Kompozitsiya



Download 5,86 Mb.
Pdf ko'rish
bet21/52
Sana31.12.2021
Hajmi5,86 Mb.
#276414
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   52
Bog'liq
Kompozitsiya asoslari

k u b g a  n isb atan   äham iyatsizroq.  U chburchak,  uchi 
p a stg a   q a ra tilg a n   h o la td a   n o m u s ta h k a m ,  lek in  
u n in g   n o m u s ta h k a m lig i  p ir a m id a n in g   s h u n d a y  
h o la tid a g ig a   n is b a ta n   k a m r o q   s e z ila d i.  A g a r 
p ira m id a   hajm i  in so n   o 'lch a m la rid a n   k o ‘p   m arta  
o r t i b   k e ts a ,  n o m u s ta h k a m lik n in g   se z ilish i 
shunchalik  a n iq  ifodalanadiki,  b u   shaklni  xotirjam  
id r o k   q ilis h n in g  jo iz   d a r a ja s id a n   o sh ib   k e ta d i. 
N o q u la y lik n in g   y o r q in   ifo d a la n g a n   h o la ti  y u z  
b erad i.  S h u n in g   u c h u n   h ajm iy  kom p o zitsiy an in g  
o i c h a m i n i ,   in s o n g a ,  f a z o g a   m u n o s a b a tin i, 
a n iq r o g i  a sa rn in g   m assh tab lilig in i  t o ‘g ‘ri  to p ish  
j u d a   m u h im .  M u ta n o s i b li k k a ,   k a t t a   h a jm n i 
p roporsionallashtirish, qism larga ajratish, shaklning
16


idrok  qilinish  yaxlitligini saqlagan  holda  inson  va 
hajmning zidligini kamaytiruvchi m ayda detallami 
kiritish  y o ii  bilan erishish  mumkin.  Va  aksincha, 
j u d a   m a y d a   h a jm n in g   p la s tik   m av z u sin i 
yiriklashtirib,  uning  idrok  qilinishini  zam onaviy 
in s o n  
u c h u n  
a n c h a  
q u la y  
o ic h a m la r g a  
yaqinlashtirish  mumkin.
M asshtab  m uam m osi -   hajm iy  kom pozitsiya 
yaratishda asosiylaridan biri. Lekin hajm shaklining 
idrok  qilinishiga  fa q a t  m asshtab  emas,  balki  bu 
o ich am larn in g  m unosabati,  shuningdek,  detallar 
va yaxlit hajm  m unosabati, demak, proporsiya ham 
k a tta   ta ’sir  k o ‘rsatadi.  Bundan  tashqari,  hajm  va 
u  jo y la s h g a n   fa zo   m u n o s a b a ti,  b o s h q a c h a  
aytganda,  proporsiyalar sistemasi ju d a  muhim.
H ajm iy  
k o m p o z itsiy a d a , 
h a r  
q a n d ay  
kompozitsiyadagidek, o ‘sha qonun va qonuniyatlar 
mavjud, uyg‘unlashgan kompozitsiya yaratish uchun 
o ‘sha  vositalardan  foydalaniladi.  S hunday  qilib, 
m u v o z a n a t  q o n u n i,  h a r   q a n d a y   k o m p o zitsiy a 
mavjudligining zarur sharti b o iib , alohida ahamiyat 
kasb  etadi.  Bu  n arsa  shu  bilan  b o g iiq k i,  hajmiy 
k o m p o zitsiy ad a   b u tu n   h ajm   va  u n ing  a lo h id a  
q ism la rin in g  
n o m u v o z a n a tlig i 
y a q q o lro q , 
ish o n c h liro q ,  se z ilarliro q   ifo d a la n a d i.  H ajm iy  
shaklning h ar tom ondan  ko'rinish zaruriyati  bilan 
bog‘liq  holda uning  har  tomonlama muvozanatiga 
erishish  kerak.  Buning  uchun  turli usullar mavjud. 
M asalan,  hajm ning  biro r  qism ini  o g irla sh tiris h  
uchun, uni shaldi jihatidan yiriklashtirish, uni ishlab 
chiqish  d arajasini  o ‘zgartirish,  o g irla sh a y o tg a n  
qismga qarab harakatni faol kuchaytirish, dag'alroq 
f a k tu r a   (x ira,  g ‘a d ir-b u d ir)  v a   ish lo v   b erish  
x u su siy a tin i  q o i l a s h ,   k o ‘rin is h id a n   o g i r r o q  
xomashyo,  to ‘qroq  rangni  q o ila sh   mumkin.  Biror 
qism da  ch u q u r  so y alar  hosil  qilish  uchun  yoki 
hajm ning  q aram a-q arsh i  qism ini  yengillashtirish 
uchun yo‘naltirilgan yoritishdan foydalanib ko'ring.
M uvozanatlashgan hajmiy kompozitsiya yaratishda 
kompozitsion  birlik  majburiy  shart hisoblanadi.  U 
plastik  mavzu,  shakl,  rang,  fak tu ra,  badiiy  obraz 
y a x litligining  birligi  b ilan   ifo d alan a d i.  B oshqa 
zaruriy shartlar -  qismlar va bir butun yaxlitlikning 
bir-biriga bo'ysunishi (badiiy obraz plastik mavzuni, 
u o ‘z navbatida shaklni, shakl esa -  rang va fakturani 
q a t’iy  buyuradi)  usul  va  vositalarining bosh  vazifa
-  asar badiiy obrazini yaratishga muvofiqligidir.  Bu 
vazifani  hal  etish  uchun m uvofiq vositalar  rassom 
to m o n id a n   ta n la n a d i:  k o n tr a s t  y o k i  n y u a n s, 
b a q u w a t harakatni tashkil qilish uchun ritmik qator 
yoki shakl  va  faktura,  xolos.
Ijo d iy   ish   ik k i  y o ‘n a lis h d a   o lib   b o rila d i. 
Birinchisi  model  yoki  maketni  bajarishdan  iborat. 
A gar o ic h a m  im kon bersa, maketni, yaxshisi, tabiiy 
k atta lik d a  bajargan  m a ’qul,  b o im a s a ,  loyihaviy 
vosita  sifatida  m asshtab qo'llaniladi.  U   ish  uchun 
q u la y   b o iis h i  va  b ad iiy   g ‘o y an i  ifo d a   etish g a 
y o rd a m   b e ris h i  k e ra k .  Q u y id a g i  m a s s h ta b la r 
m avjud:  1:1,  1:2,  1:2,5,  1:4,  1:5,  1:10,  1:15,  1:20, 
1:25,  1:40,  1:50  va  boshqalar.  M aketni  tayyorlash 
u c h u n   tu rli  loy,  p la s tilin ,  m u m ,  fa o rm o p la s t, 
penoplast, qog‘oz, karto n , organik oyna va boshqa 
m ateriallar qoilan ilad i.
Ishning  ikkinchi  y o ‘nalishi  -   rasm   chizish.  Bu 
yerda  shaklning  xarakterli  xususiyatlarini,  uning 
plastik mohiyatini  namoyon  qilish,  badiiy  obrazni 
o c h ish   im k o n in i  b e ru v c h i  h a r   q a n d a y   g ra fik  
te x n ik a d a n   fo y d a la n is h   m u m k in .  X o m a k i 
rasm larni,  yaxshisi,  turli  burchaklardan  bajargan 
m a ’qul.  S hunday  tarz d a   hajm   m asshtabi,  uning 
p r o p o r s iy a la r i  q id irila d i,  ta y y o rla s h   u su li, 
xom ashyo  o ‘ylab  topiladi.  A gar  hajm ni  m a ’lum 
fa zo g a   jo y la s h tiris h   k e ra k   b o i s a ,   u n i  chizib, 
b e rilg an   h o la td a   h ajm iy  kom p o zitsiy a  yechim i 
b o 'y ic h a   o ‘z  ta k lifin g iz n jn g   im k o n iy a tin i 
tekshiring.
1.8.  C H U Q U R L A S H G A N -F A Z O V IY   K O M P O Z IT S IY A
C huqurlashgan-fazoviy  kom pozitsiya  rassom   t a ’s ir  d a ra ja s i  h a q id a   g a p irila y a p ti,  fa z o d a   u
u c h u n  
ijo d iy  
im k o n iy a tla rn in g  
c h o ‘q q is i  k o ‘proq,  sababi tomoshabin unga  m ansub  va fazo
h iso b lan ad i.  U   to m o sh ab in g a   fa q a t  tekisliklar, 
uni  tom  m a’no d a  burkab  turadi. 
hajm lar m unosabati bilan emas, balki ular orasidagi 
Bu  mavzu  haqida  yakuniy  xulosasini chiqarib,
pauza,  a n iq ro g i  fazo  bilan  ham   ta ’sir k o ‘rsatadi. 
shuni ta ’kidlash zarurki, kompozitsiya turidan q a t’i
F azo   t a ’siri  tek islik   va  hajm   ta ’sirid an   k o 'r a , 
nazar, uni uyg'unlik qonunlari (m uvozanat qonuni,
sh ubhasiz,  k u ch liro q .  Bu  y erd a  ah am iy ati  yoki 
birlik  q onuni  va  b ir-biriga  b o ‘ysunish)  bo'yicha
badiiy  qiym ati  hnqidn  prnn*» 
y a r a tis h   u c h u n   u y g 'u n lik   v o s ita la rin i  (ritm ,
flNV  ^
__________________ f  A X B C - w f  >_____________

Download 5,86 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   52




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish