Mamasoli jumaboyev



Download 9,04 Mb.
Pdf ko'rish
bet105/118
Sana25.02.2022
Hajmi9,04 Mb.
#464331
1   ...   101   102   103   104   105   106   107   108   ...   118
Bog'liq
Bolalar adabiyoti.2-nashr Jumaboev M. (1)

Aleksandr Sergeyevich
Pushkin
( 1 7 9 9 - 1837)
H a r b ir x a lq n in g d o n i s h m a n d lig i va q a lb n a z o k a tin i 
o ‘z id a m u ja s s a m la n tir g a n shoiri b o 'l a d i . 
R ossiyada in so n
m a ’naviy o l a m in in g m u s a w i r i , s h u b h a siz , P u s h k in d ir . U 
n u rg a intilib, d o i m o z o d lik u c h u n k u ra s h u v c h i sh o ir, b u y u k
o p tim is t b o ‘lib yetishdi. Rus x a lq in in g y a n a b ir b u y u k shoiri 
A le k s a n d r Blok: „ P u s h k i n n i n g n o m i n a q a d a r j a r a n g d o r “ 
de b t a ’riflagan edi.
A. S. Pu sh k in xalq o g ‘zaki ijodini b o lalik d a n berilib 
o ‘rgandi. Buloqdek qa y n a b -to sh g an xalq o g ‘zaki ijodi shoirning 
ilhom iga ilhom q o ‘shdi. K elajakda m a s h h u r s h o ir b o ‘lib, 
ja h o n g a tanilishida boy m an b a b o ‘lib xizm at qildi. U , ayniqsa, 
o ‘zining ertak-dostonlari bilan yosh kitobxonlarning h u r m a t-
olqishiga sazovor b o ‘lib kelm oqda.
A. S. Pushkin o ‘zining „ P o p va uning xizm atkori Baida 
haqida e rta k “ (1831), „ Baliqchi h am baliq haqida e rta k “ 
(1833), , , 0 ‘lik malika va yetti b a h o d ir haqida e rta k “ (1833), 
„O ltin x o ‘roz haqida e rta k “ (1834) kabi ertak-dostonlari bilan 
ja h o n bolalar adabiyoti xazinasini yanada boyitdi.
Y u q o r id a biz t a 'k i d l a b o ‘tg a n a s a r l a r n in g h a m m a s i boy 
va r a n g - b a r a n g xalq o g ‘zaki ijodi t a ’sirida yuzaga kelgan. Bu 
a s a r la r z a m i r i d a fak tik m a t e r i a ll a r y o tg a n lig in i k o ‘ra m iz . 
M a s a la n , s h o ir „A joyib b o l a l a r “ xalq ertagi a s o sid a „ S h o h
S a lta n h a q id a e r t a k “ , „ Q u r u m s o q k a m p i r “ ertagi va rus xalq 
fo lk lo rin in g t o ‘p lo v c h ila rid a n biri V. Dal h ik o y a qilib b e rg a n
sujet a s o sid a „ B a liq c h i h a m baliq h a q id a e r t a k “ , „S ehrli 
k o ‘z g u “ ertagi asosida , , 0 'l i k m alika va yetti b a h o d i r h a q id a
e r t a k “ , u z o q yillar xa lq n i a yovsiz ish la tib , u n g a r a h m -
sh a fq a t n i m a e k a n lig in i b ilm a y o ‘tg a n va u n in g h a t t o p o k
330


x i z m a tla r in i cVzida m u j a s s a m la n t ir g a n „ S h a b a r s h a b a t r a k “ 
a s o sid a „ P o p va u n in g x i z m a tk o r i B aida h a q id a e r t a k “ 
y o tg a n lig in i k o ‘r a m iz . Bu e r t a k la r n in g h a m m a s i s h o ir n i n g
ijodiy l a b o r a to r iy a s id a is h la n ib , s a y q a lla n ib , y a n a d a o ‘q i- 
m is h li, t a ’sirli qilib y a ra tilg a n .
A. S. Pushkin oddiy, m e h n a tk a s h xalqni yaxshi k o ‘radi, 
uni iloji b o ric h a h im o y a qilishga, yon bosishga harakat qiladi. 
S huning u c h u n h a m uning erta k -d o sto n la rid a xalqqa b o ‘lgan 
cheksiz h u r m a t tuyg‘usi ba rq urib turadi.
D a d o n s h o h n i oling („O ltin x o ‘roz h a q id a e rta k " ). U g ‘irt 
a h m o q . N a xalqni sevadi va na farzandlariga m e h r ib o n otalik 
qila oladi. D a d o n o ‘taketgan darajada m aishatparast va kaltabin. 
U b u t u n p o d sh o lig id an , x a lqida n, farz a n d la rid a n o ‘zga yurtli 
m a k k o ra ayolni u s tu n q o ‘yadi. Buni xalq, xu d o kechirm aydi. 
N a tija d a s h o h xalq q a h r - g ‘azabiga d u c h o r b o i a d i . O ltin
x o ‘roz te p k is id a n h a lo k b o ‘lgan s h o h g a b iro v n in g ra h m i 
k e lm aydi, a k s in c h a , s h o h n in g o ‘limi ularga sh o d lik va ozodlik 
baxsh etadi.
P op ( „ P o p va uning xizm atkori Baida h a q id a e rta k ") 
o brazini shoir j u d a m a h o ra t bilan k o ‘rsatib berdi. T e k in x o ‘r, 
o c h k o ‘z, o ‘zgalar hisobiga u m r k e c h irad ig a n bir pastkash 
kimsa ekanligini keskin o c hib tashlaydi. U n g a q a ra m a-q a rsh i 
qilib oddiy va halol, m e h n a tk a s h va b a h o d ir yigit Baida 
obrazini ijod c h o ‘qqisiga k o ‘taradi.
Ikki q a h ra m o n n in g bozordagi o ‘zaro su h b a tid a n o q kitob- 
xon kim q a n d a y o d a m ekanligini darhol sezadi:
,,B o ‘lsin o sh p a z , o tb o q a r h a m d u rad g o r,
A y t-c h i, b u n d a y arz o n m alay q ay d a b o r? “
Baida debdi: „Y axshi m alay b o ‘layin,
B ergan o b i-y o v g ‘o n in g g a k o ‘n ayin.
X izm atim g a h aq t o ‘laysan shu xilda:
P esh an an g g a u c h c h e rta m a n b ir y ild a".
P op b o ‘lsa-ch i a n c h a o ‘ylab q o lip ti,
P e sh an asin q ash ib q o ‘li to lipti.
P op o ‘y la rm ish : b ir g ap boN ar — t o ‘la r h a q , 
C h e rtk ila rd a n c h e rtk ila r h a m q ila r farq.
B aida q o ‘ygan sh artig a k o ‘n ib , d eb d i pop:
,,B u sh a rt senga va m en g a h a m m a 'q u l x o ‘p:
E ndi m e n in g h o v lim d a kun k o ‘raver,
G 1 ay rat b ilan x izm at qilib yu raver".
331


H a, hayotda h a r bir narsaning, ju m la d a n , te k in x o ‘rlik, 
o c h k o ‘zlikning h a m poyoni, oxiri bor. Kaltabin p o p chertkini 
yeb halok boMadi.
„Baliqchi h a m baliq h a q id a e rta k “ d o sto n id a shoir pok 
m uhabba t m angu b o ‘lishini orzu qiladi. Boylik, m ansab deb 
o ‘tgan kunni unutm aslikni istaydi. B un d a n tashqari, kimki 
halol pe sh an a teri t o ‘kib boylik orttirm asa, birovlar hisobiga 
boyiydigan b o ‘lsa, u h e c h q a c h o n yuqm asligini, birovniki 
birovnikiligicha qolib ketishini k a m p ir qism ati bilan c h o g ‘ish- 
tirib hikoya qiladi. Y er yuzi, b u tu n o la m h u k m ro n i b o ‘Iib 
o lg a n k a m p i r c h o ln i m e n s im a g a n lig i u c h u n , o c h k o ‘z 
va
badbaxtligi u c h u n yana eski h a m m o m , eski tos bilan qolib 
ketaveradi:
Q ay td i k a m p ir yoniga axir,
K o ‘rsa, ta g ‘in o ‘sh a y e rto ‘la,
B o‘sag ‘a d a o ‘tira r k am p ir,
Q arsh isid a te sh ik to g ‘ora.
Rostgo‘y, haqiqatni yoqlovchi shoir , , 0 ‘lik m alika va yetti 
ba h o d ir haqida e rta k “ , „ S h o h Saltan haqida e rta k “ asarlarida 
haqiqat b ir kun em as, bir kun o ‘z o ‘rnini topadi, h a m m a
baxtli b o i a d i , degan 
fikrni ilgari suradi.
A. S. P u s h k i n n in g xalq o g ‘zaki ijodiga a s o s la n ib y o z g a n
„ R u s l a n va L y u d m i l a “ asari h a m b o l a l a r q a lb ig a a n c h a
y a q in t u r a d i g a n d o s t o n l a r d a n biri h is o b l a n a d i. R us e r t a k ­
lari, q o ‘s h iq ia ri, a fs o n a la r i bu g ‘a ro y ib a s a r g a f a v q u l o d d a
g o 'z a l m a z m u n b e r g a n . Y u k s a k i n s o n p a r v a r l i k n i o ‘z id a
m u ja s s a m la s h t ir g a n y o r q in i s t e 'd o d e g a sig in a s h u n d a y a s a r 
y a ra ta o lard i.
M a sh h u r rus ro m a n tik shoiri Jukovskiy „R uslan va L yud­
m ila" dostoni n a sh r etilgach, Pushkinga ,,G ‘olib o ‘q uvchim ga 
magNub m u ra bbiydan" deb yozilgan portretini 
sovg‘a qiladi. Bu
b u y u k s h o ir d a h o s ig a , qaysiki u s to z d a n g ‘o lib
kelib va
z a m o n d a n ilgarilab k e tg a n k u r a s h c h a n In s o n g a b e rilg a n
xolisona b aho edi.
M a n a s huning u c h u n Pushkinga m s xalqining m angu, 
otashin shoiri b o ‘lib q o lm o q baxti nasib etdi.
332


B A L IQ C H I H A M B A L IQ H A Q ID A ER TA K
0 ‘tgan c h o g ‘da dengiz b o ‘yida 
C hoi va k a m p ir u m r surgandi. 
Y e r t o i a d a — eski uyida 
0 ‘ttiz uch yil birga turgandi.
C h o i t o ‘r solib ovlarkan baliq, 
K a m p ir esa yigirar urchuq.
C hoi dengizga t o ‘r soldi bir gal, 
Baqa yaproq ilindi yolg‘iz.
T o ‘r solganda chol ikkinchi gal, 
Ilindi-ku dengiz o ‘lani.
T o ‘r solganda chol u c hinc hi gal, 
Chiqib keldi bir chavoq baliq,
J o ‘n baliqm as, naq oltin baliq. 
O ltin baliq xuddi oda m da y,
Tilga kirib, yolvorib qoldi:
,,Q o ‘yib y u b o r dengizga, bobo, 
Katta t o ‘lov t o l a y m a n senga. 
Ko'ngling ne tilasa, b e rg a y m an “ . 
H ayron b o ‘ldi chol, q o ‘rqib ketdi, 
Rosa o bttiz uch yil ovladi baliq, 
A m m o baliq s o ‘zlaganin u 
Eshitm agan edi um rida.
C h o l baliqni q o ‘yib yubordi, 
S h u n d a y dedi unga m ehribon: 
„ O ltin baliq, tangri y o r boMsin, 
Kerak e m a s m enga t o ‘loving,
Mayli tushgil z a n g o r dengizga, 
E rk in -e rk in o ‘y nab yuraver!“
C hol qaytdi-da k a m p ir yoniga, 
Aytdi sh u n d o q qiziq m o ‘jiza:
„Tutib oldim bugun bir baliq,
J o ‘n baliqm as, naq oltin baliq. 
Baliq tilga kirib s o ‘zladi,
K o ‘p yalindi q o ‘yib yubor, deb. 
0 ‘z uyiga — yashil dengizga.
Katta t o ‘lov t o ‘layin, dedi.
N e istasang berayin, dedi.
333


M e n olgani botin o lm a d im , 
Q o ‘yvordim z a n g o r dengizga“ .
C h o ln i qa rg‘ay boshladi kampir:
„ E y te n ta k chol, g o ‘l, devona chol! 
O lolm absan ba liqdan t o ‘lov!
H e c h b o ‘lm asa bitta to g ‘o ra —
S o ‘rab olm aysanm i u n d a n sen, 
T o g ‘o ram iz tesh ik -k u axir!“
C hol j o ‘nadi zangor dengizga,
Mavj u rm o q d a dengiz qarasa,
H a m chaqirdi baliqni suvdan,
Baliq chiqib s o ‘radi undan:
„ N i m a kerak senga, chol b o b o ? “ 
T a ’zim bilan javob berdi chol: 
„ P o d s h o baliq, holim ga achin,
X o ‘p urishdi kam pirim meni. 
T inchlik berm as, qariding dem as, 
Kerak em ish yangi to g ‘ora. 
T o g ‘o ra m iz teshilgan, axir“ .
Oltin baliq aytadi javob: 
„ Q a y g ‘urm agil, tangri yor b o ‘lsin, 
Borgil, yangi to g ‘orang b o ‘lur!“
C hol qaytsaki k a m p ir yoniga, 
T o g ‘oralik b o ‘libdi kampir.
Lekin urishdi k a m p ir battarroq:
,,Ey tentak chol, g o ‘l, devona chol! 
Kir to g ‘ora s o ‘rab oldingm i?
Kir to g ‘ora m ol b o ‘larmidi?
J o 'n a , tentak, baliqqa borgin.
T a ’zim qil-u uy s o ‘rab olgin“ .
C hol j o ‘nadi z a n g o r dengizga, 
(Z a n g o r dengiz loyqalangandi.) 
C haqirdi u baliqni suvdan,
Baliq chiqib s o ‘radi undan:
„ N i m a kerak senga, c hol b o b o ? “ 
T a ’zim qilib, s hunday dedi chol: 
„ P o d s h o baliq, holim ga achin,
M eni k a m p ir qa rg‘adi battar, 
T inchlik berm as, qariding dem as,
334


J a g ‘i tin m a s , uy s o ‘rar n u q u l “ . 
O ltin baliq aytadi javob: 
„ Q a y g ‘urm agil, tangri y o r b o ‘lsin“ . 
Borgil, uy h a m b o i a d i nasib!“ 
Y e rto ‘lasi t o m o n qaytsa chol: 
Y e rto ‘ladan iz h a m qolm abdi. 
M o ‘rilari g l s h t d a n , oqlangan,
E m a n yog‘o c h id a n yasalgan — 
Darvozali b ir uy turibdi,
U y yonida m e h m o n x o n a bor. 
D erazaning yonida esa,
0 ‘tiribdi k a m p ir taltayib. 
Q a rg ‘a m o q d a c holni battarroq:
„ Ey te n ta k chol, g o ‘l, devona chol! 
Kelib-kelib uy s o ‘rabsan-da!
J o ‘na darrov baliq yoniga,
T a ’zim qilgil unga sen tag‘in,
Q o ra d e h q o n b o l m a y m a n ortiq.
M en begoyim b o ‘lish istayman!“ 
C hol j o ‘nadi zangor dengizga, 
(D e n g iz n o tin c h , t o ‘lqin u rm oqda.) 
C haqirdi u baliqni suvdan.
Baliq chiqib s o ‘radi undan:
„ N i m a kerak senga, chol b o b o ? “ 
T a ’zim qilib, chol s hunday dedi:
„ P odsho baliq, holim ga a chin, 
K am pirni jin urdi battarroq.
T inchlik berm as, qariding dem as, 
Q o ra d e h q o n b o l m a s m i s h ortiq,
U begoyim b o ‘lish istarmish!“
O ltin baliq aytadi javob: 
v Q ayg‘urm agil, tangri y o r b o ‘lsin“ . 
C h o l q a ytdi-ku k a m p ir yoniga, 
N im a k o ‘rar? Baland bir saroy, 
Peshayvonda tu ra r kampiri.
Suvsar p o ‘stin u n in g egnida, 
Boshida h a m alvon dakana. 
Q a t o r - q a t o r inju b o ‘ynida,
Q o l l a r i d a oltin uzuklar,
335


O y o g ‘ida qirmizi etik.
A trofida oq so c h xotinlar,
Q o q o ‘rtada k a m p ir turardi, 
S ochlaridan sudrab urardi. 
K am piriga s o ‘z qotdi chol:
„Salom , aslzoda begoyim ,
K o bngling e ndi t o ‘ldi, shekilli?..“ 
K a m p ir unga o ‘shqirdi battar, 
O tx o n a d a ishlashga soldi.
0 ‘tdi hafta ketidan hafta,
K a m p ir tag ‘in m indi qahriga,
Baliq t o m o n y o ‘lladi cholni:
„ T ez bor, t a ’zim qilgil baliqqa! 
O rtiq m e n begoyim b o ‘lm a y m a n , 
P o dsho xo tin b o ‘lish x o h la y m a n “ . 
Q o ‘rqib ketdi chol, s h u n d a y dedi: 
„ E sh a k m iy a yedingm i, kampir? 
Y u r is h - tu ris h n im a , b ilm ay sa n . 
Podsholik masxara b o ‘ldim i?“
K a m p ir b a tta r m indi qahriga,
C h o l yuziga tarsaki urdi:
„ Q o ra d e h q o n , q a n d a y botinding, 
Kim q o ‘yibdi senga s o ‘z aytm oq. 
M enga — m en d a y begoyim ga-ya? 
Yaxshilikcha j o ‘nab qol, d e y m a n , 
J o ‘n a tg a y m a n b o g ‘lab, b o r m a s a n g “ . 
C hol dengizga qarab y o ‘l soldi. 
(Z a n g o r dengiz qora rang oldi.) 
C haqirdi u baliqni suvdan,
Baliq c hiqib s o ‘radi undan:
„ N i m a kerak senga, chol b o b o ? “ 
T a ’zim qilib, s o ‘z aytdi chol: 
„ P o d s h o baliq, holim ga achin, 
K a m p ir tag‘in boshladi g ‘avg‘o 
B o ‘lm as em ish ortiq begoyim , 
B o ‘lar em ish erkin malika!"
Oltin baliq beradi javob: 
„ Q a y g ‘urm agil, tangri y o r b o ‘lsin, 
M ayli, k a m p i r b o ‘lar m a lik a " .
336


C hol qaytdi tez k a m p ir yoniga, 
Qarasaki, s h o h o n a qasr.
Q asr t o ‘rida k o ‘rinar k a m p ir — 
0 ‘tirardi m alika b o ‘lib,
X izm atida beklar, amirlar,
Asl sharob quyib b e rm o q d a
H a m m alika q u y m o q yem oqda. 
Atrofida talay yasovul,
Yelkalarda oyboltalari,
0 ‘rab tu ra r ju d a bahaybat.
Buni k o ‘rib q o ‘rqib ketdi chol 
Va s o ‘z aytar yetti bukilib: 
„Savlatli malika, salomalaykum! 
Shoyad endi t o l g a n d i r k o ‘ngling?“ 
Qayrilib h a m b oqm adi kampir.
T ez haydang deb buyurdi, xolos. 
Sakrab turdi beklar, amirlar, 
C h o ln i sudrab, haydab soldilar. 
Yasovullar eshik yonida 
Sal boMmasa c h o p a yozdilar.
M azax qilib qoldi olom on: 
,,Qilig‘ingdan topding, n o d o n chol! 
B un d a n keyin b o ‘lg‘usi saboq:
0 ‘z k o ^ a n g g a qarab c h o ‘z oyoq!“ 
0 ‘tdi hafta ketidan hafta,
K a m p ir b a tta r m indi qahriga.
Erin izlar, c h o p a r yuborib,
C holni topib keldilar axir.
K a m p ir s h u n d a y dedi choliga: 
,,Jo‘na tag‘in baliq yoniga,
T a 'z im qilib, o ‘tingil darrov. 
B o l m a g a y m a n ortiq malika 
Dengiz shohi boMish istayman. 
D e n g iz -o k e a n d a yashaym an, 
X iz m a tim d a tursin baliq ha m ,
Baliq b o ‘lsin m enga xizm atkor". 
Botinolm as s o ‘z aytishga chol,
B o ‘la olm as k a m p ir s o ‘zini.
T a g‘in bordi z a n g o r dengizga,
2 2 — B o l a l a r a d a b i y o t i
337


Q o r a quyun k o ‘rar dengizda. 
T o ‘lq in lar o ‘s h q ira r g ‘a z abkor,
H a m t o ‘lg‘anar, h a m uvlar tinm ay. 
C haqirdi u baliqni suvdan,
Baliq chiqib s o ‘radi undan:
„ N i m a kerak senga, chol b o b o ? “ 
T a ’zim qilib, s hunday dedi chol: 
„ P o d s h o baliq, holim ga a chin,
J onga tegdi la'nati kam pir,
Ortiq b o ‘lm as em ish malika,
Dengiz shohi b o ‘lish istarmish 
Va dengizda yashash istarmish.
Sen h a m borarm ishsan xizmatga, 
BoMarmishsan unga xizm atkor".
Bitta so‘z h am de m a di baliq,
Suvga urib d u m in i faqat 
G ‘oyib b o ‘ldi dengiz tagiga.
Javob kutib turdi s h o ‘rlik chol, 
U z o q qolib dengiz b o ‘yida...
Qaytdi k a m p ir yoniga axir,
K o ‘rsa, ta g 1 in o ‘sha y e rto ‘la. 
Bo‘sag‘a da o ‘tirar kam pir,
Qarshisida teshik to g ‘ora.
338



Download 9,04 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   101   102   103   104   105   106   107   108   ...   118




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish