‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I

.  /Т аI’limni  tashkil  etish  shakllari va ularning didaktikada rivojlanishi.
' J a h o n   pedagogik  fani  va  am aliyotida  t a ’lim ni  tashkil  e t i s h n i n g   turli 
shakllari  mavjud.  Ja m iy a t  rivojining  h a r  b ir  yangi  b o sq ic h i  t a ’lim ni 
tashkil  etishga  o ‘z  t a ’sirini  o ‘tkazadi.
Ayni  v a q td a   t a ’lim n in g   qu y id ag i  s h a k lla ri  ajra tib   k o ‘rsa tila d i: 
individual,  individual-guruhli.  sinf-dars.  le k s io n -s e m in a rli  va  s in fd a n  
tashqan?  a u d ito riv ad a n   tashqari.  m a k ta b   va  m a k ta b d a n   t a s h q a r i .  U l a r  
o ‘quvcnilarni  q a m r a b   olishi,  o ‘q u v c h ila r  fa o liy a tin i  t a s h k il  e tis h i, 
jam oaviy va  individual  shakllarining  nisbatlari,  m ustaqilligi  darajasi  va 
o ‘qish  jarayoniga  rahbarlik  qilish  xususiyatlari  kabi  belgilariga  k o ‘ra 
quyidagi  uch  asosiy  tu rg a   ajratiladi:
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

1)  individual;
2)  sinf-darsli;
3)  m a ’ruza-seminarli.
Q a d im   zam onlarda  mavjud  boMgan o ‘qitishning eng qadimgi shakli 
t a M i m n i n e   in d i v id u a l   s h a k l i   h i s o b l a n a d i j   H a y o t i y   t a j r i b a l a r n i  
ajdodlardan-avlodlarga  uzatish  ibtidoiy jam iyatda yuzaga kelgan.  Yozuv 
p a y d o   boMishi  bilan  qavm   boshligM  turli  belgilar  y o rd a m id a   o'z ining 
tajribalarini  yoshlarga  o ‘rgatgan.  0 ‘qituvchi  va  o ‘quvchining  bevosita 
va  individual  aloqasiga  misol  sifatida  repetitorlikni  k o ‘rsatish  m umkin. 
0 ‘qishni  tashkil  etishning  individual  shakli  an tik  d a v r va  o ‘rta asrlarda 
y a g o n a   usul  boMgan,  u n d a n   b a ’zi  m am lakatlarda  XVIII  asrgacha  keng 
foydalanilib  kelingan.
Individual  taMim bir q a t o r  afzalliklarga ega,  s h u n in g  uch u n   bu  usul 
bizn in g   davrim izgacha  repetitorlik  shaklida  saqlanib  qolgan.HJiiing 
u s t u n l i g i   o ‘q u v   f a o l i y a t i   m a z m u n i ,   m e t o d i   va  s u r a t i n i   toMa 
individuallashtirish,  aniq bir masalani hal etishda  uning  har bir harakati 
va  operatsiyalarini  kuzatib borishga imkon  berishidan  iboratj Individual 
taMim  o ‘qituvchining  yuqori  pedagogik  m alakaga  ega  boMishini  talab 
etadi.
^Individual  o ‘q itish n in g   ustunliklari  bilan  bir  q a to rd a   bir  q a to r 
kam chiliklari  h a m   mavjud  boMib,  ular  quyidagilardan  iborat:
1)  vaqtning  tejam li  emasligi;
2)  o ‘qituvchi  t a ’sirining  cheklanganligi  ( o ‘q ituvchining  vazifasi 
o ‘quvchiga  topshiriq  berish  va  uni  bajarilishini  tekshirishdan  iborat);
3)  b o s h q a   o ‘q u v c h i l a r   b ila n   h a m k o r l i k d a   ishlash  im koniyati 
c h e k la n g a n l i g i   (bu  h o l a t   ijtim oiylashishi  j a r a y o n i g a   salbiy  t a ’sir 
k o ‘rsatadi);
4) ja m o a d a   ishlash  tajribasining  shakllanm asligi.  1
M a z k u r sabablar XVI  asrdan  boshlab  individual  o ‘qitish  usulining 
ah a m iy a ti  pasayib,  u n in g   o ‘rnini  t a ’limning  individual-guruhli  shakli 
egallashiga  im kon  berdi.
T a ’limning individual-guruhli shaklidan Y evropada,  XVI  asrda keng 
fo y d a la n a  boshladilar.  M arkaziy  Osiyo  davlatlarida  bu  usuldan  qadim  
dav rla rd a  h am   foydalanganlar.  Bunga  Avesto  davri  misol  boMa  oladi, 
bu  dav rd a  o ‘q u v ch ilar u c h u n   asosiy o'quv qoMlanma zardushtiylikning 
m u q a d d a s   manbayi  «Avesto»  (eram izdan  avvalgi V II—XVI  asrlar)  boMib 
kelgan.  Avesto davri jamiyatidagi  maktablarda  individual o ‘qitish jamoali 
o ‘qitish  bilan  birga  olib  borilar  edi.  0 ‘qituvchi  «Avesto»  kitoblaridan
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

birini  o c h a d i  va  o ‘q u vchilar  n a v b a tm a -n a v b a t  kelib  o v o z   c h iq a r ib  
o ‘qiydilar,  keyin  esa  h a m m a   birgalikda  o ‘qilganni  t a k r o r la g a n l a r ,  
m a s h q l a r n i   m a x s u s   t a x t a c h a l a r d a   y o z g a n l a r .   A q l i y   m a s h q l a r  
o ‘q ituvchining  o ‘quvchi  bilan  erkin  suhbati  d av o m id a   olib   borilgan. 
Jismoniy tarbiyalash  individual  va jam oali  mashg‘u lo tla rsh a k lid a  am alga 
oshirilgan.  J ism o n iy   tarbiyaning  m aqsadi  yoshlarni  h a r b iy   x izm atg a 
t a y y o r l a s h d a n   ib o ra t  boMgan.  O t d a   y u rish ,  ov  q i lis h ,  q i l i c h d a n  
foydalanishni  bilish,  suvda suzish,  yugurish,  nayza  otish  va  s h u   k abilar 
harbiy  tayyorgarlikning  m ajburiy  turlari  h iso b lan g an .  TaMim  olish 
jarayoni  kun  c h iq q a n d a n   kun  b o t g u n g a c h a   davom   etg a n ,  uy vazifalari 
mavjud  boM m agan1.
XI  asrdayoq  A bu  Ali  ibn  S in o   o ‘zining  «Tadbiri  m an zil»   n o m li 
ilmiy  asarining  maxsus  «Amuzish  va  parvarishi  m o d ra s a s   fa rza nd» 
(«Bolalarni  m a k ta b d a  o ‘qitish  va  tarbiyalash»)  boMimida  o 'q u v c h il a r g a  
jam oali  o ‘qitish  h a q id a   quyidagi  tavsiyalarni  beradi:
1)  agarda o ‘q u vchilar birgalikda o ‘qisalar,  ular z e rik m ay d ila r,  fanni 
o ‘rganishga  qiziqish  kuchayadi;  u lard a  bir-birlaridan  o r t d a   q o lm a s lik  
u c h u n   o ‘zaro  m usobaqalashish  istagi  rivojlanadi,  ular b o l a n in g   o ‘qishi 
yaxshilanishiga  y o rd a m   beradi;
2)  o ‘zaro  su h b a tla rd a  o ‘q u v c h ila r  kitobdan  o ‘qish  yoki  k a tt a l a r d a n  
eshitgan  qiziqarli  maMumotlarni  bir-birlariga  aytib  b eradilar;
3)  bolalar birgalikda,  yig'ilganlarida  bir-birilari  bilan  d o ‘s tla sh a d ila r 
va  bir-birlarini  h u rm at  qiladilar;  u lar faqatgina  m u s o b a q a la sh m a y d ila r, 
balki bir-birlariga o ‘quv  materiallarini  o ‘zlashtirishda  y o rd a m   beradilar; 
bu  bilan  b o la la r  m a g ‘ru r la n a d ila r,  b ir - b irla rid a n   yaxshi  o d a t l a r n i  
o ‘rganadilar2.
B u rh oniddin  Z a rn u ji  (XII  asr)  «Bilim  olish  yoMida  o ‘q u v c h ig a  
maslahatlar»  nom li  o ‘zining  ilmiy  asarida  dars  olib  b o rish   b o ‘y ic h a  
tavsiyalar beradi.  U n ing  ko ‘p yillik dars o'tish  tajribalari asosida  m a z k u r  
ilmiy  asar  yaratilgan  va  XX  asrgacha  o ‘ziga  xos  p e d a g o g ik a  darsligi 
sifatida  M arkaziy  Osiyo  m adra salarida  foydalanilib  kelin g an .  A sa r d a  
m aktabda  dars  t a x m in a n   bir  s o a tla r  d av o m   etishi  kerakligi  yoziladi. 
0 ‘qituvchi  m a k tab d a darsga  tushinish  va  o ‘zlashtirish  m u m k in   boMgan 
o ‘quv  materiallarini  t a n la b   olishi,  darsda  o 'r g a n ila d ig a n   m a te r ia lla rn i
1  Avcsto.  Q adim gi  S h arq   ad ab iy o ti.  -   M o sk v a,  M D N M ,  1984,  —  352-b.
1 
R ahim ov  S.R.  A bu  Ali  ibn  S in o n in g   p six o lo g ik -p ed ag o g ik   q arash lari.  —  T o s h k e n t,
O 'q itu v ch i,  1978,  —  103-bet.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

tu sh u n tirib   berishi  kerak.  0 ‘quv  materiali  s h u n d a y  tan la n ish i  kerakki, 
u  ikki  m a ro ta b a  ta k ro rla n g a n d a   o ‘zlashtirilsin.  S h u n in g   u c h u n   u  katta 
m atn larn i qismlarga b o ‘lish  va boshqa darslarda  uni albatta takrorlashni 
ta k lif e t a d i 1.
X V   asrda  jam oali  o ‘qitishni  tashkil  etish  g ‘oyasini  M u h a m m a d  
T a r a g ‘ay  U lu g ‘bek  d a v o m   ettiradi.  M utafakkir o ‘zining  m adrasalarida 
in dividual  m ashg‘ulotlar  tizim ini  bekor  qiladi  va  «jamoa»  sinf-dars 
tizim iga  yaqin  bo'lgan  shaklini joriy qiladi.  U m u m i y  m a ’ruzani  50—70 
n a f a r  kishidan  iborat  k a tta   g uruhga  o d atda,  o ‘z  sohasida  m a s h h u r 
b o M g a n   o l im   m u d a r r i s   ( o ' q i t u v c h i - p r o f e s s o r )   o ‘q i y d i ,   a m a l i y  
m a s h g ‘u lo tla rn i  esa  10—15  kish id an   iborat  k ichik  g u r u h d a   kichik 
m u d a r r is   ( o ‘qituvchi)  olib   boradi.  0 ‘q itis h n in g   m u h i m   m etodlari 
m u n o z a r a   va  t o r t i s h u v l a r   h is o b l a n g a n .  S a m a r q a n d   m a d ra s a s id a  
m a ’ r u z a l a r n i   a l l o m a n i n g   o ‘zi  v a   Q o z i z o d a   R u m i y ,   M a v l o n o  
M u h a m m a d ,   Ali  Q ush ch i,  Avaz  Kirmani  kabi  va  b oshqa  m a sh h u r 
o lim la r o'qiganlar.  M u h a m m a d  T a ra g ‘ay  U lu g ‘bek va  uning  izdoshlari 
t o m o n i d a n   m ate m a tik a ,  m etafizika,  a stro n o m iy a,  geografiya,  tarix 
fa n la rid a n   yangi  darsliklar  yaratildi,  bu  darsliklar  odd iy   va  tushunarli 
shaklda yozilgan.  Lekin  «jamoa»  usulida h a m   o ‘zining salbiy tom onlari 
boMgan.  J a m o a   usulida  XX  asr  m aktabida  m a s h h u r   boMgan  guruhli- 
laboratoriya  m etodida boMgani  kabi  o ‘zlashtirishni individual  xususiyati 
hisobga olinmagan. Yaxshi o'zlashtirmagan b a ’zi shogirdlar ham   ilg‘orlar 
q a t o r i d a   bir  qoMlanmani  o ‘rganishdan  boshqasini  o ‘rganishga  o ‘z- 
o ‘z id a n   o ‘tavergan,  kerakli  b ilim ni  egallay  o lm a g a n   h o ld a   m adrasani 
bitirib  chiq ad ilar2.
In d ividual-guruhli shaklining m a z m u n i  m ash g 'u lo tlarn i  o ‘qituvchi 
b ir  o ‘quv ch i  bilan  em as,  balki  tayyorlik  darajasi  tu rlich a  boMgan  turli 
yoshdagi  bolalar  guruhi  bilan  olib  borishidan  iborat  edi.  0 ‘qituvchi 
navbat  bilan  h ar  bir  o ‘q u v c h id a n   o ‘tilgan  m ateria ln i  s o ‘raydi,  yangi 
savollarni  tu shuntiradi,  m ustaqil  ishlash  u c h u n   individual  topshiriqlar 
beradi,  qolgan bolalar o ‘z ishlari bilan shug‘ullanadilar.  0 ‘qishni bunday 
tashkil  etishda,  bolalar  m a sh g ‘ulotlarga  yilning  turli  davrlarida  ham da 
k u n n i n g   turli  vaqtlarida  kelishlari  m um k in   boMgan.
/X V   va  XVI  asrla r  d a v o m i d a ,   Y e v ro p ad a  ishlab  ch iq arish n in g  
rivojlanishi  kuzatildi.  U sh b u   o ‘zgarishlar  bolalarga  taMim  berishning 
o m m a v iy   shakli  yuzaga  kelishiga  zam in  yaratdi.
1  А н а т о м и я   п ед а го ги ч ес к о й   м ы сл и   У зб ек и с тан а.  —  М о с к в а ,  1986.
2  M .T o x iro v .  M irzo  U lu g 'b e k n in g   p ed ag o g ik   qarashlari.  —  T o sh k e n t,  F an ,  1984.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

ko‘rsatmani yaratishga qaratiladi.  Darsning bu qismi  K .D .U shinskiyning 
fikricha  darsga  g o ‘yoki  «eshik»  hisoblanadi.
2)  asosiy  m asalani  hal  etishga  y o ‘naltiriladi  va  darsning  m u h im , 
markaziy  qismi  hisoblanadi.
3)  am alga oshirilgan  faoliyatga  yakun  yasash  va bilim ,  k o ‘n ik m a  va 
m alakalarni  m u stahkam lashga  qaratiladi.
D arsni  tashkil  etish  ilmiy  asoslarini  ishlab  chiqishga  A .D isterveg 
h a m   katta  hissa  q o'shdi.  U  o ‘qituvchi  va  o ‘q u v c h in in g   faoliyatiga 
ta a llu q li  o ‘qitish  ta m o y illa ri  va  q o id a la r i  t i z i m i n i   ish lab   c h i q d i ,  
o 'q u v c h ilarn in g   yoshi  im koniyatlarini  hisobga  olish n in g   zarurligini 
asoslab  berdi.
T a ’li m n in g   s i n f - d a r s   tiz im i  a l o h i d a   o ‘q u v   f a n l a r i n i   o ‘q i t is h  
m e t o d i k a s i   va  d i d a k t i k a s i g a   o id   a s a r l a r i d a   u n i n g   a f z a l l i k   va 
kamchiliklarini  k o ‘rsatib  berdi.
Afzalliklari:  vaxlit  o ‘quv-tarbivaviv  ia ra vonning  tartibli  ketishini 
t a ’m inlovchi  aniq  tashkiliv  tizim:  iaravonlarning  odd iv   boshqarilishi: 
m u a m m o n in g   iamoa  b o ‘lib  m u h o k a m a  qilinishi.  m asalaning vech im in i 
birgalikda  izlash  jarayonida  bolalar o ‘rtasida  o ‘za ro  m u n o s a b a tla r n in g  
s h a k l l a n i s h   i m k o n iv a ti :   o ‘q i t u v c h i n in g   o ‘q u v c h i l a r   va  u l a r n i n g  
tarbivasiga doimiv emotsional t a ’sir k o ‘rsatishi; t a ’limning em otsionalligi 
(zero.  o ‘qituvchi  bir vaqtning o ‘zida o ‘q u v chilarning katta g u ruhi  bilan 
ish  olib boradi).  o 'q u v  faoliyatiga musobaqalashish  elem entlarini kiritish 
uch u n  sharoitning varatilishi.  bilimsizlikdan  bilim larni o ‘zlashtirish sari 
harakatlarning  m u n taza m ligi  va  k e tm a -k e tlig i.
K a m c h ilik la ri:  t i z i m n i n g   a so sa n   b i lim la r n i  o ‘r t a c h a   d a r a j a d a  
o ‘z l a s h t i r u v c h i   o ‘q u v c h i l a r   u c h u n  
m o M i a l la n g a n l i g i .  
b o ‘sh 
o ‘zlashtiruvchi  o 'q u v c h ila r  u c h u n   qivinchiliklarning  yuzaga  kelishi  va 
kuchli o ‘zlashtiruvchi o ‘quvchilarqobilivatlarining rivojlanish  sur’atining 
ortga surilishi:  o ‘qituvchi  u c h u n   o ‘qitish  m a z m u n i  va o ‘qitish  s u r ’atlari 
h a m d a   m etodlari b o ‘vicha  individual  ishlarni tashkil etish.  s h u n in g d e k , 
o ‘quvchilaming individual xususivatlarini hisobga olishda qivinchilikning 
y u z a g a   k e lis h i:  k a t t a   va  k i c h i k   v o s h l i   o ‘q u v c h i l a r   o ‘r t a s i d a g i  
m u n o sa b a tla m in g   q a ro r topmasligi.
X IX  
asr  oxiri  XX  asr  boshlarida,  aqliy  rivojlanishida  farqi  boMgan 
o ‘quvchilami o ‘qitishda individuallashtirishga aham iyat qaratish  masalasi 
ayniqsa dolzarb xususiyat  kasb etdi.  S hunga  m os ravishda t a n la b  o ‘qitish 
shakli  yuzaga  keldi  ( A Q S H d a   Batov,  Y e v ro p a d a   M a in g e y m s   tiz im i).
Yevropa  va  A Q S H d a ,  X X   asr  boshida  o 'q u v c h il a r n in g   in d iv id u a l,
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

U lard an   biri  bolalarni  guruhli  (jamoali)  t a ’lim  sanaladi.  U  G ‘arbiy 
Rossiya  (hozirgi  Belorussiya va  Ukrainaning g ‘arbiy qismlari)  birodarlik1 
m ak tab larid a  ilk  b o r q o ‘llanilgan  va  o ‘qish  sinf-darsli  shaklining  asosi 
boMib qolgan.  Bu tizim lar XVII  asrda Yan A m os  Komenskiy to m o n id a n  
« B u y u k   d i d a k t i k a »   a s a r i d a   n a z a r i y   j i h a t d a n   as o sla b   b e r ild i  va 
o m m aviylashtirildi.  O lim   pedagogikaga  o 'q u v   yili.  o ‘quv  kuni.  dars. 
m a s h g ‘u lo tla r  orasidagi  tanaffus.  o ‘quv  t a ’tillari  kabi  tu sh u n ch ala rn i 
kiritdi.  Quyosh  it  yulduzlari tu rkum ida b o ‘lganida bolalarni dam  olishga 
yuboradilar («ta’til»  lo tin c h ad a —  kunlarning eng qizigan  davri deganini 
bildiradi).
S in f-d ars  tizimi  garchi  350  yil  avval  asoslangan  b o ‘lsada,  bugungi 
k u n d a   h a m   keng  k o ‘la m d a   q o ‘llanilib  k elinm oqda.
S inf-dars  t i z i m i ning  m a z m u n i  o ‘quv  ishlarini  tashkil  etish  o ‘ziga 
xos  shakli  sifatida,  quyidagilardan  iborat:
—  bir  xil  yoshdagi  va  t a x m in a n   bir  xildagi  tayyorgarlik  darajasiga 
ega boMgan  o ‘q u v chilarsinfni tashkil  etadi.  Bu  sinf maktabda  o ‘qishning 
u m u m iy   davriga  asosan  do im iy   tartibini  saqlab  qoladi;
—  sin f  faoliyati  yag o n a  yillik  reja  va  d a s tu r  asosida,  doim iy  dars 
jadvali  b o ‘yicha  tashkil  etiladi,  b u n in g   natijasida  bolalar  m aktabga 
yilning bir vaqti  va  o ld in d a n   belgilangan  kun  soatlarida kelishlari  kerak 
boMadi;
—  m a sh g ‘u lo tla rn in g   asosiy  birligi  dars  hisoblanadi;
—  dars o d a td a  bir fan  yoki  m avzuga bagMshlangan  boMadi,  shu  bois 
o ‘q u v c h ila r  sinfda  bitta  m aterial  ustida  ishlaydilar;
—  darsda  o ‘q u v c h ila rn in g   ishiga  o ‘qituvchi  rahbarlik  qiladi,  u  o ‘z 
fani  b o 'y i c h a   o ‘qish  natijalari,  h a r   bir  o 'q u v c h in i   alohida  bilimini 
b a h o la y d i  va  yil  oxirida  o ‘quvchini  keyingi  sinfga  o ‘tishi  haqida  q a ro r 
q abul  qiladi.  (
S in f-d a rs tizim i  K .D .U sh in sk iy  to m o n id a n   y an a d a  rivojlantiriladi. 
U  bu  shaklning h a m m a   ustunliklarini  ilmiy asoslab berdi.  Dars,  ayniqsa, 
u n in g  tashkiliy qurilishi va tipologiyasining  ixcham   nazariyasini yaratdi. 
K .D .U s h in s k iy   h a r   b ir  d arsn in g   bir-biri  bilan  k etm a-ket  bogMangan 
quyidagi  u c h ta   qism ini  ajratib  k o ‘rsatadi:
1)  ilgari  o ‘rga nilga n  bilim lar  asosida  yangi  bilimlarni  anglashni 
a m alga oshirish va o ‘quvchilarda materialni jadal  qabul qilishga  maqsadli
1 X V I—X V II  asrlard a  G 'a rb iy   R usiyada biro d arlik   va d in iy -m a ’rifatparvarlik deb ataluvchi 
ta s h k ilo tla r p a y d o   b o 'la d i.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

faol,  m ustaqil  o ‘quv  ishlarini  ta 'm in la s h g a   qaratilgan  k o 'p la b   t a ’lim 
tizim larining  samaradorligi  sinab  ko'rilgan.  1905-yili  D alto n   sh a h rid a  
(M assachusets shtati)  o'q ituvchi  Yelena  Park  Xerst  to m o n id a n   birinchi 
b o r  qoMlanilgan  t a ’limning  individuallashtirilgan  tizimi  ular  orasida 
eng  radikal  hisoblangan.  Bu  tizim   d a lto n -re ia   nom i  bilan  pedagogika 
va  m aktab tarixiga  kirdi.  Uni  b a ’zan  laboratoriva voki  ustaxonalar tizimi 
deb  ham   ataydilar.
Bu  tizim ning  m azm uni  quyidagilardan  iborat:  o ‘quv  faolivatining 
m u vaffaqivati  m a k ta b d a   ishlash  s u r 'a t i n i n g   h a r   b ir  o ‘a u v c h i n i n g  
imkonivatlari.  ularning q o b ilivatlariaa  m oslas htirilishiga  bogMio:  t a ’lim 
faoliyati  ustun  turadigan  o ‘qislmi  a n ’anaviv  tashkil  etish  o ‘q u v c h in in g  
m u s t a q i l   o ‘qu v   f a o l i v a t i n i n g   m a r k a z i v   h i s o b l a n i s h i .  
0
‘q i t u v c h i  
vazifasining  faoliyatni  o d o b   bilan  tash k il  e tis h d a n   iboratligi.  s i n f  
laboratorivalarining  ustaxonalar bilan  alm ashtirilishi.  darslarning b e k o r 
qilinishi.  o ‘qituvchining vangi  materialni  tu s h u n t irmasligi.  o ‘auvc h in in g  
laboratoriva  voki  ustaxonalarda  o ‘q ituvchidan  olingan  tonshiriq  asosida 
mustaqil  shug‘ullanishlari va zarur boMgan  pavtda  o ‘qituvchidan  vordam  
so‘rashlari.
iMazkur  tizim   bir  q a t o r   k a m c h ilik la rig a   k o ‘ra  keskin  t a n q id g a  
uchragan.
XX 
asr 20-yillarida  m aktab  ishlari  Ilmiy tekshirish  instituti  t a ’limning 
lovihali  tizim ini  targMb qila  boshladi.  U ni  am erikalik  U .K ilpatrik  ishlab 
chiqqan.  0 ‘qitish  bu  tizimining  m a z m u n i  o ‘quvchilarning o ‘zlari  loyiha 
ishlari  mavzuni  ta n la b   olishlaridan  iborat.  U  mavjud  haqiqiy  h ayot 
bilan  bogMangan  boMishi  va  o ‘quv  guru hi  ixtisoslashishlariga  q a r a b  
(yo‘nalishlari)  ijtimoiy-siyosiy,  x o ‘jal ik-ish lab chiqarish  yoki  m a d a n iy -  
tu rm u sh   to m o n la rin i  aks  ettirishi  kerak  boMgan.
60-yillarda  T r a m k   reiasi  j u d a   m a s h h u r   boMdi.  U n i  a m e r i k a l ik  
professor  pedagog  Lyuyd  T r a m k   ishlab  c h iq q a n .  0 ‘qitishni  tash k il 
e t i s h n i n g   bu  s h a k l i   k a t t a   a u d i t o r i y a l a r d a   ( 1 0 0 —150  o d a m )  
mashg'ulotlarni,  10—15  kishilik guruhlarda va o ‘quvchilarning  individual 
ishlarini  birgalikda  olib  b o rish n i  t a k l if   etad i.  T urli  xildagi  te x n i k  
vositalardan  foydalanib  u m u m i y   m a ’ru z a la rn i  olib  borish g a  o ‘quv 
v a q t i n i n g   4 0 % i  a j r a t i l a d i .   K i c h i k   g u r u h l a r d a   m a s h g ‘ u l o t l a r g a  
(sem inarlar)  —  20  %  i  kabinet  va  lab o ra to riy alard a  individual  m u staq il 
ishlarni  bajarishga  40  %  i  ajratiladi.
70-yillarda  o ‘qishni  tashkil  etish  n o a n ’ana viy  s h akllarini  izlash 
davom   ettiriladi.  Tajriba  va sinov  m ak tab larin i  izlash  birinchi  n a v b a td a
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

sinf-dars  tizim ini  m odernizatsiyalashtirish  fikri  bilan  bog‘liq  boMgan. 
Izlanishlar  asosiy  masalasi  —  o ‘qishni  individuallashtirish  edi.
Birinchi  universitetlar  paydo  boMishi  bilan  t a ’limning  m a ’ruza- 
s e m in a r  tizimi  yuzaga  kela  boshlaydi.  U  yaratilgan  paytdan  beri  hali 
deyarli  hech bir katta  o ‘zgarishlarga ega emas.  M a ’ruza, seminar,  amaliy 
va  laboratoriya  ishlari,  konsultatsiya va tanlagan  kasbi b o ‘yicha amaliyot 
hozirgacha  leksion-sem inar tizim sifatida o ‘qishning asosiy shakllaridan 
biri  boMib  kelm oqda.  L e k s io n -s e m in a r tizimi  o ‘zining  sof k o ‘rinishida 
o liy   va  oliy   m a k t a b d a n   keyingi  t a ’lim  a m a l i y o t i d a   qoM laniladi. 
0 ‘zbekistonda uch yillik o ‘rta  maxsus,  kasb-hunar t a ’limini tatbiq etilishi 
b il a n   l e k s i o n - s e m i n a r   ti z i m i d a n   a k a d e m i k   litsey  va  k a s b - h u n a r  
kollejlarida  foydalanila  boshlandi.  Oxirgi  paytlarda  leksion-sem inar 
tizim i  e le m e n tla r id a n   o ‘rta  m aktab  katta  sinflarida  h am   qoMlanila 
boshlandi.