X bo b. Dvigatellarni elektr toki bilan yurgizib yuborish tizimi


N A Z O R A T SA V O LLA R I VA T O P S H IR IQ L A R



Download 0,85 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/12
Sana04.03.2022
Hajmi0,85 Mb.
#482797
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12
Bog'liq
Hz6hUeRPFaB9ZII1yVXLKHPD09Jc1JI4TkJkgUuZ

N A Z O R A T SA V O LLA R I VA T O P S H IR IQ L A R
1. Starterning asosiy ко ‘rsatkichlarini keltiring.
2. Starter q a nday asosiy qism /ardan iborat?
3. Starterning ishlash uslubini qisqacha aytib bering.
4. E lektr to k k u ch i bilan yurgizib yuborish tizim i nim alardan iborat?
5. Q aysi turdagi E Y U M la m i bilasiz?
6. E Y U M ning vazifasi nim alardan iborat?
7
.
Tortish relesidagi g 'a lta kla rn in g n o m i va vazifasini aytib bering.
8. E lektr to ki bilan yurgizib yuborish tizim ining asosiy nosozliklari.
9. M asofadan boshqarish tizim ining ka m ch ilik va afzalliklari.


XI BO B. DVIGATELLARDAGI ISHCHI ARALASHMANI 
ELEKTR UCHQUNI BILAN 0 ‘T OLDIRISH TIZIMI
1 1 . 1 . E l e k tr u c h q u n i h o s il q ilis h n in g
u m u m iy t u s h u n c h a l a r i
Y o n d irish svechasi — bu havo bilan ajratilgan ikki e le k tro d d an iborat 
m o sla m a b o ‘lib, u lar ora sid a yuqori k u chlanish natijasida hosil boMgan 
e le k tr u c h q u n i y o n ish ka m e ra sid a g i ishchi a r a la s h m a n i alan g a latib
yuboradi. S h u n d a y qilib elek tro d la r orasidagi m aso fa d an u c h q u n o ‘tishi 
u c h u n katta k u ch lan ish hosil qilinishi kerak va bu kuchlanish 16—25 
kVt ni tashkil qilishi lozim.
0 4 oldirish tizimi, b irin c h id a n , akkum ulyatordagi 12V kuchlanishni 
16—25 kV ga aylantirib be rad i, ik k in ch id an , bu k u c h la n ish d a n hosil 
boMgan u c h q u n n i dvigatel silindrlarida ishlash tartibiga b in o a n tegishli 
ish siklida yetkazib be rad i.
1 1 . 2 . O ' t o ld i r is h tiz im in in g
t a s n i f l a n i s h i
0 4 oldirish tizimi q u yidagicha tasniflanadi:
1. U c h q u n hosil qilishni sinxronizatsiyalash b o 'y ic h a - kontaktli va 
kontaktsiz.
2. Energiyani t o ‘plash (yighsh) b o ‘yicha - induktiv va sig‘imli.
3. Birlam chi 44 to k zanjirini u zib -u la sh usuli b o ‘yicha — m ex an ik
va tranzistorli.
4. Y uqori k u ch lan ish impulsini taqsim lash usuli b o ‘yicha — m exanik 
va elek tro n taqsimlash.
5. Y ondirish n in g ilgarilatish burc h ag in i rostlash usuli b o ‘yicha -
m ex an ik a v to m a tla r va elek tro n rostlagichlar.
Energiyani induktiv usulida yig‘adigan (yondirish g ‘altaklari orqali), 
sinxronizatsiyalanishning kontakt usulida, im pulslarning mexanik usulida 
taqsim la y d ig an va yon d irish n in g ilgarilatish burchagini m ex an ik a v to ­
m a tla r y o rd a m id a rostlaydigan о 4 oldirish tizimiga klassik yoki batareyali 
deyiladi va hozirgi v aqtda keng tarqalgandir.
B atareyali o ‘t oldirish tizimi. U shbu tizim quyidagi asosiy asboblardan 
iborat: o ‘zgarm as to k m anbai (a k k u m u ly a to r yoki g e n e ra to r), uzgich- 
taqsim lagich, k o n d e n s a to r , yondirish g ‘altagi va yondirish svechalari. 
Aytib o 4 ilg a n asb o b lar ikkita — birlam ch i va ikkilamchi elektr zanjirni 
tashkil qiladi.
279


Birlam chi to k zanjiri q u y idagilarda n iborat: energiya m a n b a i G ,
u z g ic h , y o n d i r i s h g ‘a lt a g i n i n g b i r l a m c h i c h u l g ‘a m i LI va u zg ic h
kontaktlariga parallel ulan g an k o n d e n s a to r C l d a n iborat.
Ikkilam chi tok zanjiri: yondirish g ‘altagining ikkilam chi c h u lg lam i 
L2 d a n , yondirish svechalaridan va yuqori k u chlanish tokni o ‘tkazuvchi 
sim la rd an iborat.
1 1 . 3 . B a t a r e y a l i y o n d i r i s h tiz im in in g
i s h l a s h u s lu b i
Uzgich kontaktlari P r (11.1- rasm) kulachok (m ushtcha) K t o m o n id a n
m exanik ravishda uziladi, kulachok, o ‘z navbatida, dvigatelni taqsim lash 
validan harakat oladi va sh u n in g u c h u n h a m shu tirsakli valdan ikki 
b a ro b a r sekinroq aylanadi.
Yondirish
laqsimlagichi
PR
L 2
II. I- rasm.
B atarey ali yondirish tizim ining chizm asi.
Y o n d ir is h k aliti o c h i l i b k o n t a k t l a r b ir - b i r i g a u l a n ib t u r g a n i d a
b irla m c h i z a n jir d a n to k o ‘ta bosh lay d i, b u n in g n atijasida y o n d irish
g ‘a ltagining b irla m c h i c h u l g 'a m i a tro fid a o ‘z a k d a n c h iq q a n m ag n it 
m a y d o n in in g ku ch chiziqlari hosil boNadi. M agnit m a y d o n in in g kuch 
chiziqlari birlam ch i c h u lg ‘a m bilan birga ikkilam chi c h u lg ‘a m L2 ning 
o ‘ramlariga h a m kirib o ‘tadi. Y ondirish g ‘altagi ku ch lan ish n i k u ch a y - 
tiruvchi tra n s f o rm a to r vazifasini bajaradi. Agar b irla m c h i c h u lg ‘a m d a
ku chlanish 10— 12 V ni tashkil qilsa, ikkilam chi c h u lg ‘a m d a kuchlanish 
300—400V g a c h a oshadi.
Y o n d irish s v e c h a sin in g e le k tr o d la ri o ra sida gi h a v o m a so fa sid a n
(tirqishdan) elektr uchquni o ‘tishi uchun kamida 16000—20000 V kerak boMadi.
B u n d a y yu q o ri k u c h la n is h im pulsi b irla m c h i to k zanjiri uzgich 
kontaktlari t o m o n id a n uzilishi bilan hosil boNadi, c h u n k i to k y o ‘nalishi 
bilan m agnit m ayd o n in in g kuch chiziqlari h a m keskin y o 'q o la boshlaydi. 
M agnit kuch chiziqlari katta tezlikda o ‘zak t o m o n g a intilib, ikkilamchi 
c h u l g ‘a m o ‘r a m l a r i n i k esib o ‘t a d i . B u n in g n a t i j a s i d a i k k i la m c h i
280


c h u lg ‘a m d a 16—25 kV g ac h a yuqori kuchlanishli elektr yurituvchi kuch 
( E Y U K ) hosil b o ‘ladi va shu tufayli y o ndirish svechasi elektrodlari 
o ra sid a n ele k tr u c h q u n o ‘tadi.
B irlam chi to k zanjiri u z ilg an d a y o ndirish g ‘altag in in g b irla m c h i 
c h u lg 'a m id a h a m 200—400V o ‘z - o ‘zini induksiyalash E Y U K toki hosil 
b o ‘ladi, uning yo‘nalishi ikkilamchi ch u lg la m d a n chiq q an tokka q a r a m a - 
qarshi boMadi. S h u n in g u c h u n bu to k ochilib turgan uzgich kontaktlari 
o r a s id a n u c h q u n l a n i b o ‘t a d i , n a t i j a d a u l a r t e z - t e z k u y ib , k ic h ik
kuchlanishli tokni o ‘tkazishi m um kin. Kontaktlarga parallel ulab q o ‘yilgan 
k o n d e n s a t o r S I o ‘z - o ‘z i n i i n d u k s i y a l a s h E Y U K ni q a b u l q ilib
k o n ta k tla rn i ku y ish d an saqlaydi. U n d a n keyin k o n d e n s a to r d a g i tok 
b i r l a m c h i c h u l g ‘a m o rq a li ra z r y a d s iz la n is h i n a tija s id a ik k ila m c h i 
c h u lg ‘a m d a to k hosil boMishiga olib keladi. Bu ra zryadlanish bilan 
i n d u k t i v f a z a s i u z o q r o q d a v o m e t a d i . Bu h o i , o ‘z n a v b a t i d a ,
a r a la sh m a n in g yaxshiroq yonishini t a ’minlaydi.
1 1 . 4 . B a t a r e y a l i y o n d i r i s h tiz im in in g a s b o b l a r i
1 1 . 4 . 1 . Y ondirish s v e c h a l a r i
Y o n d i r i s h s v e c h a l a r i j u d a q i y i n s h a r o i t d a is h l a y d i , b e r il g a n
u c h q u n n in g haro rati 10000 К ni tashkil qiladi, kuchlanishi esa 25— 
30kV g acha yetadi. Yonish kamerasidagi harorat 2800 К gacha ko‘tarilishi 
m u m k in . B unday sh aro itlard a ishlaydigan yon d irsh svechalari: elektr 
erroziyaga c h id a m li boMishi; h a r o ra tn i qisqa v aq td a past va yuqori 
m i q d o r d a o ‘zga rish ig a c h i d a m l i b o ’lishi; y u q o ri izolyatsiyalash va 
g e r m e tik x u susiyatlarga ega boMishi; y o n ish k a m e r a sid a jo y la s h g a n
svec haning pastki qism id a n issiqlikni silindrlar kallagiga yaxshi uzatishi 
va elektrodlarni o ‘z i d a n - o ‘zi tozalanishi m u m k in boNishi kerak.
S v ech a la r silindrlar kallagiga b u ra b q o ‘yiladi. S vech a n in g m etalldan 
tayyorlangan qismi (4) ga (11.2- rasm) markaziy elektrodi mavjud izolyator
(2) p a rc h a la n ib m a h k a m la n g a n . Y on elek tro d (6) svecha korpusiga 
p a y va ndla ngan.
M a r k a z i y e l e k t r o d 1 3 X 2 5 T y o k i X 2 0 N 8 0 r u s u m l i p o ’l a t d a n
tayyorlangan, y o n elektrod esa N M s - 5 rusumli qotish m a d an tayyorlanadi. 
Svecha sovitilishini yaxshilash m aqsadida (svechaning 90% issiqligi uning 
rezbali qism i va k orpusining pastki halqasi orqali silindrlar kallagiga 
uzatiladi) unin g korpusi va izolyator orasiga issiqlik o 'tk a z u v c h i halqa, 
svecha korpusi tagiga esa m isd a n yasalgan zichlagich halqa o ‘rnatiladi. 
Svechaga uzatilad ig an issiqlik m iq d o rin i ch e k la sh u c h u n issiqlikdan 
z o ‘riqish darajasi tu rlic h a boNgan dvigatellarga turli kalil sonli svechalar 
o ‘rnatiladi (tavsiya qilinadi).Kalil soni 100—260 b o ‘lgan svechalar «issiq» 
deb aytiladi va k o ‘p h ollarda odd iy avtom obil dvigatellariga o ‘rnatiladi.
281


11.2- rasm.

Download 0,85 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish