Kompozitsiya



Download 5,86 Mb.
Pdf ko'rish
bet23/52
Sana31.12.2021
Hajmi5,86 Mb.
#276414
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   52
Bog'liq
Kompozitsiya asoslari

Stilizatsiya -  obrazli ifodalilikning vizual tashkil 
qilish  u su llarid a n   biri  b o i ib ,   b u n d a   p red m etn in g  
x a ra k te rli jih a tla ri  n a m o y o n   b o i a d i   v a   kerak siz 
d e ta lla r  (tik a n ak li  tip ra tik a n ,  aq lli  boy q u sh )  olib 
ta s h la n a d i.  X u s u s iy   m a v ju d   p r in s ip   (tik a n a k li 
tip ra tik a n )  v a   k iritilg an   x u susiyat  b o 'y ic h a   (aqlli 
boy q u sh )  stilizatsiya  q iladilar.
Transformatsiya -  pred m e t shaklining o'zgarishi, 
d e m a k ,  u n i  z a r u r   to m o n g a   o ‘z g a rtiris h   a lo h id a  
q ism la ri  o ic h a m id a   y u m alo q la sh tirish ,  c h o ‘zish, 
k a tta la sh tirish   y o k i  q irrad o rlig in i  n am o y o n   qilib 
o ‘zg artirish  m um kin.
O d a td a ,  sh a k l  u stid a   ish lash d a   stilizatsiy a  va 
transform atsiyani  b ir v a q td a   q o ila y d ila r.  B ir  usul 
b o s h q a s in i  t o i d i r a d i   v a   a s o s iy   p la s tik   m a v z u  
(g‘oya)ni  riv o jlan tirad i.
L ek in   o b ra zn i  his  qilish  v a   u n i  ifo d a   etu v ch i 
s h a k ln i  y a r a tis h   h a li  y e ta r li  em a s.  M u h im i,  u 
to m o sh ab in g a q an d ay   ta ’sir k o 'rsa tish in i in o b atg a 
olish-  M a ’lum   b o iis h ic h a ,  h a r   q a y si  sh a k l  yaxlit 
h o lid a   q a n d a y   b o i s a ,  uning  d e ta lla n   h am   x uddi 
shunday  biz to m onim izdan  turlicha  id ro k   qilinadi. 
S ilu eti  b o ‘y ic h a   o d d i y r o g i   te z ro q ,  m u ra k k a b i 
u zo q ro q   o 'q ilad i,  am m o  yaratilgan  o b ra z   teranligi 
b u n g a  b o g iiq   emas.
M asalan,  k a tta   ochilgan  barm oqli  q o i   siluetini 
b ir-biriga siqilgan q o i g a  q a rag a n d a  o so n ro q  tan ish  
m u m k in .  G a r c h i  d o g ‘  s h a k li  ik k in c h i  h o ld a  
so d d aro q ,  am m o,  m a ’lum  b o iis h ic h a ,  k a m  ifodali 
b o ia d i. Shakl ifodaviyligi topilgan siluetga b o g iiq . 
D o g ‘,  chiziq  yoki  k o n tu r  b ilan   ifo d alan g an   siluet 
u s t i d a  
is h la s h  
a s a r  
y a r a t is h n i n g  
m u h im  
b o s q i c h la r i d a n   b i r id i r .   S ilu e t  u s t i d a   is h la s h  
ja r a y o n id a   ra v s h a n   b o i a d i k i ,  b u   n a rs a   o b ra z n i 
y e c h ish d a   ta s o d ifiy   h a m d a   tip ik   va  x a ra k te rli. 
Siluetni o ch  fo n d a to ‘q  d o g ‘ bilan  h al qilish m um kin 
y o k i  a k s in c h a ,  t o ‘q   fo n d a   o c h   d o g '  b ila n   h am  
shu n d ay   n a tija g a   erishiladi.  Shaklni  o ‘qish  u chun 
k o n tra s t m ajburiy.  U   k o lo ritd a,  ran g d a,  fa k tu ra d a  
if o d a la n is h i,  y o r itis h   b ila n   n a m o y o n   q ilin is h i 
m um kin.  L ekin  ularn in g   o ‘qilishi  v a   aham iyati  bir 
x il  e m a s .  M a s a la n ,  t o ‘q  f o n d a g i  o q   s ilu e t 
t o m o s h a b i n g a   f a o lr o q  
t a ’s ir   e ta d i ,  
e s d a  
q o la d ig a n ro q   b o i i b   chiqadi.  T o ‘q   d o g ‘  b ila n   h al 
e tilg a n   s il u e t d a n   f a r q l i ,   o q   y o k i  o c h   s ilu e t 
u m u m iy las h tiru v c h i,  k am   d e ta lli  b o i is h i   k e rak . 
S hu n in g   u chun  to p ilg an   q o r a   d o g ‘,  a g a r  m a ’lum  
o b razn i y aratish  u chun asosiy k o lo ritn i o ‘zgartirish
18


z a ru r  b o i s a ,  im k o n i  b o rich a,  u larn i  t o ‘g ‘rilashni 
taqozo  etadi.  L ekin  shakl  fa q at  tekis  emas,  hajmiy 
ham  b o ia d i. Shuning uchun hajmiy shakl ifodaviyligi 
ustida ishlab, uning idrok qilinishi haqida unutmaslik 
kerak.  H ajm   tom oshabinga  kuchliroq  ta ’sir etadi  va 
0
‘girilgan  p iram id ad a n   u c h b u rch a k k a   q a ra g a n d a  
kattaro q   taassurot  paydo  qiladi.
F a k tu ra,  b u   -   predm et  olam ining  o ‘ra b   tu rg an  
v o q e lik n i  a n iq la sh g a   y o rd a m   b eru v ch i  sh a k l  va 
ra n g   b ila n   b ir  q a to r d a g i  x u s u s iy a tla rid a n   b iri, 
s h u n in g d e k ,  a s a r   b a d iiy   o b r a z i  if o d a s in in g  
v o s ita la r id a n   b ir i  h a m d ir .  F a k t u r a   p r e d m e t 
y u z a s in in g   u n i  ta s h k il  e tu v c h i  x o m a s h y o  
x u s u s iy a tla ri  v a   u n g a   js h lo v   b erish   u su li  bilan  
an iq lan ad ig an   x arak teri  ham dir.
D e m ak ,  to s h   y o k i  y o g 'o c h   fa k tu ra s i  m u a llif 
vazifasi  va  y aratila y o tg a n   b a d iiy   o b ra zg a   b o g iiq  
h o ld a  jilv a beruvchi tekis b o iis h i y oki g ‘adir-budir. 
d ag 'al  ishlangan  b o i i b   qolishi  m um kin.
Y uza x arak teri yoki fak tu ran i, biz o d a td a  k o ‘rib 
id ro k   qilam iz-u,  y o ru g 'n i  q a n d a y   q a y ta ra d i  yoki 
y u ta d i,  sh u n in g d e k ,  p re d m e t  b o ‘y la b   q o iim iz n i 
yurgizib sezamiz. B iror v aq t fa k tu ra  yoki b iro r xom ­
ashyo bilan ishlab, biz anchagacha uning yuzasidan 
o ig a n   s e z g in i  s a q la y m iz   v a   b u   se z g in i  o s o n  
xotirlaym iz. U  yoki b u  fa k tu ra  bilan yuzaga kelgan 
a s s o ts ia ts iy a la r  ( h is -tu y g ‘u la r   b irla s h u v i)  uzoq 
m u d d a t  b iz n in g   x o tir a m iz d a   q o lis h i  m u m k in . 
D em ak, xom ashyoviy (fak tu ra) ruhiyni hosil qiladi, 
ru h iy   esa  o ‘z  n a v b a tid a .  x o m ash y o v iy   h a q id a g i 
x o tira n i  s a q la y d i.  M a s a la n ,  ta jo v u z k o r,  q a h rli 
o b ra zlar  yum shoq  va  m ayin  fak tu ralarg a   nisb atan  
y o rq in   v a   a c h c h iq   o b r a z l a r   b ila n   b o g i a n g a n . 
Y u m sh o q ,  d a g ‘al  y o k i  ay rim   h o lla rd a   q a y ish q o q  
(egiluvchan)  fa k tu ra la r  esa  xotirjam lik  va jim jitlik 
bilan   asso tsiatsiy alan ad i.  M a n a ,  n im a   u c h u n   o ‘z 
tu ra r jo y in i va o ‘zini bezatishda inson o d a td a  «iliq» 
fa k tu ra la rd a n   foydalangan:  y o g 'o ch   o ‘zining  turli 
ishlanish d arajasi bilan (tarashlangan, sayqallangan, 
m um langan,  n a q sh lan g an ,  relyefli  v a   sh.k.),  m ato  
fâfaurasi, to 'q ish n in g  turli fak tu ralari (sherst. qayin 
po*sdog‘i,  ro g o jk a -y o ‘g ‘o n   ip d an   siyrak  to ‘qilgan 
d a g 'a l  g azlam a-ch ip ta,  z ig i r   to lali  m ato ),  teri  va 
m o 'v h a   fa k tu ra si,  k eram ik a n in g   lo y   fa k tu ra si  va 
sh.k.  Y a n a   sa n ’a t  a sa rla rid a   keng  q o ila n ilg a n   va 
h o z ir   h a m   fa o l  f o y d a la n il a d ig a n   t u r li   x o m - 
a s h y o la r n in g   q a t o r   f a k tu r a la r in i  s a n a b   b e ris h  
m u m k in .  Bu  suyak,  m eta llar  (b o lg ‘a la n g an .  z arb  
q ilin g a n ,  q u y m a ) ,  to s h ,  o y n a   f a k t u r a l a r i   va 
b o sh q alard ir.
F a k t u r a  
r a n g  
k a b i 
f iz ik  
x u s u s iy a tg a , 
shuningdek, estetik  ifodaviylikka ega.  F ak tu ran in g  
fizik xususiyatlariga silliqlik, d a g ‘allik, tikanaklilik, 
g ‘a d ir - b u d ir lik ,  m o m iq lik ,  y u m s h o q lik   k ir a d i. 
K o ‘p   h o lla rd a   b u   x o m a s h y o la rg a   ish lo v   b erish 
texnologiyasiga  b o g iiq   (to 'q ilg a n .  o ‘ym a,  b osm a 
n a q s h   t u s h i r il g a n ,  g i j i m l a n g a n ,   q i r r a l i   va 
b o sh q alar).
F a k t u r a   to m o s h a b in d a   tu r li  t a ’s ir  sezg isin i 
u y g ‘o tis h i.  u n g a   p s ix o lo g ik   t a ’s ir   k o 'r s a t is h i  
m um kin. U  yoqim li va noxush, n o tin ch  va xotirjam , 
quvn o q   va  zerikarli,  hash am atli  va  x u n u k ,  m ayin 
va  tik an ak li  b o iis h i  m um kin.
S h a k l  b ila n   m u ta n o s ib lik d a   h a jm   y o k i  d o g ‘ 
f a k tu r a s i  to m o s h a b in g a   t a ’s irn i,  u n in g   h issiy - 
em o tsio n al  idro k in i  a n ch a   kuch ay tirish i,  m a ’lum 
o b ra zlar,  x o tiralar,  assotsiatsiyalam i  p aydo  qilishi 
m um kin.
F a k t u r a l a r n i n g  
t u r li - t u m a n l ig i  
va 
takrorlanm asligi  badiiy  o b raz y aratish   uchun  keng 
im k o n iy a tla r  b e ra d i.  F a k tu r a n i  t o ‘g ‘ri  ta n la s h , 
d e m a k ,  m ate ria l  va  u n g a  ish lo v   b e ris h n i  t o ‘g ‘ri 
tan lash   o b ra z   y a ratish d a   y o rd a m   beradi.  F a k tu ra  
ran g   k ab i  shaklsiz  m av ju d   b o i a   olm aydi.  R angsiz 
s h a k ln i  ta s a v v u r   q ilis h   q iy in ,  f a k t u r a n i   a n iq  
m ate ria ld a n   sh a k ld a n   ta s h q a rid a   ta s a v v u r  qilish, 
ch in d an   h a m   shakl  va  fa k tu ra n in g   nom uvofiqligi, 
u la rn in g   birligi  -   rassom   h a l  etishi  z a ru r  b o 'lg a n  
m u h im  
m u a m m o la r d a n  
b i r id i r . 
M a s a la n , 
dizaynerga, aniq  b ir obrazni  hal  etishi u ch u n  o g ‘ir, 
q o ‘zg‘alm as shakl k erak. F a k tu ra  h am  shu vazifaga 
ja v o b   berishi  kerak:  uzuq-yuluq  to sh ,  o p a lu b k a   -  
qalin izi qolgan tem ir-beton, sayqallanm agan metall 
v a   b o s h q a la r .  A g a r   y e n g il,  r o m a n tik   o b ra z n i 
ifo d alash   z a ru r  b o i s a ,   m aterial  y o k i  bir  q an ch a  
m ateriallar m utanosibligini tan la sh  va u larg a ishlov 
berish  darajasi,  berilgan  o b ra z  va shaklga m uvofiq 
k e lish i  k e rak :  ip a k   m a to la r,  s h ish a sim o n   ip la r, 
o y n a la r  aks  tasviri  va  h.k.
M u ta n o s ib lik ,  s h u n in g d e k ,  f a k tu r a   va  ra n g  
o ra s id a   m a v ju d   b o i i s h i   k e ra k .  M a s a la n ,  o b ra z  
y aratish   u ch u n   sa riq   ra n g   zaru r.  L ekin  u  yaltiroq 
v a x ira b o iis h i, tikanli va y o pishqoq fa k tu ra g a  ega 
b o i i s h i   m u m k in .  U   f a k t u r a   tu f a y li  o b r a z  
ifodaliligini  k u chaytirib,  o g ‘ir   yoki  yengil  b o iis h i 
m um kin.
B ir  q a n c h a   m is o lla r n i  k o 'r i b   c h iq a m iz . 
K e r a m ik a d a   b a ja r ilg a n   k u lo l-   r a s s o m   k o ‘z asi 
y e ta rlic h a   a n iq   o b ra z n i  ifo d ala y d i.  P re d m e tn in g  
a n iq   o ‘q ila d ig a n   s ilu e ti,  p la s tik lik .  O d d iy lik ,
19


lo'ndalík,  aytish  murakinki,  hatto qora rang bilan 
urg‘a  berilgan  shakl  zohidligi.  Ammo keramikaga 
ishlov berish  tufayli hosil boigan  ko*za fakturasi 
pardozlash bilan xira yuza ko‘rinishini oldi, bu esa 
o‘z o’mida qora rangga mayinlik, iliqlik baxsh etdi. 
Shakl zohidligi,  qat’iyligi  va rangga  ko‘tarinkilik, 
ulug‘vorlik,  yumshoqlik  ruhi  qo ‘shildi.  Shakl 
bo'yicha  ukrain  ustasi ko'zasiga o ‘xshash.  Lekin 
boshqa faktura, boshqa obraz.
Faktura  -  badiiy  obraz  ifodasining  shunday 
vositasiki,  uning  ta ’siri  asarni  bevosita  idrok 
qilishda aks  etadi.  Faqat shundagina  fakturaning 
obraz  shakllanishidagi  va namoyon  boiishidagi 
butun  ahamiyati seziladi.  Shuning uchun biz  asi 
nusxada  ko‘ra  olmaydigan ko'plab san’at asarían 
tasawurímizda yetárlicha taassurot qoldira olmaydi 
va muallifni toiqinlantirgan hayajonni toialigicha 
bera  olmaydi.  Rangli  fo to su ra tlar  ham, 
k inohujjatlar 
ham , 
golografíya 
ham 
tomoshabinning  asar  bilan  bevosita muloqotini 
almashtira olmaydi. Lekin fakturani rang va shakl 
kabi yorug‘lik va yoritish turli xilda jaranglashga 
majbur  qiladi.
Yoritish -   badiiy  obrazning  y ana  bir  tasvir 
vositasi.  Turli yoritishda faqat hajmiy shakl emas, 
faktura ham turlicha ishlaydi. To‘g‘ri, yorqin yoritish 
hajmni  aniq  ko'rsatad i,  yuzaning  hamma 
notekisliklarini qat’iy ochib beradi, tekis fakturalami 
nurlanishga majbur qiladi. Boshqa obrazni yaratish 
uchun fakturaning tabiiyligini  namoyon  qiluvchi, 
unga  chuqurlik  beruvchi,  g'adir-budirligini 
yumshatadigan tarqoq yoritish talab etiladi. Demak, 
yoritishning turli darajasini qoilab, yorug‘likmanbai
sonini,  uning  yo‘nalishini  o‘zgartirib,  yaratilgan 
badiiy obraz xarakteristikasini chuqurlashtirish, uni 
boyitish  mumkin.
K o'p g in a  sa n ’a t  asarlari  (bu  ayniqsa, 
haykaltaroshlik va me’morchilikka tegishli) yil vaqti 
yoki  kun  vaqti,  aniqrog‘i,  yoritish  va  boshqa 
atrofdagi omillarga,  rangga bogiiq holda turlicha 
idrok  qilinadi.  Aynan  shuning  uchun  hajmni 
mühitdan ajratish, uni o‘rab turgan olam ta’siridan 
ozod  qilish  mushkul.  Shu  sababli  o ‘z  asarlari ni 
yaratayotgan rassom turli yoritishdagi variantlami, 
tomoshabinga noxush qo'shimcha ta’sir ko‘rsatishi 
mumkin  b o ig a n   turli  omillar,  ranglar  yonma- 
yonligini inobatga  olishi zarur.  Ayniqsa,  berilgan 
asarda sizni aynan  nima  hayratga  solganini  aytish 
qiyin. Shaklmi? Rangmi? Fakturami? Balki, aynan 
yoritishdir?  Yoki  u  ham,  bu  ham  birgalikdami? 
Idrok  etish,  biz  bilganimizdek,  subyektiv.  Bir 
kishiga,  aytaylik,  hammadan  ko‘p  hajmiy  shakl 
ta’sir qiladi,  boshqasiga esa rang.  Biz  ko‘pincha 
faktura haqida unutib qo'yamiz, lekin uni tasviriy 
vositalardan chiqarib tashlab turing-chi, siz darhol 
sezasiz,  asarlar qanchalik. ifodasiz va sayoz boiib 
qoladi.
Badiiy obraz ifpdasiga yordam beruvchi boshqa 
qator vositalar mayjud.  Lekin  ular tasviriy vosita 
emas.  Bu  ovoz,  hid,  ta ’mdir.  Bu  vositalaming 
hammasidan  bugungi  kunda  san ’atning  k o 'p  
turlarida  yetarlicha  keng foydalaniladi.  Ayniqsa 
ovozdan.  Turli  ifoda vositalarining boy  gammasi 
va ulami professional to‘g‘ri kompleks qo‘llay olish 
rassom ga  to ‘ lqinlantiruvchi  badiiy  obrazlar 
yaratishda yordam beradi.

Download 5,86 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   52




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish