‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I



Download 7,77 Mb.
Pdf ko'rish
bet99/295
Sana19.05.2023
Hajmi7,77 Mb.
#940670
1   ...   95   96   97   98   99   100   101   102   ...   295
y a d r o —
o ‘zak) h iso b la n a d i, n u k lo n la r va 
g ip e ro n la r (y u n o n c h a u stid a , y u q o ri)d a n tash q a ri, b a rio n la r va 
a d rio n la r (y u n o n c h a
ad ro s —
o g ‘ir)d a n ib o rat b o ‘ladi. B u lar o g ‘ir 
z a rr a c h a la r sifa tid a k u c h li o 'z a r o t a ’s irla r m a y d o n id a b o ‘lib, 
a d ro n la r (y u n o n c h a
adron
— k u ch li) g ru pp asiga m an su b d ir.
A n o rg an ik va o rg an ik m o d d a la r b ir-b irid a n m o le k u la la rin in g
tu zilish i, o ‘z a ro jo y la sh ish ta rtib i, tizim i bilan farq qiladi. J o n li 
o rg an iz m la r esa, m u rak k ab shakldagi org an ik m o d d a la rd a n tashkil 
to p g an b o 'la d i. Jo n li o rg a n iz m la rn in g tark ib i h u jay ra va h u jay ra
sistem alarid an ib o ratd ir. Y e r kurrasini q u rsh a b tu ru v c h i biosferan i 
bir b u tu n jo n li vujudli sistem a, deb olish m u m k in . U m ik ro -
112


o rg an iz m la r, o ‘sim liklar, h a y v o n la rv a in so n la rd a n tash k il to p g a n
b o ‘lib, b u m a v ju d o tla r o ‘rtasidagi o ‘za ro a lo q a d o rlik la r m ajm u asi 
b io sferan in g tiriklig in i t a ’m inlaydi.
Jo n siz ta b ia t h a q id a g a p irilg a n d a a w a lo , K o in o t va u n d ag i 
o sm o n jism lari — tu m a n lik la r n a z a rd a tu tila d i. Y e r va u n in g tabiiy 
y o id o s h i O y b irg alik d a Q u y o sh a tro fin i b ir yild a t o ‘liq b ir m a rta
aylan ib c h iq a d i. Q u y o sh b io sferan in g m u h im h a y o tiy m an b ay i 
sifatida u n i y orug ‘lik, issiqlik va elek tro m ag n it n u rlari bilan t a ’m in ­
laydi. Y e r o ‘q in in g o ‘z o rb itasig a n isb a ta n o g ‘m a jo y lash g an lig i 
Y erdagi fasllam ing alm ashishiga va u n d a turli xil iqlim m in taq a la ri- 
ning paydo b o ‘lishiga sabab bo'lgan. D em ak , Y erdagi b arc h a hayotiy 
ja ra y o n la r Y er, Q u y o sh sistem asi, O y va b o s h q a k o sm ik tiz im la r 
o ‘rtasidag i o ‘z a ro a lo q a la r b ila n b o g ‘lan g a n d ir.
Q u y o sh n in g a tro fid a Y erd an tash q ari y a n a b o sh q a sayyoralar, 
u la rn in g y o 'ld o sh la ri, a ste ro id lar, k ich ik p la n e ta la r, m e te o ritla r 
va k o m e ta la r h a ra k a tla n ib tu ra d i. B u la rn in g h a m m a si b irgalik da 
Q u y o sh sistem asin i tash k il etad i. Q u y o sh va b o s h q a y u ld u z la r 
sistem asi m illio n la b y u ld u z la rn i o ‘z ich ig a o lu v c h i G a la k tik a
(S o m o n Y o ‘li) tarkibiga kiradi. U disksim on shaklda b o ‘lib, o ‘rtacha 
d iam e tri 94,6 m ln y o ru g ‘lik yiliga ten g. G a la k tik a m iz g a 30 ta c h a
g alak tik an i b irla sh tiru v c h i g a la k tik a lar kiradi. G a la k tik a la r t o ‘pi 
esa, u la rn in g b ir b u tu n m a jm u a sin i tash k il q ila d i. 0 ‘ta k a tta
g a la k tik a la r m a jm u a s i o ‘zig a 10 m in g d a n z iy o d g a la k tik a n i 
b irla s h tira d i. О Ч а k a tta m a jm u a la r e sa, 
K o in o tn in g y a n a d a
u m u m iyroq b o ‘lgan b oshqa birikm alariga kiradi. B ularning ham m asi 
birgalik da K o in o tn in g tark ib iy e le m e n tla ri h iso b lan ad i.
Bu siste m a la r tab iiy -ilm iy fa n la r to m o n id a n ta d q iq etiladi. 
F alsafa fani b u n d a y siste m a la rn i falsafiy jih a td a n u m u m la s h tirib , 
m ate riy a n in g sifatiy va m iq d o riy k o ‘rin ish sh a k lla rin i, s tru k tu ra
d a ra jala rin i b ir-b irid a n farqlaydi.

Download 7,77 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   95   96   97   98   99   100   101   102   ...   295




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish