Ўзбекистон республикаси олий ва ўрта


Qat‟iy  belgilangan  foiz  stavkasi  –



Download 4,68 Mb.
Pdf ko'rish
bet418/511
Sana13.07.2021
Hajmi4,68 Mb.
#117751
1   ...   414   415   416   417   418   419   420   421   ...   511
Bog'liq
bank ishi

Qat‟iy  belgilangan  foiz  stavkasi  –  zayom  mablag„idan 

foydalaniladigan  barcha  davr  uchun  o„zgarmaydigan  bir  xil  darajada 

o„rnatilgan stavkadir. Bu stavkalar kredit shartnomasi bajarilgunga qadar 

o„zgarmasdan qoladi.

1

 Bu tijorat banki uchun noqulay stavkadir. Bunda 



bank  o„z  aktivlarining  ma‟lum  qismini  yo„qotishi  mumkin.  Masalan, 

bank 30% stavkada bir yillik kredit berdi, deylik. Uch oydan keyin ssuda 

kapitali bozorida  bir  yillik  kreditlarning  foiz  stavkasi  35%ga  ko„tarilsa, 

bu zarardir. 



Suzib  yuruvchi  foiz  stavkasi    bu  o„rta  va  uzoq  muddatli 

kreditlarga  o„rnatiladigan  stavka  bo„lib,  uning  darajasi  pul-kredit 

bozoridagi konyunkturaga bog„liq ravishda tebranib turadi. 

Suzib  yuruvchi  foiz  stavkasi  ikki  asosiy  ajralmas  qismdan  tashkil 

topadi.  Birinchi  qismi  pul-kredit  bozoridagi  konyunkturaga  bog„liq 

ravishda  o„zgarib  turadi.  Uning  vazifasini  odatda  taklifdagi  kredit 

resurslarining banklararo stavkalari, ya‟ni Londonda – LIBOR, Parijda – 

PIBOR,  Singapurda  –  SIBOR,  Quvaytda  –  KIBOR,  Lyuksemburgda  – 

LYuKSIBOR va hokazolar qo„llaniladi. 

[289].  LIBOR  –  Londondagi  jahon  ssuda  kapitali  bozorida  etakchi 

erkin  almashadigan  valutalar,  ya‟ni  AQSh  dollari,  Germaniya  markasi, 

Yaponiya iyenasi, Angliya funt sterlingi kabi  valutalardagi depozitlarga 

to„lanadigan  o„rtacha  foiz  stavkasidir.  U  har  kuni  London  vaqti  bilan 

soat  12

00

da butun dunyoga  «Faynenshil tayms»  London gazetasi orqali 



e‟lon qilinadi.  

LIBOR  eng  yirik  London  banklari  bo„yicha  o„rtacha  foiz  stavkasi 

bo„lib,  unga  asoslanib  London  banklari  yevrovaluta  bozorida  birinchi 

toifali  banklarga  ssuda  taqdim  etadi.  Amaliyotda  LIBOR  valuta  turlari 

va  muddatlari  bo„yicha  (1,  3,  6  va  12  oyga)  tabaqalanadi.  LIBORning 

rasmiy  holda  qayd  etilishi  mavjud  emas.  Yevro-valuta  bozorida 

operatsiyalar  olib  boradigan har bir  yirik  London  banklari pul  bozorida 

vujudga kelgan konyunkturaga ko„ra uni belgilaydi va o„zgartiradi.  

LIBOR odatda o„zgarib turuvchi foiz stavkalari shartlari bilan o„rta 

muddatli  bank  kreditlari  berilishida  bazis  sifatida  qo„llaniladi.  Bunda 

LIBOR  har  bir  kelishilgan  foiz  davri  davomida  kreditning  o„zgarib 

turuvchi  quyi  chegarasi  narxini  belgilaydi,  odatda  u  3-6  oyni  tashkil 

                     

1

 Stavka  o„zgarmas  darajada  turadigan  vaqt  (odatda 3-6 oy)  foiz davri deb yuritiladi. 




 

455 


etadi. 

O„zgaruvchi stavkada bank aktivlari foizlaring o„zgarishi natija-sida 

zararga  uchramaydi.  Bu  stavkalarni  yevrodollarli  kreditlar  misolida 

ko„rib  chiqish  mumkin.  Aytaylik,  LIBORning  darajasi  6  %,  bank 

belgilangan spred

1

 - 1 %. Demak, yevrodollarli kreditning foiz stavkasi 

- 7 %. Agar LIBOR 5 %ga tushdi deylik. Bunda kreditning foiz stavkasi 

6 % bo„ladi. Bank bundan zarar ko„rmaydi. Chunki spred o„zgarmasdan 

qoladi. Bu yerda faqat LIBOR o„zgaryapti.  

[290].  Nominal  foiz  stavkasi  deganda  kredit  shartnomasida  ko„zda 

tutilgan foiz stavkalariga aytiladi. U bozor joriy stavkasi deb yuritiladi. 

Real  foiz  stavkasi  esa  –  bu  inflatsiya  darajasini  hisobga  olgan  holdagi 

stavkadir.  Har  ikkala  stavka  o„rtasidagi  bog„lanishni  J.Fisher 

quyidagicha ifodalagan: 

 


Download 4,68 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   414   415   416   417   418   419   420   421   ...   511




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish