‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


T ib b iy o t x o d im la r in in g m u t a x a s s is lik la r b o 'y i c h a ta q s im la n is h i



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet16/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

T ib b iy o t x o d im la r in in g m u t a x a s s is lik la r b o 'y i c h a ta q s im la n is h i
M u ta x a ss isla r
S o n i
1000 a h o lig a n isb a ta n
T e ra p e v tla r
17772
7 ,8
J a rr o h la r
8 0 2 9
3 ,5
A k u s h e r-g in e k o lo g la r
5 3 5 6
2 ,4
P e d ia tr la r
12979
5,4
O fta lm o lo g la r
1204
0 ,5
O ta la rin g o lo g la r
1194
0 ,5
F tiz ia to rla r
1178
0 ,5
N e v r o p a to lo g la r
1550
0 ,6
P six ia trla r
1230
0 ,5
D e r m a to -v e n e ro lo g la r
923
0 ,4
S to m a to lo g la r
6 2 5 8
2,8
S a n ita riy a -e p id e m io lo g iy a
sh ifo k o rla ri
3 8 5 2
1,7
O 'r ta tib b iy o t x o d im la ri 
m u ta x a ssislik la ri
5 0 8 9
-
T is h sh ifo k o rla ri
4 5 7
0 ,2
F e ld s h e rla r
2 0 1 3 7
8 ,9
F e ld s h e r- a k u s h e rla r
1420
0 ,6
A k u s h e rla r
2 1 2 4 5
9 ,4
B a rch a m u a ssa sa la rd a g i 
tib b iy o t h a m s h ira la ri
17 8 8 5 7
7 8 ,8
S a n ita riy a e p id e m io lo g iy a
s h ifo k o rla r y o rd a m c h ila ri
3 7 2 0
1,7
D e z in fe k to rla r, in s tru k to rla r
2 4 9 0
1,1
L a b o ra n tla r
1421
5 ,0
T is h - te x n ik la r
1911
0 ,8
R e n tg e n -te x n ik , r e n tg e n -la b o ra n t
1793
0 ,8
B e m o r p a rv a rish i b o y 'ic h a k ic h ik
tib b iy o t h a m sh ira si
-
2,3
27


8-jadval
A h o lin i s h ifo k o r va o ‘r ta tib b iy o t x o d im la r i b ila n t a ’m in la n ish i
V ilo y a tla r
S h ifo k o rla r
0 ‘rta tib b iy o t x o d im la ri
S o n i
10000 a h o lig a
n isb a ta n
S o n i
1 0 0 0 0 a h o lig a
n isb a ta n
2 0 0 2
2 0 0 3
20 0 2
20 0 3
20 0 2
2 0 0 3
2 0 0 2
2 0 0 3
Q o ra q a lp o g 'is to n Res.
3971
3 7 2 7
2 5 ,6
2 3 ,9 0
1 5956
1 5530
102,8
9 9 ,5 7
A n d ijo n
6 0 4 4
6 0 6 9
2 6 ,5
2 6 ,2 7
2 2 0 1 0
2 2 0 1 4
9 6 ,4
9 5 ,2 9
B uxoro
43 5 1
4 3 6 5
2 9 ,6
2 9 ,3 2
1 7 1 8 9
1 7617
1 1 6 ,7
1 1 8 ,3 5
Jiz z a x
2 0 5 8
1991
2 0 ,2
19,31
9 1 2 0
9 2 1 6
8 9 ,6
8 9 ,3 9
Q a sh q a d a ry o
5 4 1 8
5 3 2 5
2 3 ,6
2 2 ,8 0
2 2 9 4 4
2 3 3 4 8
1 0 0 ,0
9 9 ,9 5
N a v o iy
1582
1563
19,8
19,43
7 0 6 5
7071
8 8 ,4
8 7 ,9 1
N a m a n g a n
4 9 3 8
4 8 5 5
2 4 ,5
2 3 ,7 9
2 0 0 3 6
2 0 3 5 6
9 9 ,5
9 9 ,7 3
S a m a rq a n d
8 2 1 7
8 1 5 4
2 9 ,5
2 8 ,8 6
2 3 1 8 8
2 3 3 0 9
8 3 ,2
8 2 ,5 1
S u rx o n d a ry o
4 1 3 0
4 0 1 3
2 2 ,5
2 1 ,5 3
1 6 8 5 2
1 7253
9 1 ,8
9 2 ,5 6
S ird a ry o
1553
1530
2 3 ,4
2 2 ,8 8
7 6 1 3
7 6 1 6
1 1 4 ,7
113,91
T o sh k e n t
5 3 8 9
52 8 2
2 2 ,3
2 1 ,7 5
2 3 3 3 4
2 3161
9 6 ,7
9 5 ,3 5
F a rg ‘o n a
6 3 7 7
6 3 1 9
23,1
2 2 ,5 8
3 1 5 7 0
3 1 9 0 9
114,2
1 1 4 ,0 2
X o ra z m
3 8 8 0
3 9 0 7
2 7 ,9
2 7 ,7 0
1 3356
1 3365
8 0 ,0
7 8,1
T o s h k e n t sh.
8 2 3 4
8 2 1 0
3 8 ,5
-
1 7115
16681
8 0 ,0
7 8,1
R e sp u b lik a m uassasalari
6 2 2 6
6 3 1 3
-
-
7 3 1 8
7 7 3 7

-
 z b e k is to n R es.
7 2 3 6 8 7 1623
2 8 ,5
2 7 ,8 7
2 5 4 6 6 6 2 5 6 1 8 3 100,2
9 9 ,6 8
N A Z O R A T SAVO LLARI
1. J a m iy a t so g ‘lig ‘ini s a q la s h n in g aso siy v a zifalari n im a la r d a n ib o ra t?
2. J a m iy a t so g ‘lig ‘ini sa q la sh fani q a n d a y te k s h iru v u s u lla rid a n fo y d a la n a d i?
3. J a m iy a t so g ‘lig‘ini s a q la s h n in g aso siy ta m o y illa ri n im a la r d a n ib o ra t?
4. O bz b e k is to n s o g ‘liq n i sa q la sh tiz im in i a y tib b erin g .
5. C h e t el m a m la k a tla ri va J a h o n S ogN iqni S a q la sh T a s h k ilo tla ri h a q id a n i- 
m a la rn i bilasiz?
6. O 'z b e k is to n d a so g ‘liq n i sa q la sh tiz im i ta rix i h a q id a m a ’lu m o t b erin g .
7. S o g ‘liq n i sa q la sh s o h a s id a g i aso siy is lo h o tla rn i b a y o n e tin g .
8. SogM iqni sa q la sh s o h a s in i m u ta x a ssisla r b ila n t a ’m in la n is h i h a q id a n im a
b ila siz ?
9. S ta ts io n a r, p o lik lin ik a x iz m a ti va tib b iy y o rd a m k o 'r s a tis h n in g y an g i 
s h a k lla ri fao liy ati h a q id a n im a bilasiz?
28


2-bob.
ST A T IST IK T E K S H IR IS H U SU L L A R I
2 .1 . Statistika fani va uning vazifalari
S tatistik a, bu — ja m iy a t h ay o tidagi tu rli ja ra y o n la rn i m iqdoriy 
va sifatiy tavsifnom alarining o ‘zaro bog‘liqligi orqali u lam in g q o n u - 
n iy atla rin i a n iq lo v c h i u m u m iy fan d ir. S tatistik a usullari xalq x o ‘- 
jaligining barch a sohalarida, ju m lad a n sogMiqni saqlashda h am keng 
q o ‘llan ilad i. S og‘liqni saq la sh n in g m u h im m asalalarin i o ‘rganish 
b ila n tib b iy o t statistikasi sh u g ‘u llanadi.
S og‘liq n i saqlash vazirligida statistik a b o sh q arm asi tuzilgan. 
V iloyatlarda esa tibbiyot statistikasi, inform atika va istiqbol byurosi 
(ta sh k iliy -u slu b iy , statistik a, m a ’lu m o tlarg a a v to m a tik va k o m - 
p y u terli ishlov berish b o 'lim la ri) tash k il etilib , u lar quyidagilar 
b ila n sh u g ‘ullan ad i:
1. A holining dem ografik holati.
2. A holi so g ‘lig‘ining holati.
3. T ib b iy o t m u assasalarin in g tarm o q la ri va faoliyatlari, ularda 
ish lay o tg an x o d im la rd a n foydalanish.
4. Iq tiso d va m ablag1 bilan ta ’m inlash.
Y u q o rid ag i vazifalarni bajarish d a d a v o la sh -p ro fila k tik a m u as- 
sasalarida statistik hisob va hisobotni to ‘g ‘ri tashkil qilish m uhim dir:
1. B irlam ch i h iso b n i tashkil qilish.
2. H u jjatlarn i, o ‘tkazilayotgan davolash-profilaktika ishlarining 
ish o n c h lig in i n a z o ra t qilish.
3. V aqti-vaqti bilan (kunlik, oylik, kvartal, yil va hokazo) h i­
sob h u jja tla ri va statistik h iso b o tlarn i tuzish.
4. T ib b iy o t m uassasalari fao liy atin i, jo y lash ish i, ishining xu- 
su siy atlari in o b atg a o lin ib , m axsus statistik ish la n m a lar asosida 
tah lil qilish.
D avlat istiqbol statistika q o ‘m itasining qaroriga muvofiq sog‘liqni 
saq lash so h a sid a 20 davlat, 13 id o ra hiso b o t shakli tasd iq lan g an .
29


S tatistika fan in in g ta rm o g ‘i b o ‘lgan tibbiyot statistikasi ayni vaqtda 
va s o g ‘liq n i s a q la sh ish in i ta s h k il q ilis h n in g m u h im u slu b iy
b o ‘lim idir. Shu sababli tib b iy o t statistikasi sta tistik a n in g u m u m iy
to m o n la ri va u slu b la rid a n fo y d ala n g an h o ld a o ‘zin in g m axsus 
usullarini h am ishlab c h iq a d i va a m a ld a qoNlaydi.
S ta tistik an in g m u h im to m o n la rid a n biri g u ru h la rg a b irlash g an
o m m a v iy h o d is a la rn in g u m u m iy x o s s a la rin i, q o n u n iy a tla r in i 
o lrganishdan iborat. Bu q o n u n iy a tla rn i, o d a td a , kam u c h ra y d ig an
h o d isa la rn i k u zatish d a a n iq la b b o ‘lm ay d i. M a sa la n , b e m o rlarg a
b e rilay o tg a n yangi d o rig a b ir-ik k i n a fa r b e m o rd a u c h ra y d ig a n
asoratga q a ra b b a h o b e rish n in g iloji y o ‘q. A gar b u n d a y a so ra tla r 
s o n i y e ta r lic h a k u z a tils a , u n d a d o r in in g a so siy y o k i a so siy
b o ‘lm aganligi inobatga o lin ib b e m o rla rn i davolash u c h u n ishlatish 
yoki ishlatm aslik h aq id a xulosa qilinadi.
S h u n d a y qilib, m axsus g u ru h x u su siy a tla rin in g statistik yig‘in - 
disini statistik jih a td a n tahlil qilganda u yoki bu q o n u n iy atla r yuzaga 
c h iq a d i (m a sa la n , sh a h ard a g i a h o li, yangi tu g ‘ilgan b o la la r va 
b oshqa).
Statistik yig‘indi — n isb a ta n ku zatilay o tg an b ir turdagi h o d isa - 
la rd a n tashkil to p g an g u ru h d ir. K u zatu v birligi h iso b atg a o lin ish i 
kerak boMgan bir-biriga o ‘xshash h a r biri alohida b o ‘lgan hodisaning 
(k u zatu v birligi) a lo m a tla rid ir.
K uzatuv birligida h o d isa la rn in g hisobga o lin ish i kerak b o ‘lgan 
belgilar tafovut qilin ad i va sta tistik tah lil o ‘tkaziladi. M asalan , bod 
kasalligiga c h a lin g an b e m o rla rn i yangi d ori bilan d av olash d a v o - 
m iyligini a n iq la sh m a q s a d id a re v m a to lo g la r sta tistik tek sh iru v
o ‘tkazib kuzatuv birligini, statistik yig‘indi va u n in g h a jm in i, hisob 
belgilarini an iqlaydilar.
K uzatuv birligi: T o sh k e n t s h a h a r revm atologiya m ark azid a 200 
n afar b e m o r d a v o la n ib c h iq q a n (bu h o d isa d a yetti belgi san ab
o ‘tilg an ). S tatistik yig‘in d i 200 b e m o r (k u zatu v birligi). Y ig ‘in d i 
b irlig i p = 2 0 0 . H iso b g a o lis h k e ra k b o ‘lg a n b e lg ila r:
1. Yangi dori b ilan d av o la n g a n d a kuzatiladigan asoratlar.
2. D a v o la n ish n in g davom iyligi (k u n la rd a).
T e k s h ir u v la r d a h is o b g a o lis h z a r u r b o ‘lg an b e lg ila r q u -
yidagilardir:
30


a ) 
yoziladigan hisob be/gilari:
jin s, yosh, oilaviy ahvoli, m a ’- 
lu m o ti;
b) 
miqdoriy hisob belgilari:
d arotriad, b ir kishi u c h u n tu ra r 
jo y h a jm i, o v q a tla n ish va b o shqalar.
T ek sh irish m a q sa d id a n kelib c h iq q a n h olda statistik yig‘in d in i 
sh a k lla n tirish (k u za tu v birligi va hisob belgilarini an iq lash ) zarur.
S tatistik u su lla rn i q o ‘llashda ikki m u h im talab q o ‘yiladi.
a) o ‘rg an ilay o tg an h o d isa n in g m o h iy a tin i c h u q u r tu sh u n ish
(shaxsiy k u z a tu v lar, a d a b iy o tla r va boshqa m an b a lard a );
b) sta tistik usulni m u k am m a l bilish va u n d a n foydalanish.

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2025
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish