi  top o n im lar  ham   uchraydi.  Bu  to p o n im lar  hayvon  nom laridan 
tark ib   to p g an g a  o 'x sh a y d i.  A slid a  esa  unday  em as:  k o 'p a k ,  sh a g 'a l  (ch iy a  b o 'ri). 
ech k i,  q a rg 'a   degan  u ru g '  nom lari  bor.  Hali  zikr  etilg an   to p o n im lar  an a  shu 
u ru g 'la r   nom i  bilan  atalgan.  M asalan,  Q a rg 'a la r  “ q a r g 'a   u ru g 'id a n   b o 'lg a n  
k ish ila r  yash av d ig an  jo y ”  dem akdir.  S huningdek,  -   on  affiksi  Bu  to jik ch a  affiks 
O 'z b e k is to n   sh aro itid a  aksari  toponim   yasaydi  va  k ish ilarn in g   qan d ay d ir  ijtim oiy 
g u ru h g a,  chunonchi:  1)  m uayyan  m illatga  -   A rabon  (arab lar),  Q irg 'iz o n   (q irg 'iz -


lar),  0 ‘zb ek o n   ( o ‘zbek lar);  2)  q a n d ay d ir  u ru g ‘-a y m o q q a   -   M a n g ‘iton  (m a n g ‘it- 
lar),  M in g g o n   (m in g   u ru g 'id a n   b o 'lg a n   k ish ilar);  3)  m a'lu m   tab a q ag a  -  M irzo y o n  
(k o tib lar),  T arx o n o n   (so liq d an   ozod  q ilin g a n la r);  4 )  h u n a r-k a sb g a  -  B o ‘y ra b o g ‘on 
( b o ‘y ra  to 'q u v c h ila r),  K osag aro n   (k o sa   u stalari),  S o 'z a n g a ro n   (ig n a   u stala ri);  5) 
d in iy   e 'tiq o d g a   m an su b   ek an lig in i  bild irad i:  M u g ‘on,  M u g 'iy o n   (o tash p arastlar), 
H in d u y o n   (h in d u lar)  va  hokazo.
K o 'rin ib   tu rib d ik i.  to p o n im ik a  tarix iy   tilsh u n o s lik n in g   k o ‘p g in a  m asalalarin i 
y e c h ib   b e ris h d a  tilsh u n o slarim iz  y o rd a m g a  keladi.
T o p o n o m ik a   g e o g rafiy a   u c h u n   k a tta   a h a m iy atg a   eg a.  T o p o n im   -   g e o g rafik  
o b ’y e k tn in g   an iq   m anzilidir.  N o m la r  jo y n in g   g e o g rafik   a n iq la sh   u ch u n   ham , 
g e o g rafik   tu sh u n ch alari  ifo d a  etish   u ch u n   ham   zarur.  G e o g ra fik   h a ritad a   k eltiril- 
gan  boy  v a   x ilm a -x il  n o m lar  o ra sid a   n o m la r  a lo h id a   o ‘rin  tutadi.  G eo g rafik  
o b ’y e k tla r  shu  q a d ar  k o ‘p  v a  x ilm a-x ilk i,  u lam i  ifo d a e tish   u ch u n   m ax su s  s o ‘zlar, 
n o m la r  boMishi  kerak.  G eo g rafik   n o m la ri  g e o g rafiy a n in g   o ‘zig a  x o s  till  desa 
b o 'la d i.  G e o g rafik   n o m lar  m u ay y a n   g eo g ra fik   tu sh u n c h ala m i  ifo d a  e ta r  ek an ,  bir 
q a n c h a   h o lla rd a   a tam ag a  ay lan ib   qoladi.  M asa lan ,  y o n a r  to g 'la m i  ifo d a  etuvchi 
v u lq o n   atam asi  Italiy ad ag i  V u lk an o  to g 'i  n o m id an   olingan.
T o g ‘lar  t o ‘g ‘risid a  ham   sh u n d a y   d ey ish   m um kin.  T o g 'la r   o ra sid a   y a sh a y d i- 
gan   T o g ‘  s o 'z ig a   n isb atan   to sh   s o ‘zi  k o ‘proq  ishlatadi.  M asa lan ,  to g ‘li  y erd a  
“ Tog"  tep a sig a   c h iq ib   k etd i”  d ey ish   o 'm ig a   “ T o g ‘g a   c h iq ib   k etd i"  dey ish ad i. 
S h u n in g d ek ,  A y rito sh ,  Q o rato sh ,  O q to sh   d eg an d a   k o 'p in c h a   q a n d ay d ir  ayrim  
to g ‘lar n a za rd a  tutilad i.  Ural  v a  S ib ir to g 'la r id a  ham   kam en   (to sh )  deb  ataydi.
S h u n d a y   boMsa  ham ,  g eo g rafik   n o m lard a  g e o g rafik   q o n u n iy a tla m in g   aks 
e tg a n ig a   ju d a   k o ‘plab   m iso llar  k eltirish   m um kin.  D em ak,  jo y   n o m lari  taso d ifiy  
p a y d o   b o 'lm a y d i,  ak sin ch a,  E sh a k h an g ra g an q ir,  Q o 'y q irilg a n q a l'a   kabi  taso d ifiy  
n o m la r  k a m d a n -k am   uchraydi.  B ino b arin ,  to p o n im la rn in g   a k sari  qism i  m a'n av iy  
jih a td a n   tab ia t  ho d isalarin l  aks  ettiradi.
X a lq   biron  tab ia t  h o d isasin i  g eo g rafik   atam a  bilan  ifo d a  etad i  v a  b in o b arin . 
g e o g rafik   n o m la r  ta rk ib id a   g e o g rafik   a ta m a lar  k o ‘p  u ch ray d i.  B u n d ay   a ta m alar 
to p o n im iy a   negizi,  ya'ni  m u rak k a b   g e o g rafik   n o m la m in g   tark ib iy   qism i 
h iso b lan ad i.
G e o g rafik   ata m a  ( to g ‘,  c h o ‘l,  k o ‘l,  q ish lo q   va  h .k .)  hali  g e o g rafik   n o m   em as, 
balk i  tu rd o sh   o t  b o ‘lib,  m u ay y a n   u m u m iy   y o k i  x u su siy   g eo g ra fik   tu sh u n ch an i 
b ild irad i.  B iroq  h ar  q an d ay   g eo g rafik   a ta m a   atoqli  otga,  y a'n i  g eo g rafik   n o m g a 
ay la n ish i  m um kin.
G e o g rafik   atam alar,  sh u n in g d e k ,  o ‘sim lik   v a  hay v o n   n o m la ri  biro n   q o 's h im - 
c h a s iz   yoki  a n iq lo v c h isiz   to p o n im g a   ay lan m ay d i.  M asa lan ,  0 ‘z b e k isto n d a   o ‘n 
m in g la b   q u d u q   bor  v a  h a r  biri  o ‘z   n o m ig a   ega.  B u n d a  q u d u q   s o ‘zi  y o n id a   biro n  
k ish in in g   ism i  yoki  an iq lo v h i  s o ‘z   (ch u q u r,  katta,  uch,  to ‘rt  v a  h .k .) yo  b o ‘lm asa -  
cha,  -   li  kabi  q o ‘sh im ch a lar b o 'la d i.  A g a r b o rd i-y u   Q u d u q ,  C h o q q i,  A riq,  Y antoq, 
Q u lo n   kabi  bir  ata m a   yoki  b irg in a   o ‘sim lik,  hayvon  n o m id a n   ib o rat  to p o n im  
u ch ray d ig an   b o 'lsa ,  u  h o ld a  bu n d ay   to p o n im n i  izo h lash d a   ju d a   e h tiy o t  b o 'lis h  
kerak.  M asalan ,  T o sh k cn td ag i  Z ah ariq n i  k o 'p in c h a  Z ax  dey ish ad i.
Jiz za x   v ilo y atin in g   Z om in  tu m a n id a   balan d   to g ‘  y a q in id ag i  tep asi  y assi  q ir 
b a ra z   d ey ilad i.  M asalan,  K attabaraz,  K ich ik b araz ,  T o 'p c h ih o y b a ra z   d eg an   jo y la r 
bor.  B a raz   (“b a la n d ” )  so '/.i  q ad im iy   su g ‘d  tilid an   q o lg an   b o 'lib ,  h o z ir j u d a   k a tta


h u d u d lard a  m u staqil  yoki  to p o n im lar  tark ib id a   uchraydi.  M asalan,  Z arafshon 
dary o sin in g   bosh  tom onidagi  Y a g ‘nobda  B urazo,  Pusfati  baroz,  Sari  baroz,  Siba- 
roso,  V a n jd a  B erazg o   kabi  to p o n im lar  bor.  O lim lam in g   yozishicha,  R o ssiyaning 
Y ev ro p a  q ism idagi  B erezalik a,  B erezau  gidronim lari  ham   o ‘sh a  b araz  (“ balan d ” ) 
so 'z id a n   kelib  eh iqqan.  A rm an  tilidagi  b an ter  ham   o ‘sha  baraz  bilan  o ‘zakdosh  va 
m a ’nodosh.
B u  m iso llar  geo g rafiy an i  yaxsi  bilm asd an   turib  to p onim ika  bilan   sh u g 'u l- 
lanish ishonchli  n a tijalar berm asligini  k o 'rsa tad i.
G eo g rafik  n o m la r ju d a   uzoq  d a v r m o b ay n id a  saqlanib  qolishi ju d a  k a tta   aha- 
m iy atg a  ega.  M asalan ,  D am ashq  sh ah arin in g   shu  n o m   bilan  atalg an ig a  uch  m ing 
yil  boladi.  U ni  d u n y o d ag i  en g   k ek sa   nom   deb  b o 'lm a y d i.  B uxoro,  Sam arqand, 
X o razm   kabi  to p o n im lar  h am   ju d a   q ad im iy   nom lardan.  S huning  u chun  ham  
u larn in g   kelib  ch iq ish i  h am o n   uzil-kesil  hal  b o ‘lgan  em as.  Q an ch ad an -q an ch a 
no m lar  y ozuv  p ay d o   b o ‘lm asdan  oldingi  dav rlard an   qolgan.  X alq lar  y o ‘q  b o 'lib  
ketgan,  tili  u n u tilg an   b o ‘lishi  m um kin.  lekin  g eografik jo y   nom lari  saqlanib  qola- 
veradi.  0 ‘sim lik y o k i  hay v o n  y o ‘q  b o 'lib   ketgan b o 'ls a  ham ,  nom   yashayveradi.
Y e rg a   b o i g a n   xu su siy   m ulkchilik,  kish ilar  o ‘rtasidagi  ijtim oiy-iqtisodiy 
m u n o sab atlar,  m ay d a yer egaligi  to p o n im iy ad a  sezilarli  iz qoldirgan.
M iso llarg a  m u ro jaat  qilaylik. 
1909-yilda  S kobelev  (hozirgi  F a rg ‘ona) 
sh a h rid a  n ash r  etilg an   r o ‘y x a tg a   k o 'ra ,  Q o ‘qon  va  M a rg ‘ilon  uyezdlarida, 
sh uningdek,  A n d ijo n   v a  O 's h   u y ezd larid a  chek  s o ‘zini  50  dan  ortiq  qish lo q   nom i 
tark ib id a   k o 'ra m iz .  A n d ijo n   v ilo y a tid a  v a  x ususan  F a rg 'o n a   v ilo y atid a  chek 
s o ‘zidan  tark ib  to p g an  jo y  nom lari  h o zir ham   an ch ag in a uchraydi.
A ndijo n   tu m a n id a   O b to b ach ich ek   degan  qishloq  bor.  Bu  nom   X udoyorxon 
dav rid an   qolgan.  A b d u rah m o n   ism li  b o la   (M usu lm o n q u ln in g   o 'g 'l i)   x o n n in g  
q o 'lig a   suv  qu y u v ch i -  o btobachi  b o ‘lgan.  X u d oyorxon  A bd u rah m o n   o b tobachiga 
b ir  n ech a  yuz  tan o b   y em i  c h ek   qilib  bergan.  A bd u rah m o n   o b to b ach in in g   yeri 
C h ek   O bto b ach i  deb  atalgan,  k ey in ch alik   O b to b ach ich ek   b o ‘lib  ketgan.  B undan 
tash q ari,  F a rg 'o n a   v o d iy sid a  B obochek,  Iso  A vliyochek,  M uham m ad  A m inchek, 
N a srid d in b ek c h ek   kabi  yerlar  b o 'lg an .  K eyinchalik  bu  y erlard a q ish lo q lar  bunyod 
etilgan.  X o ‘sh.  c h ek   y e r  o lg an   bu  kishilar  k im lar  b o 'lg a n ?   B u lam in g   ham m asi 
tarix iy   sh axslardir.  C h u n o n ch i,  M uham m ad  A m in  va  N asrid d in b ek   X udoyor- 
x o n n in g   o 'g illa ri  b o 'lg a n .  Iso  A vliyo  e sa  x o n n in g   ishonchli  k ishisi  va 
m aslah atch isi  hisoblangan.
C h e k   deganda,  xon  v a   unin g   oila  a'zolari.  am aldor,  ru h o n iy lar  v a  m ashhur 
sh ax slarn in g ,  u m um an  h ar  qanday  kish ilarn in g   x ususiy  yerlari  tu shunilgan.  Shu 
bilan   b irga F a rg 'o n a  v o d iy sid a chek  s o 'z i  m uayyan  yer o 'lc h o v i  ham   h isoblangan 
Shu  n o m lar  tark ib id a  e sa   c h ek   atam asi  toponim   yasovchi  bo  lib,  x o n lik   davri  yer 
eg alig id an   d arak  b erib   turadi.

Download 3,25 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   22




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish