Zbekiston respublikasi oliy va o ‗ rta maxsus ta`lim vazirligi

SHOIR BO„LSANG... 

Abdumannon HASANOV, 

 doktoranti (ToshDO„TAU)  

 

―Shoir  qanday  bo‗lishi  kerak?‖  degan  savol  faqat  ijodga,  she`riyatga 

qiziquvchilarni  emas,  balki  adabiyotga  oshno  tutingan  har  qanday  insonni 

qiziqtirishi  tabiiy.  Biz  mazkur  savolga  javobni  XX  asr  o‗zbek  adabiyotining 

zabardast  vakillari  Abdulla  Oripov  va  Erkin  Vohidov  asarlaridan,  xususan, 

―Jannatga yo‗l‖ va ―Ruhlar isyoni‖ dostonlaridan javob topish mumkin. 

Mazkur ikki asarda ham shoirlik, shoir shaxsi, shoirlik mas`uliyati va burchi 

masalalariga oid fikrlar talaygina. Holbuki, bu ikki dostonning bosh mavzusi faqat 

shu  masalaga  bag‗ishlanmagan  bo‗lsa-da,  unda  ijodkor  shaxsi,  uning  el-u  xalq, 

Vatan,  millat  oldidagi  burchi,  mas`uliyati  va  vazifalari  ancha  teran  mushohada 

etilgan. 

Erkin  Vohidov  o‗zining  ―Ruhlar  isyoni‖  dostonida  otashin  bengal  shoiri 

Nazrul  Islomning  Hindiston  milliy  mustaqilligi  yo‗lida  qilgan  fidoyiligi  va 

yo‗lboshchiligini  yoritgan  bo‗lsa,  Abdulla  Oripov  ―Jannatga  yo‗l‖  dostonida 

insonning  bu  dunyoda  qiladigan  ishlari  –  yaxshilik,  yomonlik  va  ular  orasidagi 

uchinchi  unsur  –  beparvolik  (befarqlik)ning  u  dunyoda  baholanishini  falsafiy 

mushohada etgan. 

Erkin  Vohidovning  ―Ruhlar  isyoni‖  dostonida  qalam  ahlining  shonli  va 

mas`uliyatli  hayoti  haqida  ko‗plab  purma`no  fikrlar  ifodalanib,  ularning  aksari 

yorqin  timsollar  vositasida  dalillanadi.  Asardan  olingan  quyidagi  satrlarga  nazar 

tashlaylik: 

---

91 

 

Kuy,  g‗azali odamzodning 

Darddir, ezgu armondir. 

Yaralishdan 

Iste`dodning - 

Tabiati isyondir [3, 158]. 

Haqiqiy  iste`dod  sohibining  tabiati  tengsizlikka,  haqsizlikka,  adolatsizlikka 

qarshi  isyondir,  deb  hisoblaydi  shoir.  Demak,  shoirning  qalbi,  iste`dodi 

jamiyatdagi razolat, fisq-u fasod, manfurlik, zulm kabi salbiy illatlarni o‗z vaqtida 

ilg‗ab,  unga  qarshi  isyon  qila  bilishi  lozim.  Shu  tariqa  ijodkor  jamiyatdagi  salbiy 

holatlarni bartaraf qilishga rahnamo bo‗lmog‗i darkor. 

Erkin Vohidov mazkur dostonni yozishdan maqsadini izohlar ekan: ―Ruhlar 

isyoni‖  garchi  Nazrul  Islomga  bag‗ishlangan  bo‗lsa-da,  asar  faqat  otashin  shoir 

hayoti ifodasidan iborat emas. 

Unda  men  shoir  hayoti  bahonasida  o‗zimning,  umuman  shoirlik,  insonlik, 

fidoyilik, erk tashnaligi haqidagi, erkka tashna ijod ahlining zamonasi, xalqi bilan 

murakkab  munosabati  haqidagi,  qolaversa,  inson  hayotining  ma`nosi,  hayotning 

ham  shafqatsiz,  ham  adolatli  haqiqati  haqidagi  o‗y  mushohadalarimni  kitobxon 

bilan  baham  ko‗rdim‖,  -  deydi.  Shu  nuqtai  nazardan  aytishimiz  mumkinki, 

dostonda  shoir  qanday  bo‗lishi  kerak,  degan  savolga  javob  bo‗ladigan  ko‗plab 

fikrlarni,  jumladan,  shoir  va  xalq,  shoir  va  davr,  shoir  va  uning  ona  tili,  shoir  va 

kitobxon  munosabatlari  qanday  bo‗lishi  lozimligi  haqida  etarlicha  o‗gitlar  topish 

mumkin. 

Endi bu boradagi fikrlarni shoirning zamondoshi Abdulla Oripov qarashlari 

bilan  tahlil  qilaylik.  A.  Oripovning  ―Jannatga  yo‗l‖  dostonida  tasvirlanishicha, 

shoir Yigit ancha kech – ya`ni u dunyoda Tarozibon oldida shoirlik mas`uliyatini 

anglab yetadi: 

Tarozibon

: 

Sen shoirsan, senga Olloh yorug‗ nur berdi, 

Otash berdi, zabon berdi, ham ulug‗ yurak. 

Timsolingda bechoralar o‗z dardin ko‗rdi, 

Baxtin ko‗rdi, shodliklarin ko‗rganlar beshak. 

Boya senga bir bandani aytib bergandim: 

Qora yurak, hasadgo‗y ham manfur va olchoq 

O‗zgasini qiziqsinib o‗zing aytganding: 

Tovlamachi va tekinxo‗r, sulloh, yalinchoq. 

Taniysanmi sen ularni?... 

Aybingni endi 

Bir oz anglab olgandirsan, zukkosan, gapir. 

Sen ularni ko‗rib, bir so‗z dedingmi axir? 

Ilohiy dil bergan edi senga xudoyim, 

Quloq sol deb sho‗rliklarning ohi-vohiga. 

Sen-chi, samo shulasini kuylading doim, 

She`rlar bitding yulduzlarga, gulga, ohuga [4, 118]. 

---

92 

 

Ijodkor  butun  asar  davomida  yaxshilik  va  ezgulikni  imkon  borida  yoki 

sharoit  taqozosi  bilan  ro‗yobga  chiqariladigan  xohish  emas,  balki  doimiy  amalga 

oshirilishi  lozim  bo‗lgan  vazifa  sifatida  talqin  etgan.  Yomonlik  va  yovuzlikka 

befarqlik esa, shoirning e`tirofiga ko‗ra, atayin qilingan gunoh kabidir. Shu o‗rinda 

buyuk  bobokalonimiz  Amir  Temurning  dushmandan  ham  befarq,  loqayd 

odamlarning xavfli ekanligi haqida aytgan hikmatlari yodga tushadi. 

Shoir  va  ijodkorlarning  o‗zlari  tomonidan  yozilgan  avtobiografiya  va 

esdaliklarida  ham  ijtimoiy  hayot  va  ijod  o‗rtasidagi  mutanosiblik  bot-bot 

takrorlanishi  bejiz  emas.  Zero,  bu  jarayonda  ijodkor  nafaqat  xalqqa  nafi  tegadi, 

balki shu orqali xalq bilan bir qozonda qaynaydi. 

Abdulla  Oripov  mazkur  dostonda  shoirlikning  asl  mohiyatini  to‗liq 

anglamay  turib  ijod  etgan  Yigitning  aybsiz-aybdorligini  jonli  va  tipik  tarzda 

tasvirlashga  harakat  qilgan.  Aslini  olganda,  ―Jannatga  yo‗l‖  dostoni  bosh 

qahramoni  insofli,  diyonatli,  halol,  kamtar  shaxs.  Lekin  shoir  uchun  bu 

fazilatlarning o‗zi etarli emas. U odamlar orasidagi zolim, riyokor, tuban va xunrez 

shaxslarni  jamiyatga  ko‗rsatayotgan  salbiy  ta`sirini  ko‗zgudagidek  aniq-ravshan 

tasvirlab  berishi  kerak.  Ayni  mana  shu  jihatlarni  e`tibordan  chetda  qoldirgan 

―Jannatga yo‗l‖ dostoni qahramoni har qancha yaxshilik va savob ishlarni amalga 

oshirgan bo‗lsa-da Do‗zax va Jannat orasida ―ovora qilinadi‖. 

Dostonning  bosh  qahramoni  o‗z  aybini  anglab  yetish  ostonasida  o‗quvchi-

kitobxonga  ibrat  bo‗ladi:  har  kim,  u  qaysi  soha  vakili  bo‗lishidan  qat‘iy  nazar, 

zulm,  yovuzlik,  adolatsizlikka  qarshi  kurashmog‗i  uning  insoniy  burchidir. 

Ayniqsa,  inson  qalbining  tarjimoni  –  shoirlar  boshqalarning  dilidan  tiliga  chiqa 

olmagan alam va iztiroblarni, orzu-istaklarni, zavq va yoki nafratni aytishda dadil 

va jasoratli bo‗lmog‗i lozim. 

―Ruhlar isyoni‖ dostonining bosh qahramoni juda faol. U istibdod tuzumida 

xalq dardini bor vujudi bilan his qiladi. U xalqni uyg‗otish barobarida xalq istaklari 

ro‗yobi uchun kurashda ma`naviy yo‗lboshchi maqomida turadi. Shu jihatdan u har 

qanday ijodkorga o‗rnak bo‗larli. 

Erkin  Vohidov  bu  shoirga  havas  qilib  o‗ziga  va  barcha  qalam  ahliga 

quyidagicha ijodiy istaklar bildiradi: 

Shoir bo‗lsang, 

Yurtda yasha 

Meniki deb aytgulik. 

Jannat yurtdan kechib o‗sha 

Xarobaga qaytgulik. 

Shoir bo‗lsang, 

Qalamingni nayza qilib tutolsang. 

Yurakdagi alamingni 

Oq qog‗ozga to‗kolsang. 

Shoir bo‗lsang, 

Qalb chirog‗ing 

Yonib tursa to abad. 

Bu dunyodan ketar chog‗ing 

---

93 

 

Yig‗lab qolsa she`riyat. 

O‗z bag‗riga olsa quchib 

Seni ona makoning.... 

Gar shu baxtlar bo‗lsa nasib 

Yo‗q dunyoda armoning [3, 218]. 

Har  ikki  ijodkorning  mazkur  dostonlari  o‗tgan  asrning  80-yillari  oxirida 

bitilgan. Qaysidir ma`noda bu asarlar bir-biriga javob tariqasida yozilgandek. Har 

ikki  asarda  ham  shoir  va  xalq  orasidagi  munosabat,  shoirlik  martabasi  va 

mas`uliyati masalalari o‗sha dolg‗ali davrga nisbatan katta jasorat va qahramonlik 

bilan aniq va lo‗nda qilib talqin etilgan. 

Garchi  har  ikki  ijodkor  adabiyotda  ritorika,  biryoqlamalik,  deklarativlik, 

bayonchilik,  soxta  ―baxtli  zamon‖ga  hamdu  sanolar  aytish  odat  bo‗lgan, 

adabiyotning  ijtimoiy-estetik  vazifalari  qoliplashtirilgan  bir  paytda  she`riyat 

ostonasiga  qadam  qo‗ygan  bo‗lsalarda,  o‗zlarining  shoir  sifatida  el-xalq,  Vatan 

oldidagi  sharafli  vazifalarini  erta  anglab  olgan  hamda  o‗z  e`tiqodlariga  ko‗ra  ijod 

qilish  yo‗lida  sobitlik  namunalarini  ko‗rsatgan.  Shu  bois  ham  ularning  buyuk 

xizmatlari xalqimiz va davlatimizning e`tirofiga munosib ko‗rilgan. 

Buyuk bobomiz shoirlar sultoni hazrat Alisher Navoiy: 

Odami ersang, demagil odami, 

Onikim yo‗q xalq g‗amidin g‗ami, -  

degan  hikmati  orqali  xalq  g‗ami  va  muammolarini  o‗ylab  yashash  har  bir 

odamning  insoniylik  burchi  ekanligini  uqtirgan  edi.  Ayni  shu  hikmat  qalam 

ahlining  ham  bosh  ijodiy  shiori  sifatida  san`at  yaratiqlari  zamirini  sug‗orib  tursa, 

adabiyotning xalqchilligi, milliyligi, hayotiyligi yanada kuchayaveradi. 

Shoirning  xalq  va  millat  oldidigi  yana  bir  muhim  vazifasi  o‗z  ona  tilining 

sofligini  saqlash  va  kelajak  avlodlarga  bekamu  ko‗st  bebaho  boylik  sifatida  yetib 

borishini  ta`minlashdir.  E.Vohidov  ijodida  milliy  tilimizda  mavjud  bo‗lgan  juda 

ko‗p  so‗zlar  o‗zining  turli  ma`no  tovlanishlarini  namoyon  etish  bilan  birga 

yangidan-yangi  ifoda  imkoniyatlari  mavjudligini  ko‗rsata  olgan.  Shuning 

barobarida  shoir  adabiy  tilda  hali  qo‗llanmagan  yoki  kam  qo‗llanayotgan  ba`zi 

so‗zlarni  o‗z  nazmiga  joylab,  ularning ifoda  imkoniyatlaridan unumli  foydalanish 

borasida  o‗ziga  xos  ibrat  namunasini  ko‗rsatgan.  Xususan,  balokash  [1,  118], 

nagan  [1,  13],  chulg‗anmoq  [1,  118],  jonfizo  [1,  216],  kiraverish  [1,  206], 

beahamiyat [1, 192], chuldiramoq [1, 181], chirmanda [1, 179], tug‗simon [1, 172], 

somonchi  [1,  165],  safsataboz  [1,  161],  shimirmoq  [1,  128],  sohibnazar  [1,  114], 

zamindor  [1,  115],  dillashmoq  [1, 101],  taroqlamoq  [1, 92],  to‗zim  [1,  78],  ukpar 

[1, 71], cho‗ng [2, 5], yaktak [2, 6], hamishalik [2, 8], qorxat [2, 16], chovli [2, 18], 

tongotar [2, 35], temirtan [2, 56], mo‗ltiramoq [2, 60], dog‗lik [2, 65], kelishtirmoq 

[2, 69], iqishiq [2, 78], aldoq [3, 18], so‗xta [3, 4], o‗tkarmoq [3, 8], chulg‗anmoq 

[3, 11], shafaqgun [3, 15], sog‗ar [3, 16], chorpoya [3, 18], chirk [3, 20], ohangar 

[3, 27], ranglamoq [3, 30], qorimoq [3, 33], zap [3, 36], yuvg‗uchi [3, 37], jarangos 

[3,  41],  piypamoq  [3,  42],  yulg‗ich  [3,  43],  tillashmoq  [3,  57],  kinnachi  [3,  66], 

bozingar [3, 90], ko‗rsatkich [3, 200], jigargo‗sha [3, 199], alahlamoq [3, 196] kabi 

so‗zlarning  shoir  she`rlarida  qo‗llanishi  milliy  tilimizning  noyob  durlari  bo‗lgan 

---

94 

 

sheva so‗zlarining adabiy tilga yaqinlashuviga xizmat qilish bilan bir qatorda shoir 

she`rlarining xalqchilligini oshirgan.  

Xulosa sifatida aytish mumkinki, shoirning burchi go‗zal so‗zlar bilan go‗zal 

manzaralarni  vasf  etishdangina  iborat  emas.  U  xalq  dardi,  qayg‗usi  va  orzulari 

bilan  hamnafas  yashashi  kerak.  Shoir  xalq  dilidan  otilib  chiqmoqqa  shaylangan 

so‗zlarni  nazm  etishi  kerak.  Shuningdek,  uning  she`rlarida  millat  tili  yasharib, 

boyib, sayqallanib borishi lozim. 

Foydalanilgan adabiyotlar: 

1.

 

Vohidov E. Ishq savdosi. Tanlangan asarlar.1-tom. – T.: Sharq, 2001.  

2.

 

Vohidov E. She`r dunyosi. Tanlangan asarlar. 2-tom. – T.: Sharq, 2001.  

3.

 

Vohidov E. Umrim daryosi. Tanlangan asarlar. 3-tom. – T.: Sharq, 2001.  

4.

 

Oripov  A.  Tanlangan  asarlar  (she`rlar  va  dostonlar).  4  jildlik.  1-jild.  –  T.: 

G‗afur G‗ulom nomidagi Adabiyot va san`at nashriyoti, 2000. 

5.

 

Shoabdurahmonov  Sh.,  Ishaev  A.,  va  b.  O‗zbek  xalq  shevalari  lug‗ati.  -  T.: 

1960.