‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


-chizma.  Amaliy  metodlarning  turlari



Download 11,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet236/413
Sana16.01.2022
Hajmi11,97 Mb.
#379486
1   ...   232   233   234   235   236   237   238   239   ...   413
Bog'liq
Pedagogika. 1-qism (M.Toxtaxojayeva, S.Nishonova) 583e888c8e1f192e31521286245d8a52

16-chizma.  Amaliy  metodlarning  turlari
Am aliy  ishlar  m e to d i  —  o ‘zlashtirilgan  bilim larni  amaliy  m asalalar 
y e c h im in i  topishga  y o ‘naltirilgan  jara y o n d a  qoMlashni  taqozo  etadi. 
B u n d a   nazariy bilim larni  am aliyotda qo'llash  k o ‘nikmasi  hosil  qilinadi. 
A m aliy   ishlar  sinfda  yoki  tabiiy  sharoitlar  —  m a k ta b   yer  m aydoni, 
issiqxona,  geografik  m a y d o n la r d a   am alga  oshiriladi.  Ularni  am alga 
osh irish d a  sodir  etiladigan  harak atlar  o ‘qituvchi  t o m o n id a n   nazorat 
q i l in a d i  va  z a r u r   h o l l a r d a   y o ‘ri q n o m a   yoki  m ax s u s  k o ‘rsa tm a n i 
o ‘qu v ch ilar  e ’tiboriga  havola  etadi.
Qayd  etilganidek,  ushbu  m e to d la r o ‘quvch ilard a  amaliy  k o ‘nikm a 
va  m alakalarni  shakllantirishga  yo rd a m   beradi.  A yna n  amaliy  faoliyat 
ja ra y o n id a   nazariy  b ilim lar  harakatdagi  shaklga  ega  b o ‘ladi.
M a s h a   —  a q l i y   y o k i   a m a l i y   (j i s m o n iy )   h a r a k a t l a r n i   b ajarish  
k o ‘n i k m a la r i n i   e g a lla sh   y o ‘lidagi  k o ‘p  m a r t a   t a k r o r la n i s h la r   b o ‘lib, 
m a s h q s i z   k o ‘n i k m a   h a m d a   m a l a k a la r n i   s h a k l l a n t i r i s h   m u m k in  
e m a s .   M a s h q l a r   o g ‘z a k i ,   y o z m a ,   g ra fik a v iy   ( t e x n i k   j a r a y o n l a r  
m o h i y a t i n i   i f o d a l a s h ) ,   i j t i m o i y - f o y d a l i ,   j i s m o n i y   va  b o s h q a  
t u r l a r g a   b o ‘li n a d i .
Y o z m a   m a s h q la r   —  t a ’lim n in g   tark ib iy   q ism i  sifatida  za ru riy  
k o ‘ n i k m a   va  m a l a k a l a r n i   s h a k l l a n t i r i s h   h a m d a   m u s t a h k a m l a s h  
m a q s a d id a   q o ‘llaniladi.  D ik tan t,  insho,  m asala,  misol,  shuningdek, 
referat  yozish va tajriba  mohiyatini yoritish  ham  yozm a  mashqlar sirasiga 
kiradi.
G rafikaviy  ishlar  h a m   yozm a  ishlar  bilan  o ‘xshash  jihatlarga  ega
www.ziyouz.com kutubxonasi


boMib,  ulardan  asosan  texnik j a ra y o n la r  (ju m la d a n ,  geografiya,  fizika, 
m a te m a tik a ,  ch iz m a c h ilik ,  rasm  h a m d a   tex n o lo g ik   t a ’li m ) d a   k e n g  
koMamda  foydalaniladi.
Mashqlarning bajarilish  samarasi quyidagi shartlar hisobga  olin g an d a 
b irm u n c h a   yuqori  boMadi:
—  m ashqlarni  bajarishga  nisbatan  ongli  yondashish;
—  bajarish  qoidasini  bilish;
—  vaqt  b o ‘yicha  tak ro rla n ish n in g   t o ‘g ‘ri  taqsim lanishi.
M ashqni  bajarishni  tashkil  etish  quyidagi  b o sq ic h la rd a n   iborat:
—  o ‘qituvchining  faoliyat  m aqsadi  va  m a z m u n in i   t u s h u n tir is h i;
—  topshiriqni  bajarish  k etm a-ketligini  k o ‘rsatishi;
—  o ‘q i t u v c h i   n a z o r a t i   o s t i d a   o ‘q u v c h i l a r   t o m o n i d a n   o ‘q u v  
harak atin in g   dastlabki  bajarilishi;
— zarur ko'nikm a va m alakalarshakllangunicha o ‘quv h a rakatlarning 
k o ‘p  bora  takrorlanishi.
Ayrim  h o latlarda  o ‘q u v c h ila r  ovoz  c h iq arib   o 'q u v   h a r a k a tl a r in i  
takrorlashlari  va  bajarishlari  lozim   boMadi.  U l a r   izohli  m a s h q l a r   d e b  
n o m la n a d i  va  bajariladigan  h a r a k a tla rn in g   m o h iy a tin i  a n g la g a n   h o l d a  
k o ‘nikm a  va  m alakalarni  egallashga  im kon  beradi.
Laboratoriva  ishlari  o ‘quvch ilarn in g   jih o z ,  m axsus  u s k u n a ,  q u ro l 
h a m d a   turli  texnikaviy  q o lip la rd a n   fo y d a la n g a n   h o l d a   ta j r ib a l a r n i  
oM kazish  m e t o d l a r i   boMib,  u l a r   k o ‘p r o q   ta b i i y   f a n l a r   a s o s l a r i n i  
o ‘rganishda  qoMlaniladi.  Bu  m e to d   o ‘q u v c h ila r n in g   a s b o b - u s k u n a l a r  
b ila n   ish  k o ‘rish,  oM chash  ish larin i  a m a l g a   o s h i r i s h   va  u l a r n i n g  
natijalariga  ishlov  berish  kabi  koMiikmalarini  t e z k o r   s h a k lla n tirish g a  
im kon beradi.  Laboratoriya ishlarini  bajarish  maxsus qu rilm a va jih o zlar, 
shun in g d ek ,  m ateriallar  h a m d a   vaqtni  sarflash,  u larni  ishga  t a y y o r  
holatga keltirishni talab etadi.  Biroq bu  harakatlar o ‘q u v c h ila m in g  yuqori 
darajadagi  faolligi asosida  m ustaqil  ravishda tajriba  va oMchash  ishlari ni 
tashkil  etish  bilan  takom illashtirilib  boriladi.
L a b o r a to riy a d a n   a m a liy   is h la rn in g   fa rqi  s h u n d a k i ,   b u   m e t o d  
o ‘quvchilarning  mavjud  n azariy bilim larni  am a liy   m a s a la la r y e c h im in i  
to p ish g a   y o 'n a ltirilg an   faoliyatini  tashkil  etis h g a   x iz m a t  q ila d i.  U 
o ‘quvchilarning  bilim larini  c h u q u rla sh tiris h ,  bilish  fao liy a tin i  n a z o r a t  
q ilis h   h a m d a   yoM  q o ‘y ilg a n   k a m c h i l i k l a r n i   t u z a t i s h   b o r a s i d a g i  
k o ‘nikm alarini  shakllantirish  kabi  funksiyalarni  bajaradi.
Amaliy  m ashg‘ulo tla rd a  o ‘q u v ch ila rn in g   bilish  faoliyati  q u y id a g i 
b esh  bosqichda  tashkil  etiladi:
www.ziyouz.com kutubxonasi


1.  0 ‘qituvchining tushuntirishi,  faoliyat  m ohiyatini  nazariy j ih a td a n  
anglash  bosqichi.
2.  K o ‘rsatm a,  y o ‘l-y o ‘riq  berish  bosqichi.
3.  Sinov  bosqichi  (bu  bosqichda  ikki-uch  n afar  o ‘quvchi  am a liy  
h a r a k a tla rn i  b a ja r a d i,  qolg an   o ‘q u v c h ila r  esa  u larn in g   fa o liy a tin i 
kuzatadi).
4.  Faoliyat  (harakat)ni bajarish  (har bir o ‘quvchi topshiriqni  mustaqil 
r a v is h d a   b a ja r a d i,  a y n i  o ‘rin d a   t o p s h i r i q n i   bajarishga  q i y n a l g a n  
o ‘quvchilarga  alo h id a  e ’tib o r  qaratilib,  ularga  y o rd a m   k o ‘rsatiladi).
5.  Nazorat bosqichi (bu bosqichda o ‘quvchilaming ishlari qabul qilinadi 
va baholanadi; ishning sifati,  materialning maqsadga muvofiq tanlanganligi, 
vaqt  nuqtayi  nazaridan tezkorlik, topshiriqni bajarish tizimining t o ‘g ‘riligi 
va  samaradorligi  kabi  holatlarga  alohida  e ’tibor beriladi).
Z a m o n a v iy   t a ’lim   tizim ida  o 'q u v c h ila r  t o m o n i d a n   o ‘zlashtirilgan 
n a z a r i y   b i l i m l a r   n e g i z i d a   a m a l i y   k o ‘ n i k m a   va  m a l a k a l a r n i  
shak llan tirish d a  d id a k tik   o ‘vinlard a n   foydalanishga  alo h id a  e ’tib o r 
qaratilm oqda.
D id ak tik   o ‘vin  o ‘rganilayotgan  obyekt,  hodisa  va  ja r a y o n la r n i 
modellashtirish asosida o ‘quvchining bilishga b o ‘lgan  qiziqishi va  faollik 
darajasini  rag‘batlantiruvchi  o ‘quv faoliyati  turi.  Ayni  vaqtda  o ‘yin  h a m  
ijtim oiy  faoliyat  k o ‘rinishi  sanaladi.
Hozirgi  v aqtda  o ‘qituvchilar q o ‘lida  b a r c h a   o ‘quv  fanlari  b o ‘yicha 
didaktik o 'yinlarning  ishlanmalari  mavjud,  ayniqsa,  boshlang‘ich  t a ’lim 
b o ‘yicha yaratilgan o ‘quv dasturlarda turli didaktik o'yinlarning r o ‘yxati 
yetarli  darajada  k o ‘rsatilgan.
T a ’lim ning globallashuvi t a ’limiy va  rivojlantiruvchi xarakteriga  ega 
va y o ‘nalishi jih atid a n   xilma-xil b o ‘lgan  k o m p u t e r o ‘yinlarining m ak tab  
a m aliy o tig a  ja d a l  kirib  kelishini  t a ’m in la m o q d a .  Didaktik  o ‘y in lar 
o ‘quvchilarga  ijtim oiy-foydali  m e h n a t  h a m d a ,  o ‘qish  k o 'n ik m a la rin i 
faol  o ‘z lash tirish d a  m u h im   ah a m iy a tg a   ega.  D idaktik  o ‘y inlarning 
ah a m iy a ti  unin g   natijasi  bilan  em as,  balki  ja ra y o n n in g   m a z m u n i  va 
u n i n g   k e c h i s h i   b i l a n   b e l g i l a n a d i .   0 ‘y i n l a r   b o l a l a r n i   i j t i m o i y  
m u n o s a b a tla r ja ra y o n id a   faol  ishtirok etishga  tayyorlaydi,  ularning turli 
p s i x o l o g i k   z o ‘r i q i s h l a r i n i   k a m a y t i r a d i .   D i d a k t i k   o ‘y i n l a r d a n  
f o y d a l a n i l g a n d a   o ‘q u v c h i l a r n i n g   m a n f a a t d o r   b o ‘lish la ri  ijo b iy  
a h a m i y a t g a   ega  boMgan  t a q d i r d a g i n a   u l a r n i   t a q d irla s h   m u m k in .  
A k sin ch a ,  m e to d ik   ji h a t d a n   puxta  as oslanm agan  h a m d a   sh uncha ki 
tashkil  etilgan  o ‘yin  ijobiy  natija  berm aydi.
www.ziyouz.com kutubxonasi



Download 11,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   232   233   234   235   236   237   238   239   ...   413




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish