Xususiyatlari



Download 1 Mb.
Pdf ko'rish
bet20/48
Sana31.12.2021
Hajmi1 Mb.
#263370
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   48
Bog'liq
5774 ingliz va ozbek tillarida soz urgusining oziga xos xususiyatlari

off/ˈʃəʊˌɒf/, take-off /ˈteɪkˌɒf/. Grammatik ma’no ifodalaydigan so‘zlar yordamida 

hosil qilingan so‘zlarda faqatgina atash ma’nosiga ega bo’lgan so‘zning o‘zidagina 

bosh  urg‘u  mavjud,  grammatik  so‘zlarda  esa  hech  qanday  urg‘u  darajasi 

kuzatilmaydi:  withstand  [wɪð'stænd],  withdraw  [wɪð'drɔː].  Ammo  grammatik 

so‘zlar yordamida hosil qilingan fe’llarda ikkinchi darajali urg‘u grammatik so‘zga 

tushadi:  outrun  [ˌaʊt'rʌn],  outfit  ['aʊtˌfɪt]

66

.    Demak,  bosh  va  ikkinchi  darajali 



urg‘uning qo‘llanishi so‘zning ma’noli va garammatik ma’no ifodalovchi qismlari 

bilan  ham  o‘zaro  bog‘li  bo‘lib,  atash  ma’nosiga  ega  bo‘lgan  qism  aksariyat 

hollarda bosh urg‘uni olmaydi.  

 

Muammoli  vaziyatlar  asosan  yasama  so‘zlarda  yuzaga  keladi.  Odatda 



suffiksatsiya  jarayonida  so‘zlar  uzayib  boradi  va  bosh  urg‘u  o‘ng  tomondagi 

bo‘g‘inlarga  siljib  boradi.  Dastlabki  bosh  urg‘u  endi  ikkinchi  darajali  urg‘uga 

aylanadi.  Bu  urg‘u  ko‘pincha  yasama  ikkinchi  darajali  urg‘u  deb  ataladi.  Fiction 

so‘zida,  masalan,  bosh  urg‘u  birinchi  bo‘g‘inda,  fictioneerso‘zida  birinchi 

bo‘g‘indagi  urg‘u  ikkinchi  darjali  urg‘uga  aylandi.  Quyidagi  misollar  aynan  shu 

tipdagi so‘zlarga oiddir: adáptable – adàptabílity, éducate – èducátion, impréssion 



–  imprèssionístic,  irrégular  –  irrègulárity,  jústify  –  jùstificátion,  órchid  – 

òrchidáceous,  perípheral  –  perìpherálity.  Bu  yerda  bosh  urg‘udan  oldingi 

bo‘g‘inlar  soni  muhim  ahamiyatga  ega  emas.  Agar  allaqachon  ikkinchi  darajali 

urg‘uga  ega  bo‘lgan  uzun  so‘zga  suffiks  qo‘shilsa,  ikkinchi  darajali  urg‘uga  ega 

bo‘g‘inlar  soni  ko‘payadi:  ìndivídual  va  ìndivìduálity,  còmprehénsible  va 



còmprehènsibílity.  

 

Yasama  ikkinchi  darajali  urg‘u  cheklangan  holat  ham  mavjuddir.  Asosiy 



urg‘ularning  ketma-ket  joylashuvidan  qochish  va  urg‘uli  va  urg‘usiz  bo‘g‘inlar 

yonma-yon  kelishidan  hosil  bo‘ladigan  ritmga  erishish  maqsadi  ikkita  yechimga 

olib boradi: dastlabki bosh bo‘g‘in  uchinchi darajali  urg‘uga aylanishi kerak  yoki 

urg‘usizga,  yoki  ikkinchi  darajali  chap  tomonga  siljishi  lozim,  so‘ngisi  hech 

                                                

66

 Argenis A. Stress and Rhythm. Unversidad de Los Andes. 2009. –B. 5. 




32 

 

qanday  ikkinchi  darajali  urg‘udan  foydalanilmay  sobiq  bosh  urg‘u  butunlay  olib 



tashlanadi.  Demak,  har  ikkala  strategiyaning  maqsadi  urg‘uli  bo‘g‘inlarni  to‘g‘ri 

taqsimlashdir.  Quyida  bir  necha  dastlab  bosh  urg’uga  ega    bo‘g‘inli  so‘zlar  va 

ularning unlilari  XFA belgilari asosida belgilangan.  

Urg‘uli va urg‘usiz bo‘g‘inlar yonma-

yon joylashtirish 

Bosh urg‘uni olib tashlash 



adápt – àdaptátion /æ/ 

doméstic – dòmestícity /e/ 

enígma – ènigmátic /ɪ/ 

fragmént (verb) – fràgmentátion /ə / 

horízon – hòrizóntal /ɪ/ 

Japán – Jàpanése /ə/  

refórm – rèformátion /ə/  

transpórt – trànsportátion /ɔː/ 

áctive – actívity / æ/ 

ànthropólogy – ànthropológical /ə/ 

átom – atómic /ə/ 

clímate – climátic /aɪ/ 

Gérman – Germánic /ɜː/  

frágile – fragílity /ə/ 


Download 1 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   16   17   18   19   20   21   22   23   ...   48




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish