‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


chizma.  Ко ‘rgazmali  m etodlaming  turlari



Download 11 Mb.
Pdf ko'rish
bet237/415
Sana07.08.2021
Hajmi11 Mb.
#140757
1   ...   233   234   235   236   237   238   239   240   ...   415
Bog'liq
PEDAGOGIKA

chizma.  Ко ‘rgazmali  m etodlaming  turlari
Ushbu  m etodlarda n  foydalanish  zaruriyati k o ‘rsatmalilik tamoyiliga 
a m a l  qilish  m aqsadga  m uvofiq  ekanligida  k o ‘rinadi.  Inson  miyasining 
30  foiz  hajm ini  k o 'ris h n i,  faqat  3  foizigina  eshitishni  t a ’m inlovchi 
n ey ro n la r tashkil  etadi.  Pedagogik-psixologik  y o ‘nalishda olib borilgan 
t a d q i q o t l a r   n a t i j a l a r i d a n   m a ’l u m   b o M a d ik i,  s h a x s   t o m o n i d a n  
o ‘zlashtirilayotgan  bilim larning  85  foizi  ko'rish  retseptorlari  yo rd a m id a 
o ‘zlashtiriladi.  D em ak,  o ‘zbek xalqi tom onidan  k o ‘p bora qo'llaniladigan 
«Yuz  m arta  e s h itg an d a n   bir m arta  k o ‘rgan  yaxshi»  maqoli  ilmiy asosga 
ega  ekan.
N am ovish  m e to d i  o ‘rganilayotgan  obyekt  harakat  d inam ikasini 
o ch ib  berishda q o ‘I  keladi va ayni c h o g ‘da  predm etning tashqi  ko ‘rinishi 
va  ichki tuzilishi  h aqida t o ‘laqonli  m a ’lumot  berishda  keng q o ‘llaniladi. 
Tabiiy  obyektlarni  nam oyish  qilishda  o d a td a   uning  tashqi  k o ‘rinishi 
( s h a k l i ,  
h a j m i ,  
m i q d o r i ,  
r a n g i ,   q i s m l a r i ,  
u l a r n i n g   o ‘z a r o  
m u n o sa b a tla ri)g a  e ’t ib o r qaratiladi,  so'ngra  ichki  tuzilishi yoki  alo h id a 
x u s u s i y a t l a r i n i   o ‘rg a n is h g a   o 't i l a d i .   K o ‘rsa tish   k o ‘p  h o l a t l a r d a  
o ‘rg a n ila y o tg a n   o b y e k t la r n in g   s ubyekti  yoki  ch izm a si  y o r d a m i d a  
k u z a ti l a d i .   T a j r i b a l a r   n a m o y is h i   esa  s i n f   ta x ta s ig a   c h iz is h   y oki 
o 'q itu v c h in in g   m axsus  jih o z la r  yo rd a m id a  k o ‘rsatib  berishi  hisobiga 
am a lg a   o s h ad i,  b u n d a   ushbu  tajriba  asosida  yotuvchi  ta m o y illa rn i 
tu sh u n ish   osonlashadi.
P redm etlar,  hodisa yoki jarayonlarni tabiiy holatda  nam oyish  qilish 
y a n a d a   k o ‘p ro q   didaktik  sam ara  beradi,  biroq,  bunday  nam o y ish n i 
a m a lg a   oshirish  h a r   d o im   h am   m u m k in   b o ‘laverm aydi.  S hu  bois 
o ‘qitu v ch ila r  tabiiy  p re d m e tla rn i  nam oyish  qilishda  s u n ’iy  m u h itg a  
m u ro jaa t  qilishadi  (m asa la n ,  h ayvonlar  bilan  hayvonot  b o g 'id a,  turli 
o 's im lik la r  bilan  esa  issiqxonalarda  tanishish)  yoki  s u n ’iy  ravishda 
yaratilgan  o b y e k tla r  (m ak e t,  m odel,  mulyaj,  skelet  va  b o s h q a la r)d a n  
foydalaniladi.


Bu  m etod  y o rd a m id a   o ‘qituvchi  o ‘q u vchilarni  m u sta q il  ravishda 
obyektlarni o ‘rganish,  zaruriy o ‘lchov ishlarini  olib borish,  aloq ad o rlik n i 
o ‘rnatish,  sh u n in g d ek ,  h o disalarning  m o h iy a tin i  anglab  y etishga  bir 
s o ‘z bilan  aytganda faol  bilish jarayoniga y o ‘naltirishi  lozim.  N a m o y i s h  
sa m a ra si  k o ‘p  j i h a t d a n   o ‘q i t u v c h i n i n g   bilish  j a r a y o n i   m o h i y a t a n  
0
‘quvchilarning  yoshiga  m os  h o ld a  t o ‘g ‘ri  tan lan ish i  h a m d a   m u m k i n  
q a d a r  ularning  diqqatin i  nam oyish  etilayotgan  p r e d m e t n in g   m u h i m  
jihatlariga  yo'naltirishiga  b o g ‘liqdir.
Tasvir  (illvustratsiva)  m e to d i  n a m o y ish   m e to d ig a   c h a m b a r c h a s  
b o g ‘liq  b o ‘lsada,  d id a k tik a d a   alo h id a   o ‘rganiladi.  Illyustratsiya  n a rsa , 
hodisalar va ja ra y o n la rn i  u larning  ram ziy ko 'rin ish lari  —  c h i z m a ,   p o rt, 
rasm ,  fotosurat,  yassi  m o d e lla r  va  b o s h q a la r  y o rd a m id a   k o ‘rsa tish n i 
ta q o z o   etadi.
Namoyish va tasvir m etodlari o ‘zaro b o g ‘liqlikda bir-birini toMdirgan 
h olda qoMlaniladi.  Agar hodisa va jara y o n n i  o ‘quvchi  yaxlit  h o ld a   q abul 
qilishi  zarur  b o ‘lsa  n a m o y is h d a n   foydalanish,  aga r  h o d is a  m o h i y a ti  
h a m d a   uning  unsurlari  o ‘rtasidagi  b o g ‘Ianishlarni  anglash  t a la b   etilsa 
illyustratsiyaga  m u ro jaa t  qilinadi.
Tasvirning  s am arasi  k o ‘p in c h a   o 'q it u v c h i  t o m o n i d a n   k o ‘rsa tu v  
te x n o l o g iy a s i   q a y   d a r a j a d a   o ‘z l a s h t i r i l g a n l i g i g a   b o g ‘liq  b o M ad i. 
K o'rsatm alardan  foydalanishning bilish jarayonidagi  didaktik a h a m iy a ti 
o ‘rg a n ila y o tg a n   o b y e k t  m o h i y a t i n i   to M a q o n li  y o r i t a   o l i s h i   b i l a n  
belgilanadi. Aslida  illyustratsiyalar o ld in d an  tayyorlanib,  dars j a r a y o n i d a  
za ru r  o ‘rinlarda  kerakli  h a jm d a   k o ‘rsatiIadi,  aks  h o ld a  u la r  s o n i n i n g  
oshib  ketishi 
0
‘quvchilarni  h odisa  m o h iy atin i  a n g la s h d a   c h a l g ‘itadi. 
Ayrim hollarda ta r q a t m a   m ate ria ila r (fotosurat, jad v al,  tabiiy o b y e k t l a r  
va  boshqalar)  yoki  texnik  v o sitalar  x iz m a tid a n   fo y d a la n ish g a  t o ‘g ‘ri 
keladi.
K o'rgazm ali  m e to d la rd a n   fo y d a la n ish d a  s a m a r a d o rlik k a   erishish 
u c h u n   quyidagi  shartlarga  a m a l  qilish  m a q sa d g a   m uvofiqdir:
—  ko ‘rgazm alilikning  o ‘q u v c h ila r  yoshi  va  rivojlanish  d ara ja sig a  
m os  kelishi;
—  nam oyish  etilay o tg an   o b y e k tla r  b a r c h a   o ‘q u v c h ila r g a   y axshi 
k o 'rin ib   turishi;
—  n a m o y is h d a   u n i n g   b o s h l a n g ‘ich  b o s q i c h i   va  a so siy   j a r a y o n  
(holat)larning  ajralib  turishi;
— tajribalar nam oyishi  m a k e t, jih o z ,  q u r o lla r yoki tajriba  s x e m a sin i 
chizib  k o ‘rsatish  asosida  tashkil  etilishi;


— 
namoyish  va  illyustratsiya  o ‘quv  m aterialining  m azm uni  bilan 
u yg‘un  b o ‘la  olishi  lozim.
A m aliy  ishlar  m e to d la ri  o ‘quvchilar  t o m o n i d a n   o 'z lashtirilgan 
n azariy  bilim lar  y o rd a m id a   ularda  amaliy  k o 'n i k m a   va  malakalarni 
hosil  qilishda  alohida  ah a m iy a t  kasb  etadi.

Download 11 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   233   234   235   236   237   238   239   240   ...   415




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish