‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I

Umumiy  o ‘rta  ta ’lim  maktabi,  akadem ik  litsey   va  k asb-hunar 
kollejlari  haqidagi  Nizom ,  ta’lim  m uassasalarining  Ustavi  —  t a ’lim 
m uassasalarini  boshqarish  va  unga  rahbarlik  qilishning  asosiy  hujjati.
0 ‘z b e k isto n   R espublikasining  « U m u i r n v   o ‘rta  t a ’lim  t o ‘g ‘risida»gi 
N iz o m i  0 ‘zb e k isto n   Respublikasi  V azirlar  M a h k a m a s in in g   1998-yil 
13  maydagi 203-sonli  Qaroriga  muvofiq qabul  qilingan.  Ushbu  N iz o m d a  
quyidagi  m asala la r  yoritilgan:
1.  U m u m iy   qoidalar.
2.  U m u m iy   o ‘rta  t a ’limning  m aqsadi  va  vazifalari.
3.  U m u m iy   o ‘rta  t a ’limni  tashkil  etish.
4.  0 ‘q u v -tarb iy a jarayonini  tashkil  etish  va  unin g   m az m u n i.
5.  P ed ag o g   k a d rla rn i  tayyorlash,  q a y t a   tayy o rla sh   va  u l a rn in g  
m alakasini  oshirish.
6
.  U m u m iy   o ‘rta  t a ’limni  boshqarish.
7.  M ablag
1
  bilan  t a ’minlash  va  m o d d iy - t e x n i k a   t a ’m inoti.
8
.  X alqaro  ham korlik.
N iz o m g a   asosan,  u m u m iy   o ‘rta  t a ’lim n in g   m aqsadi  o ‘quvch ilarn i 
davlat  t a ’lim  stan d artla rig a  m uvofiq  o ‘qitish  va  tarbiyalash  h a m d a  
shaxsning  t a ’lim  olish  huquqini  ro 'y o b g a  c h iq a r ish   hisoblanadi.
U m u m i y   o ‘rta   t a ’lim  m a z m u n i n i   y o r i t i s h   N i z o m n i n g   a so siy  
g ‘oyalaridan biri  b o ‘lib,  maiburiv va q o ‘s h im c h a   k o m p o n e n tla r  u m u m iy  
o ‘rta  t a ’lim  in a z m u n in in g   asosini  tashkil  etadi.
Maiburiv  k o m n o n e n t  davlat  t a ’lim  s ta n d a r ti   bilan  belgilanadi  va 
o ‘q u v c h i l a r n i   ta y y o rla sh n in g   o ‘rta  m a x s u s   va  k a s b - h u n a r   t a ’liini 
m u assasa la rid a  b ilim lar  asoslarini  y a n a d a   p u x t a   o ‘rganish  va  kasb 
egallash  u c h u n   yetarli  b o ‘lgan  z a ru r  d arajasini  belgilaydi.
Q o ‘s h im c h a   k o m p o n e n t  o ‘q u v c h in in g   eh tiy o jla ri  va  q obiliyati, 
m aktabning moddiy-texnika va kadrlar bilan  t a ’m inlanganlik darajasidan 
kelib  chiqib  belgilanadi.  Q o 's h im c h a   o ‘q u v   y u k l a n m a la r in in g   hajm i 
0 ‘zbekiston  Respublikasi  Xalq  t a ’limi  V azirligining  S o g ‘liqni  saqlash 
v a z ir lig i  b il a n   k e l i s h ilg a n   n o r m a t i v l a r i g a   m u v o f i q   b e l g i l a n a d i .  
0
‘quvchilar bilim sifati va t a ’lim  natijalarining davlat  t a ’lim  standartiga 
muvofiqligini n azorat  qilishni t a ’m inlash  u c h u n  joriy,  oraliq va  yakuniy 
n az o rat  bilan  birga  bosqichli  n azorat  o ‘tk azish   h a m   n a z a rd a   tutiladi.
Bosqichli  n az o rat  o ‘quv  yili  t a m o m   boM gandan  keyin  im tih o n la r , 
test  sinovlari,  sinovlarshaklida am alga oshiriladi.  U n in g  asosida  reyting 
an iq lan a d i  va o ‘quvchini  navbatdagi sinfga  o ‘tk azish   t o ‘g ‘risidagi  q a r o r  
qabul  qilinadi.

---

M a k ta b g a   b e v o s ita   ra h b a rlik   b o s h q a r is h n i n g   yuqori  o r g a n l a r  
t o m o n id a n  tayinlanadigan  direktor,  davlatga qarashli boMmagan  t a ’lim 
m uassasalarida  esa  muasssis  to m o n id a n   am alga  oshiriladi.
0 ‘zbekiston  R espublikasida,  u m um iy  o ‘rta  t a ’limda  ham   xalqaro 
h a m k o r l i k   yoMga  q o ‘y ilgan  « U m u m iy   o ‘rta  t a ’lim  t o ‘g ‘risida»gi 
N i z o m n i n g   sakk izin c h i  b o ‘limida  qayd  etilganidek,  u m u m iy   o ‘rta 
t a ’limni  boshqarish  organlari  va  ularning  m ahalliy  organlari  sanalgan 
t a ’lim  muassasalari  h a lq a ro   ham korlikni  pedagogik  axborot  va  tajriba 
alm ashish,  pedagog  x o d im la rn in g  tajriba  o ‘rganish  va  m alaka  oshirish 
m a q s a d i d a   p r o g r e s s iv   x a l q a r o   j a m g ‘a r m a l a r   va  t a s h k i l o tl a r n i n g  
grantlarini  olish  sohasidagi  davlatlararo,  h u k u m atlara ro  va  idoralararo 
b itim la r  h a m d a   s h a r tn o m a l a r   asosida  am alga  oshiradilar.
M a z k u r  N i z o m   u m u m iy   o ‘rta  t a ’lim  (m ak ta b )n i  h ar  t o m o n la m a  
boshqarish  m ohiy atin i  o ‘zida  ifoda  etadi.
« A kadem ik  litsey  va  k a s b - h u n a r   kollejlari  t o ‘g‘risida»gi  N iz o m  
0 ‘zbekiston  Respublikasi Vazirlar M ahkam asining  1998-yil  13-maydagi 
204-sonli  Qaroriga m uvofiq  qabul  qilingan.  U shbu  N izom   m az m u n id a  
quyidagi  m asalalar  yoritilgan:
1.  U m u m iy   qoidalar.
2
. 
0
‘rta  m axsus,  k a s b - h u n a r  t a ’limining  m aqsadi,  vazifalari  va  uni 
tashkil  etish.
3.  A ka dem ik  litsey  va  k a s b - h u n a r  kollejlariga  o ‘quvchilarni  qabul 
qilish,  t a ’lim -ta rb iy a ja ra y o n in i  tashkil  etish  va  uning  m azm uni.
4.  P edagog  k a d r la rn i  tay y o rla sh ,  qayta  tayyorlash  va  u larn in g  
m alakasini  oshirish.
5.  0 ‘rta  m axsus,  k a s b - h u n a r   t a ’limini  boshqarish.
6
. 
0
‘rta  m axsus,  k a s b - h u n a r  t a ’limini  m ab lag ‘  bilan  t a ’minlash  va 
m o d d iy -tex n ik a  t a ’m inoti.
7.  X alqaro  ham korlik.
U m u m iy  q o id a la rd a  o ‘rta  maxsus,  k asb-hunar t a ’limi  u m um iy o ‘rta 
t a ’lim  negizida o ‘qitish  m u d d a ti  3  yil boMgan  uzluksiz taMim tizim ining 
majburiy mustaqil turi hisoblanishi  ham da 0 ‘zbekiston  Respublikasining 
«T a ’lim  t o ‘g ‘risida»gi  Q o n u n i   va  «K adrlar tayyorlash  milliy dasturi»ga 
m u v o f i q   a m a l g a   o s h i r i l i s h i ,   a k a d e m i k   l i ts e y la r   va  k a s b - h u n a r  
kollejlarining  yuridik  shaxs  hisoblanishi,  q o n u nchilikda  belgilangan 
tartib d a  tashkil  etilishi  bayon  etilgan.
Ikkinchi  boMimda  o ‘rta  m axsus,  k a sb - h u n a r t a ’limining  m aqsadi, 
vazifalari  va  un i  tashkil  etish  h a q id a   gapiriladi.

---

Quyidagilar o ‘rta  maxsus,  k a s b - h u n a r t a ’limining vazifalari  sifatida 
belgilangan:
—  davlat  t a ’lim  standartlari  d o irasida  u m u m t a ’lim  va  k a s b - h u n a r  
dasturini  bajarish:
—  o ‘quvchilarning  uzluksiz  t a ’lim n in g   keyingi  bosqichida  o ‘qishni 
d avom   ettirish,  t a n la n g a n   m utaxassisliklar  b o ‘yicha  m e h n a t  faoliyati 
bilan  shug‘ullanish  u c h u n   za rur va  yetarli  boMgan  bilim lar h a m d a   kasb 
tayyorgarligi  darajasini  chuqurlashtirish:
—  respublika  iqtisodiyotining  m alakali  k ichik  mutaxassis  kadrlarga 
boMgan  ehtiyojini  qondirish.
Bundan  tashqari  ushbu  boMimda  a k a d e m i k   litseylar qoidaga  k o ‘ra, 
Oliy t a ’lim  muassasalari  huzurida  tashkil  etilishi,  k a s b - h u n a r kollejlari 
esa  hududlarn in g   demografik  va  geografik  sharoitlarini,  tegishli  s o h a 
mutaxassislariga boMgan  mahalliy ehtiyojlarini  hisoga olgan holda tashkil 
etilishi  k o ‘rsatib  berilgan.
Uchinchi  boMimda o ‘rta-maxsus,  k a s b - h u n a r  t a ’limi  muassasalariga 
o ‘quvchilar  qabul  qilish;  um u m iy   t a ’lim  va  k a s b - h u n a r   d asturlarining 
am alga oshirilishi;  nazorat  turlari;  k u rs d a n -k u rs g a ,  o ‘rta  m axsus  kasb- 
h u n a r t a ’limi  muassasasining b i r t u r i d a n   boshqasiga  o ‘tkazish  va dip lo m  
berish  tartiblari  bayon  etilgan.
T o ‘rtinchi boMimda esa akadem ik  litseylar va  k asb-hunar kollejlarida 
kim lar  pedagogik  faoliyat  bilan  s h u g 'u lla n ish   huquqiga  ega  ekanligi; 
Ushbu  t a ’lim  muassasalariga  p ro f e s s o r-o ‘qituv ch ila rn i  va  m u x a n d is 
pedagoglarni  ishga  (qabul  qilish  qay  t a r z d a   am a lg a   oshirilishi  aytib 
o ‘tilgan.
Beshinchi  boMimda  o ‘rta  maxsus,  k a s b - h u n a r   t a ’limini  boshqarish 
tartibini  o ‘z  ichiga  oladi.  U n d a   a k a d e m i k   litseylar  va  k a s b - h u n a r  
kollejlariga tashkiliy,  o ‘quv-uslubiy va  ilmiy rahbarlik qilish,  davlat  t a ’lim 
standartini  ishlab  chiqish  va  joriy  etish,  o ‘quv  t a ’lim  va  k a sb - h u n a r 
dasturlarini  birxillashtirish,  pedagog  k a d r la r  bilan  t a ’m inlash,  ularni 
tayyorlash va qayta tayyorlash  Oliy va o ‘rta  m axsus t a ’lim vazirligi  ( o ‘rta 
maxsus,  k asb -h u n ar  t a ’limi  m arkazi),  u n in g   h u d u d iy   b o sh q arm a la ri 
tom o n id a n   tarm oq  vazirliklari,  idoralar  va  k o rx o n a la r  bilan  birgalikda 
t a ’lim  muassasasi  direktori  to m o n id a n   a m a lg a   oshirilishi  k o ‘rsatilgan.
Oltinchi boMimda o ‘rta  maxsus,  k a s b - h u n a r  t a ’limini  m ablag
1
  bilan 
t a ’minlash  am aldagi  q o n u n ch ilik k a  m u v o fiq   a m a lg a   oshirilishi,  t a ’lim 
muassasasining  moliyaviy mablagMari  u n in g  tasarrufida boMishi belgilab 
berilgan.

---

Yettinchi  bo‘limda esa  o ‘ita  maxsus,  kasb -h u n ar t a ’limi  muassasalari 
belgilangan  tartibda  xorijiy  sheriklar  bilan  b itim la r  tuzish  huquqiga 
egaligi,  xorijiy m am lak atlar u c h u n   mutaxassislar tayyorlashi  mumkinligi 
e ’t i r o f  etiladi.
T a ’lim  muassasasining  Ustavi  t a ’lim  muassasasi  faoliyatiga  rahbarlik 
va  boshqarish  tizimini  aniqlovchi  hujjatdir.
T a ’lim  muassasasining  Ustavida  t a ’lim  ja ra y o n in in g   quyidagi  ikki 
m u h i m   tarkibiy jihati  ajratib  ko'rsatiladi:
1
)  davlat  t a ’lim  s tan d artid a ,  belgilangan  bilim lar zahirasini  egallash 
u c h u n   qan d a y   ishlarni  am alg a  oshirish  kerakligi  ;
2
)  bilim ,  k o ‘n ik m a   va  m alak a la rn i  hosil  qilishni  tashkil  etish 
(sa v o d x o n lik ,  m u s taq il  fikrlash  h a m d a   m a s a la la rn i  y ec h a  olishga 
o ‘rgatish).
S h u n i n g d e k ,   t a ’lim   m u a s s a s a s i n i n g   U s t a v i d a   m u a s s a s a n i  
boshqarishga q o ‘yiluvchi  talablar,  o ‘qituvchi,  o ‘quvchilar h am da t a ’lim 
muassasasi  rahbarlarining  h u q u q   va  burchlari  h am   aniq  bayon  etib 
berilgan.
Masalan,  o ‘q u vchilar t a ’lim  standartlari  asosida  t a ’lim olish  uchun 
intilishlari,  t a ’lim  m u assasa sin in g   pedagogik  x o d im la ri  esa  yuqori 
darajada t a ’lim  berishlari,  t a ’lim  oluvchilaming o ‘quv dasturlarini  davlat 
t a ’lim  standartlari  darajasida  o ‘zlashtirishlarini  t a ’m inlashlari  zarur. 
T a ’lim  muassasasi  rahbari  (direktori)  esa  o ‘quv-tarbiya  ja ra yonining 
muvaffaqiyatli  kechishini  t a ’m in  etadi,  o ‘quv  dasturlari  talablarining 
b a ja r i li s h i n i   n a z o r a t   q i l a d i ,   t a ’l i m - t a r b i y a   is h l a r i n i n g   sifati  va 
samaradorligi,  bolalik va  m eh n atn i  m uhofaza qilish talablariga t o ‘laqonli 
rioya  etilishi,  m a ’naviyat  ishlarining  samarali  tashkil  qilinishi  u c h u n  
z a ru r  shart-sh aro itlarn i  yaratadi.
Ustavda  o ‘z - o ‘zini  b o sh q arish ,  j a m o a d a   o ‘za ro   m u n o s a b a tn in g  
o ‘rnini  kabi  m asalalar m ohiyati  h am  yoritib beriladi.  C h u n o n c h i,  t a ’lim 
m uassasasining  direktori  o ‘qituvchilar  bilan  b alan d   ovozda,  ularning 
nafsoniyatiga tegadigan s o 'z la r bilan  m uom ala qilish  huquqiga ega emas.
0 ‘zbekiston  Respublikasida,  am ald a boMgan  « U m u m iy  o 'r ta  t a ’lim 
muassasasi  (m a k ta b i)n in g   m uvaqqat  nam u n av iy   Ustavi»  Xalq  t a ’limi 
Vazirligining  2 2 1-sonli  (1998-yil  17  dekabr),  « 0 ‘rta  maxsus,  kasb- 
h u n a r   t a ’limi  m uassasasining  Ustavi»  esa  0 ‘zbekiston  Respublikasi 
V azirlar  M a h k a m a sin in g   5-sonli  (1998-yil  5  yanvar)  Q arorlari  bilan 
ta s d iq la n g a n .  M a z k u r   U sta v la r  0 ‘zb e k isto n   Respublikasi  V azirlar 
M a h k a m a s in in g   « T a ’lim  m uassasasi  U stavini  ishlab  chiqish  tartibi

---

t o ‘g ‘risid a » g i  Q a r o r i g a   m u v o f i q   i s h l a b   c h i q i l g a n .   T a ’l i m n i 
boshqarishning  vakolati  m as’ul  davlat  org a n i  to m o n i d a n   tasd iq la n a d i 
va  mahalliy  davlat  hokimiyati  o rg a n la rin in g   idoralarida  r o ‘yxatd an  
o ‘tkaziladi.
T a ’lim  m uassasasining  Ustavida  t a ’lim  m uassasasining jo ylashgan 
o ‘rni,  uning turi,  t a ’lim  tili,  guruh  rahbarlari,  o ‘qitu v ch ila rn in g   h u q u q  
va  burchlari,  t a ’lim  oluvchilar  va  u larn in g   o ta -o n a la rin in g   h u q u q   va 
burchlari,  sh u n in g d e k ,  t a ’lim  m u a ss a sa sin in g   iqtisodiy  tuzilish i  va 
xo'jalik  faoliyati,  boshqarish  tartibi  a niq  belgilanishi  k o ‘rsatib berilgan.
T a ’lim  m uassasasining  Ustavi quyidagi  b o ‘lim lardan  tashkil  topadi:
1.  Q isqacha  t a ’lim  muassasasi  haq id ag i  m a ’lum otlar.
2.  T a ’lim  muassasasining  m aq sad   va  vazifalari.
3.  T a ’lim  muassasasini  boshqarish:
a)  t a ’lim  m uassasasini  b o shqarishning  oshkoralik,  d e m o k r a t ik   va 
o ‘z - o ‘zini  boshqarish  asosida  am alga  oshirilishi;
b)  pedagogik-jam oa  Kengashi;
e)  direktor,  uning  huquq  va  burchlari;
g) 
direktorning o ‘quv-tarbiya  ishlari  b o ‘yicha o'r in b o sa rin in g  h uquq 
va  burchlari;
e) 
m a ’naviyat  va  m a ’rifat  ishlari  b o ‘yich a  d ire k to r  o ‘rin b osarining 
h uquq  va  burchlari.
4.  0 ‘quv-tarbiya  va  ilmiy-uslubiy  ishlarni  tashkil  etish:
a)  t a ’lim  m a z m u n in in g   Davlat  t a ’lim  stan d artla ri  b o ‘yicha  ishlab 
chiqilgan  o ‘quv  reja  va  dasturlari  asosida  belgilanishi;
b)  o ‘quv jara yonini  tashkil  etish;
e)  iqtidorli  yoshlar  bilan  ishlash;
g)  ishlab  chiqarish  am aliyotini  o ‘tkazish  tartibi;
e)  q o ‘sh im ch a  pulli  m ash g 'u lo tlarn i jo riy   etish;
j)  kunlik  ish  tartibi  (sem inar,  m a s h g ‘u lo tla rn in g   d a v o m   etishi, 
tanaffuslar,  uy  vazifalarini  berish  tartibi  va  hokazolar).
5.  0 ‘qituvchi.  H u q u q   va  burchlari.
6
.  0 ‘quvchi.  H u q u q   va  burchlari.
7.  0 ‘quv-ishlab  chiqarish  t a ’limi  ustalari,  m a ’m uriy  va  y o rd a m c h i 
xodim larning  h u q u q   va  burchlari.
8
.  O ta-o n alar yoki  ularning o ‘rnini  bosuvchi shaxslarning  huquqlari, 
majburiyat  va  m a s ’uliyatlari.
9.  T a ’lim  muassasasining  m od d iy   va  m oliyaviy  x o ‘jalik  t a ’m inoti.

---

T a ’lim  muassasasiiii  boshqarishning  tam oyillari  va  vazifalari.  H a r
q a n d a y   faoliyat  singari  boshqarish  faoliyati  h am   o ‘z  vazifalarini  bir 
q a t o r  tamoyillarga  asoslanib am alga  oshiradi.  Pedagogik adabiyotlarda 
t a ’lim  tizimini  b oshqarishda  asos  boMib  xizm at  qiluvchi  tam oyillarni 
u lar  to m o n id a n   bajariladigan  vazifalar  (rejalashtirish,  tashkil  etish  va 
nazorat  qilish)ga tayanilgan  holda  belgilanishiga  alohida  urg‘u  berilgan. 
M a z k u r o ‘rinda  t a ’lim  m uassasasini  boshqarishning  h ar  bir tamoyiliga 
(С л а с т е н и н   В.А.  «О б щ а я  педагогика»  2003-yil)  o 'q u v  qoMIanmasiga 
ta y an g a n   holda)  a lo h id a -a lo h id a  t a ’rif berishga  harakat  qilamiz.  T a ’lim 
m uassasasi  boshqaruv  nazariyasi  va  tarixida  bosh q arish n in g   asosiy 
tam oyillari  quyidagilardir:
T a ’lim  m uassasasini  boshqarish  tamoyillari