Tuzuvchi; Abrorjon Amakijonov

ISHONCHLI TA`LIM o`quv markazi uchun maxsus tayyorlandi.                                           Tuzuvchi; Abrorjon Amakijonov 

60 

Murojat uchun tel; [phone] 

davomida o’tkazilgan bo’lsa boshlang’ich aralashma 

tarkibidagi tuzlarning massasini (g) hisoblang. 

A) 42,6; 33,8  B) 28,4; 48 

C) 21,3; 55,1 

D) 14,2; 62,2 

 

45. 500 g suvda 60,4 g Na

2

SO

4

 va CuSO

4

 aralashmasi 

eritildi. Misni batamom ajratib olish uchun eritmadan 4 

A kuchga ega bo’lgan tok 9650 sekund davomida 

o’tkazilgan bo’lsa boshlang’ich aralashma tarkibidagi 

tuzlarning massasini (g) hisoblang. 

A) 42,6; 33,8                B) 21,3; 39,1 

C) 28,4; 32 

 

D) 35,5; 24,9 

 

46. Mis (II) nitrat va kumush nitratlarning 0,2  

molyarli eritmalaridan 200 ml dan aralashtirib, so’ngra 

2 A tok kuchi bilan 2895 sekund davomida elektroliz 

qilindi. Elektroliz tugagandan keyin eritmada olgan 

nitrat kislotaning massasini(g) hisoblang. 

A) 2,52        B) 5,04          C) 3,78 

D) 7,56 

 

47. 800 g 5% li mis(II) sulfat eritmasining massasi 

23,6 g ga kamayguncha elektroliz qilindi. Inert 

elektrodlarda ajralgan moddalar massasini aniqlang. 

(g) 

1) katodda 16 g mis;    2) katodda 0,4 g vodorod; 

3) katodda 6,4 g mis;    4) anodda 4 g kislorod; 

5) anodda 3,6 g kislorod;    6) anodda 7,2 g kislorod 

A) 1, 2, 6       B) 1, 4           C) 3, 6 

D) 1, 4, 5 

 

48. Mis (II) sulfatning 500 mi 0,1 molyarli eritmasidan 

19300 Kl elektr miqdori o’tkazilganda, katodda (inert 

elektrod) necha gramm mis ajraladi? 

A) 3,2   

 

B) 6,4 

C) 1,6   

 

D) 12,8 

 

49. 1,5 mol chumoli kislota, 114,5 g pikrin kislota va 

235 g fenol aralashmasini neytrallash uchun 5% li 

natriy gidroksid eritmasidan necha kilogramm talab 

etiladi? 

A) 1,8      B) 1,2          C) 4,2 

D) 3,6 

 

50. 2,34% li 500 g natriy xlorid eritmasini 48250 

sekund davomida 2 A tok kuchi bilan elektroliz qilindi. 

Anodda (inert elektrod) ajralgan xlor massasini 

aniqlang. (g) 

A) 7,1            B) 35,5        C) 3,55 

D) 14,2 

 

51. Birinchi elektrolizerda 1 mol, ikkinchisida 2 mol 

mis (II) sulfat bo’lgan eritmalar orqali 4 faradey tok 

o’tganda katodlarda hosil bo’lgan moddalar 

massalarini  aniqlang. (g) 

A) 66; 128 

 

B) 128; 128 

C) 64; 64 

 

D) 64; 128 

 

52. Tarkibida 27,65 g kaliy permanganat bo’lgan 

eritma orqali sulfat kislota ishtirokida 17,92 l (n.sh.) 

vodorod sulfid o’tkazilganda hosil bo’lgan 

oltingugurtning massasini toping. (g) 

A) 8 

B) 25,6        C) 14 

D) 20 

 

53. Birinchi elektrolizerda 1,5 mol, ikkinchisida 2,5 

mol mis(II) sulfat bo’lgan eritmalar orqali 5 faradey 

tok o’tganda katodlarda ajralib chiqqan moddalar 

massalarini aniqlang. (g) 

A) 56; 160 

 

B) 160; 160 

C) 98; 160 

 

D) 64; 64 

 

54. Kumush nitratning 500 g 6,8% li eritmasi elektroliz 

qilinganda anodda (inert elektrod) 22,4 l (n.sh.) gaz 

ajraldi. Elektrolizdan so’ng eritmadagi moddaning 

massa ulushini aniqlang. (%) 

A) 4,7     B) 3,6           C) 2,8 

D) 1,9 

 

55. Mis (II) sulfatning 800 g 10% li eritmasi elektroliz 

qilinganda anodda (inert elektrod) 22,4 l (n.sh.) gaz 

ajraldi. Elektrolizdan so’ng eritmadagi moddaning 

massa ulushini aniqlang. (%)  

A) 6,7      B) 30,6          C) 24,5     D) 4,9 

 

56. Kumush nitratning 500 g 6,8% li eritmasi elektroliz 

qilinganda anodda (inert elektrod) 22,4 l (n.sh.) gaz 

ajraldi. Elektrolizdan so’ng eritmadagi moddaning 

massa ulushini aniqlang. (%) 

A) 4,7    B) 3,6          C) 2,8           D) 1,9 

 

57. Mis (II) sulfatning 500 ml 0,1 molyarli eritmasidan 

19300 Kl elektr miqdori o’tkazilganda, katodda (inert 

elektrod) necha gramm mis ajraladi? 

A) 3,2      B) 6,4           C) 1,6  D) 12,8 

 

58. Birinchi elektrolizerda 1,5 mol, ikkinchisida 2,5 

mol mis (II) sulfat bo’lgan eritmalar orqali     5 faradey 

tok o’tganda katodlarda ajralib chiqqan moddalar 

massalarini aniqlang. (g) 

ISHONCHLI TA`LIM o`quv markazi uchun maxsus tayyorlandi.                                           Tuzuvchi; Abrorjon Amakijonov 

61 

Murojat uchun tel; [phone] 

A) 96; 160 

 

B) 160; 160 

C) 98; 160 

 

D) 64; 64 

 

59. Tarkibida mis (II) nitrat va kumush nitrat bo’lgan 

250 ml eritmani 9650 sekund davomida 0,5 A tok 

kuchi bilan elektroliz qilinganda, katodda har ikki 

metaldan hammasi bo’lib 3,12 g ajralib chiqdi. 

Boshlang’ich eritmadagi nitrat ionining molyar 

konsentratsiyasini toping. 

A) 0,033 

 

B) 0,20 

C) 0,015 

 

D) 0,14 

 

60. Mis (II) sulfatning 1000 g 8% li eritmasi elektroliz 

qilinganda anodda (inert elektrod) 28 l (n.sh.) gaz 

ajraldi. Elektrolizdan so’ng eritmadagi moddaning 

massa ulushini  aniqlang. (%) 

A) 4,8     B) 6,12           C) 24,5  

D) 5,3 

 

61. Mis (II) nitrat va kumush nitratlarning 0,1 molyarli 

eritmalaridan 400 ml dan aralashtirilib, so’ngra 2 A tok 

kuchi bilan 1930 sekund elektroliz qilindi. Elektroliz 

tugagandan keyin eritmada qolgan tuzning massasini 

toping. (g) 

A) 11,28 

B) 3,76          C) 3,4 

D) 7,52 

 

62. Tarkibida mis (II) nitrat va kumush nitrat bo’lgan 

500 ml eritma orqali 3860 Kl elektr miqdori o’tkazildi. 

Katodda har ikki metalldan hammasi bo’lib, 2,04 g 

ajralib chiqdi. Boshlang’ich eritmadagi tuzlarning 

konsentratsiyasini hisoblang. (mol/l) 

A) 0,03; 0,02  B) 0,015; 0,01 

C)  0,02; 0,01  D) 0,04; 0,03 

 

63. Tarkibida 0,6 mol AgNO

3

, 0,2 mol CuSO

4

 va 0,15 

mol AuCl

3

 bo’lgan eritmalar tok manbaiga ketma-ket 

ulangan. Eritmalar orqali 48250 Kl tok miqdori 

o’tkazilgandakatodlarda (inert elektrod) ajralgan 

moddalar (berilgantartibda) massasini aniqlang. (g) 

A) 54; 16; 32,83        B) 64,8; 12,8; 29,55 

C) 54; 12,9; 29,6       D) 108; 64; 197 

 

64. Mis (II) nitrat va kumush nitratlarntng 0,1 molyarli 

eritmalaridan 400 ml dan aralashtirilib, so’ngra 2 A tok 

kuchi bilan 1930 sekund elektroliz qilindi. Elektroliz 

tugagandan keyin eritmada qolgan tuzning massasini 

(g) toping. 

A) 11,28 

 

B) 3,76 

C) 3,4   

 

D) 7,52 

 

65. 300 ml 0,1 M rux nitrat va 200 ml 0,2 M kumush 

nitrat eritmalarining aralashmasi 4 A tok kuch bilan 

965 sekund davomida elektroliz qilindi. Elektroliz 

tugagandan keyin eritmadagi tuzning massasini toping. 

(g) 

A) 3,78       B) 18,9          C) 5,67 

D) 1,89 

 

66. Tarkibida mis (II) nitrat va kumush nitrat bo’lgan 

100 ml eritmani 4825 sekund davomida 0,8 A tok 

kuchi bilan elektroliz qilinganda, katodda har ikki 

metaldan hammasi bo’lib 2,04 g ajralib chiqdi. 

Boshlang’ich eritmadagi tuzlarning konsentratsiyasini 

(mol/l) hisoblang. 

A) 0,1; 0,1 

 

B) 0,2; 0,1 

C) 0,01; 0,03 

             D) 0,1; 0,15  

 

67. 400 ml 0,2 M mis (II) nitrat va 200 ml 0,2 M 

kumush nitrat eritmalarining aralashmasi 5 A tok kuchi 

bilan 3860 sekund davomida elektroliz qilindi. 

Elektroliz tugagandan keyin eritmadagi modda 

massasini toping. (g) 

A) 2,52        B) 6,3                C) 18,9 

D) 12,6 

 

68. 458,7 g suvda 73,3 g Na

2

SO

4

 va CdSO

4

 

aralashmasi eritildi. Kadmiyni batamom ajratib olish 

uchun eritmadan 2 A kuchga ega bo’lgan tok 24125 

sekund davomida o’tkazilgan bo’lsa, elektrolizdan 

so’ng eritmadagi (ρ=l,25 g/ml) sulfat ionining 

konsentratsiyasini (mol/l) hisoblang. 

A) 1,0    B) 0,4        C) 7,68 

 D) 3,8 

 

69. Mis (II) sulfat bilan kadmiy sulfatdan iborat 7,36 g 

aralashma suvda eritildi. Mis bilan kadmiyni batamom 

ajratib olish uchun eritma 1544 sekund davomida  5 A 

tok kuchi bilan etektroliz qilindi. Boshlang’ich 

aralashmadagi moddalarning massasini aniqlang. (g) 

A) 3,2; 4,16 

 

B) 2,8; 4,56 

C) 1,86; 5,5 

 

D) 3,68; 3,68 

 

70. Tarkibida 0,2 mol rux xlorid va 0,1 mol mis (II) 

xlorid bo’lgan eritma orqali 5790 sekund davomida 5 

A tok o’tkazilganda anodda (inert elektrod) ajralib 

chiqqan modda hajmi (l, n.sh.) aniqlang. 

A) 3,36     B) 6,72            C) 4,48 

    D) 2,24 

 

ISHONCHLI TA`LIM o`quv markazi uchun maxsus tayyorlandi.                                           Tuzuvchi; Abrorjon Amakijonov 

62 

Murojat uchun tel; [phone] 

71. 458,7 g suvda 73,3 g Na

2

SO

4

 va CdSO

4

 

aralashmasi eritildi. Kadmiyni batamom ajratib olish 

uchun eritmadan 2 A kuchga ega bo’lgan tok 24125 

sekund davomida o’tkazilgan bo’lsa, elektrolizdan 

so’ng eritmadagi sulfat kislotaning konsentra-tsiyasini 

hisoblang. (%) 

A) 7,68       B) 4,9           C) 4,26 

 

D) 3,8 

 

72. Mis (II) sulfat bilan kadmiy sulfatdan iborat 1,72 g 

aralashma suvda eritildi. Mis bilan kadmiyni batamom 

ajratib olish uchun eritma 386 s davomida 5 A tok 

kuchi bilan elektroliz qilindi. Boshlang’ich aralashma 

tarkibini aniqlang. (g) 

A) 0,8; 0,92 

 

B) 0,4; 1,32 

C) 1,2; 0,52 

 

D) 1,08; 0,64 

 

73. Elektroliz jarayonida kimyoviy reaksiyalarning 

qaysi turi sodir bo‘ladi? 

A) birikish  

 

B) o‘rin olish  

C) gudroliz  

            D) oksidlanish-qaytarilish 

 

74.  Qaysi metall faqat elektroliz usulida olinadi? 

A) mis B) temir C) kaliy D) xrom 

 

75. NaOH suyuqlanmasi elektroliz qilinganda katod va 

anodda qanday moddalar hosil bo‘ladi? 

A) vodorod va kislorod  B)natriy va vodorod 

C) natriy va kislorod 

D) natriy va suv 

 

76. Osh tuzi eritmasidan qanday qilib natriy metalini 

olish mumkin? 

A) qizdirib 

B) eritmani elektroliz qilib  

C) kaliy metali bilan reaksiyaga kirishtirib 

D) eritmani bug‘latib so‘ng a suyuqlanmani elektroliz 

qilib 

 

77. Osh tuzi eritmasi elektroliz qilinganda katod va 

anodda qanday moddalar hosil bo‘ladi? 

A) natriy va xlor 

  B)natriy va kislorod 

C) natriy va vodorod 

  D) vodorod va xlor  

 

78. Qaysi tuzlar eritmalari elektroliz qilinganda 

katodda metal ajralib chiqmaydi? 

A) AgNO

3

 B) CuSO

4

 C) FeSO

4

 D) NaNO

3

 

 

 

79. AgNO

3

 eritmasi elektroliz qilinganda katod va 

anodda qanday moddalar hosil bo‘ladi? 

A) kumush va azot          B) kumush va kislorod 

C) vodorod va kislorod   D) vodorod va azot 

 

80. CaCO

3

 suyuqlanmasi elektrolizga uchraganda 

katod va anodda qanday moddalar hosil bo‘ladi? 

A) kalsiy va kislorod    B) vodorod va kislorod 

C) kalsiy va uglerod 

 D)suyuqlanma elektrolizga 

uchramaydi 

 

81. Mis sulfat va mis nitrat eritmasi orqali doimiy 

elektr tok o‘tkazilganda qaysi zarracha oksidlanadi? 

A) sullfat ioni         B) gidroksil ioni 

C) nitrat ioni 

       D) mis kationi 

 

82. AgNO

3

 va Cu (NO

3

)

2

 eritmalari orqali doimiy 

elektr toki o‘tkazilganda qaysi zarracha oksidlanadi? 

A) kumush ioni             B) nitrat ioni 

C) gidroksil ioni 

D) xlor ioni  

 

83. Eritmada bir xil konsentratsiyada quydagi ionlar 

mavjud 1) Cu

2+ 

2) Ag

+

 3) Pb

2+

 4) Ni

2+

 5) Zn

2+

. Ular 

elektroliz vaqtida katodda qanday ketma-ketlikda 

qaytariladi? 

A) 2, 1, 3, 4, 5                B) 2, 3, 5, 4, 1 

C) 2, 4, 3, 5, 1               D) 1, 2, 3, 4, 5 

 

84. Qaysi moddalarning suvli eritmalari inert 

elektrodlar bilan elektroliz qilinganda, bir xil modda 

hosil bo‘ladi? 1) natriy gidroksid 2) kaliy xlorid 3) 

xlorid kislota 4) sulfat kislota 5) natriy nitrat  

A)1, 2, 3     B)2, 3, 5      C)1, 5     D)1, 4, 5  

 

85. Magniy xlorid eritmasi elektroliz qilinganda 

anodda qanday modda hosil bo‘ladi? 

A) vodorod 

             B) kislorod 

C) magniy 

             D) xlor 

 

86. Qaysi metallar elektroliz usulida olinadi? 

1) oltin 2) temir 3) natriy 4) marganes 5) kalsiy 

A) 1, 2, 4 

B) 1, 2, 3 

C) 2, 4        D) 3, 5 

 

87. 10 daqiqa davomida 7 A elektr toki kadmiy sulfat 

eritmasidan o‘tkazilganda, katodda necha (g) kadmiy 

ajraladi? 

A) 0, 014 

B) 1, 6     C) 0, 015 

D) 2, 44 

 

ISHONCHLI TA`LIM o`quv markazi uchun maxsus tayyorlandi.                                           Tuzuvchi; Abrorjon Amakijonov 

63 

Murojat uchun tel; [phone] 

88.  15 daqiqa davomida 1, 25 A kuchga ega bo‘lgan 

tok mis (II) sulfat eritmasidan o‘tkazilsa, katodda 

necha (g) mis ajraladi? 

A) 0, 037 

B) 0, 37       C) 0, 75         D) 0, 073 

 

89.  Kuchi 5A bo‘lgan tok 15 daqiqa davomida kalsiy 

xlorid suyuqlanmasidan o‘tkazilganda qancha miqdor 

(g) kalsiy xlorid parchalanadi? 

A) 9, 3      B) 0, 93      C) 2, 6       D) 4, 5 

 

90.  Kuchi 15 A bo‘lgan tok 15 daqiqa davomida mis 

(II) xlorid eritmasidan o‘tkazilganda qancha (l.n.sh) 

xlor ajraladi? 

A) 2, 24 

B) 1, 9        C) 1, 57       D) 1, 3 

 

91.  10 g o‘yuvchi natriy olish uchun osh tuzi 

eritmasidan kuchi 2, 2 A ga ega bo‘lgan tok necha soat 

davomida o‘tkazilishi kerak? 

A) 14,8      B) 3,05      C) 4,79       D) 3,82 

 

92. Sulfat kislota eritmasidan 10 daqiqa davomida 

o‘zgarmas tok o‘tkazilganda, 672 ml qaldiroq gaz 

ajraldi. Elektroliz jarayonidagi tok kuchini (A) 

hisoblang? 

A) 7, 34    B) 6, 43     C) 5, 43     D) 3, 43 

93.  45 daqiqa davomida katodda 15g mis ajralishi 

uchun mis (II) sulfat eritmasi orqali o‘tkazilishi lozim 

bo‘lgan tok kuchini (A) hisoblang? 

A) 15, 92     B) 15, 5 

C) 16, 8   

D) 5, 84 

 

94.  Metall xloridi suyuqlanmasi elektroliz qilinganda, 

0, 896 l xlor (n.sh.) va 3, 12 g metal hosil bo‘ldi. Qaysi 

metallni xloridi elektroliz qilinganligini aniqlang? 

A) natriy      B) kaliy       C) alyuminiy  D) magniy 

 

95.  KOH eritmasi inert elektrod yordamida elektroliz 

qilinganda anodda 25 ml gaz chiqdi. Katodda ajralib 

chiqqan gazning hajmini (ml) hisoblang.  

A) 50  B) 60   

C) 70   

D) 80 

96. Kumush nitratning suvli eritmasi elektroliz 

qilingandan keyin eritmaga tushurilgan lakmus qog‘oz 

qanday rangda bo‘ladi? 

A) ko‘k  

B) qizil 

C) binafsha 

D) o‘zgarmaydi 

 

97. Elektroliz jarayonida bir xil o‘zgarishlarda 

qatnashadigan moddalar qatorini ko‘rsating? 

1) xrom(III)nitrat 2) kaliy gidroksid 3) natriy bromid 

4)natriy nitrat 5) nitrat kislota 6) xlorid kislota  

A) 1, 2, 3 

B) 1, 3, 4C) 2, 3, 6 

D) 2, 4, 5 

 

98. Tuz eritmasi elektroliz jarayonida 5, 6 l (n.sh.) qaz 

ajralib chiqdi. Elektroliz uchun qancha (g) AgNO

3

 

olingan? 

A) 80  B) 42, 5 

C) 108   

D) 170 

 

99. Rux sulfat tuzinig suvli eritmasidan 1 soat 

davomida kuchi 1, 5 A bo‘lgan tok o‘tadi. Katodda 

qanday modda va necha (g) ajralib chiqadi? 

A) H

2

, 0, 6 

B) Zn, 3, 27 

 

C) O

2

, 1 

              D) Zn, 1, 83 

 

100.  28 g KOH ni olish uchun necha (g) KCl ning 

suvli eritmasi elektroliz qilinishi kerak. 

A) 74, 5 

            B) 149 

C) 37, 25 

            D) 18, 62 

 

PLASTINKA - 1 

 

1.   17% li 400 ml (p= 1,25 g/ml) kumush nitrat 

eritmasiga og'irligi 20 g bo'lgan temir plastinka 

tushirildi, Plastinka massasi 36 g bo'lganda eritmadan 

chiqarildi. Qolgan eritmadagi moddalarning massa 

ulushini (%) hisobiang.  

A) 5,6; 10,3       B) 4,5; 14,6  

                                                              

C) 7,6; 9,8         D) 3,7; 10,5 

 

2.   400 g 15,6% li kadmiy sulfat eritmasiga rux 

plastinka tushirildi. Plastinka massasi 9,4 g ga 

ortganda chiqarib olingan bo'lsa, eritmada qolgan 

kadmiy sulfatning massasini (g) aniqlang. 

A) 41,6     B) 32,2      C) 62,4      D) 20,8 

 

3.  Kadmiy sulfatning 16%-li 500 g eritmasiga og'irligi 

20 g bo'lgan rux plastinka tushirildi. Bir oz vaqtdan 

so'ng plastinkani eritmadan chiqarib, quritilib 

tortilganda uning massasi 21,88 g ni tashkil qildi. 

Plastinkadagi ruxning massa ulushini (%) aniqlang, 

A) 91,4      B) 20,5     C) 29,4      D) 79,5 

 

4.  300 g 10,4% li kadmiy sulfat eritmasiga 10 g rux 

plastinka tushirildi. Bir oz vaqtdan so'ng plastinkaning 

ISHONCHLI TA`LIM o`quv markazi uchun maxsus tayyorlandi.                                           Tuzuvchi; Abrorjon Amakijonov 

64 

Murojat uchun tel; [phone] 

massasi 14,7 g ni tashkil qilsa, undagi ruxning massa 

ulushini (%) aniqlang.  

A) 11,2     B) 23,8      C) 44,2     D) 35,6 

 

 5.  20%  li 340 g kumush nitrat eritmasiga 40 g temir 

plastinka tushirildi. Plastinka massasi 56 g bo'lganda 

eritmadan chiqarildi. Eritmada qolgan moddalarning 

miqdorini (mol) aniqlang.  

A) 0,2; 0,1      B) 0,8; 0,4 

                                                                 

C) 0,6; 0,5       D) 0,4; 0,1 

 

6.    500 gr 20 % li CuSO

4

 eritmasiga 20 gr Fe 

plastinka tushurildi. Plastinka massasi 22,4 gr ga 

yetganda eritmadan chiqarib olindi. Chiqarib olingan 

plastinkadagi Fe ning massa ulushini toping. 

A) 85,7 B) 14,3C) 16,8  D) 3,2 

 

7. 400 ml (p=1,25) 30 % li Ag NO

3

 eritmasiga 32 g Cu 

plastinka tushirildi. Plastinka massasi 47,2 gr ga 

yetganda eritmadan chiqarib olindi. Plastinkaga o`tgan 

Ag ning massa ulushi qancha? 

A) 79     B) 10,8      C) 21,6 

 D) 45,76 

 

8. 800 gr 15 % li CuSO

4

 eritmasiga Zn plastinka 

tushirildi. Plastinka massasi 0,5 gr ga o`zgarganda 

eritmadan chiqarib olindi. Plastinkaga o`tgan Cu ning 

massasini toping. 

A) 0,5     B) 32,5 

          C) 32 

 

D) 16 

 

9. 500 ml 0,2 n li CuSO

4

 eritmasiga Fe plastinka 

tushirildi. 15 gr li plastinka 15,4 gr ga yetganda 

eritmadan chiqarib olindi. Plastinkadagi Fe ning necha 

foizi eritmaga o`tgan?  

A) 18,67          B)20,78          C)79,22 

D) 2,8 

 

10.  800 ml 2 n li Ag NO

3

 eritmasiga 70 gr Cu 

plastinka tushiridi. Plastinka massasi 3,8 gr ga 

ortganda eritmadan chiqarib olindi. Plastinkada qolgan 

Cu ning massa ulushini toping. 

A) 68,4    B) 92,7     C)31,6 

 D) 17,3  

 

11. CuSO

4

 eritmasiga 10 gr Fe plastinka tushirildi, 

ma’lum vaqtdan so‘ng Fe plastinka olindi. Bunda 

uning massasi 10,75 gr ni tashkil qildi. Bunda necha gr 

Fe eridi va necha gr Cu ajraldi? J: 5,25 Fe va 6 Cu 

 

12. Zn plastinkatarkibida 13,5 gr bo‘lgan CuCl

2 

eritmasida eritildi. Plastinka massasi 0,01gr ga 

o‘zgargan bo‘lsa, eritmada necha gr CuCl

2

 qoladi? J: 

12,15 

 

13. Massasi 40 gr bo‘lgan, Fe plastinka CuSO

4 

eritmasiga tushirildi. Plastinka massasi 43grga 

yetganda eritmaga necha gr Fe o‘tgan bo‘ladi? J: 21gr 

 

14. CuSO

4

 eritmasiga 10gr Fe tushirildi, bir ozdan 

so‘ng plastinka massasi 11gr gat eng bo‘ldi. Bunda 

qancha gr Fe eritmga o‘tgan? J: 7gr 

 

15. AgNO

3

 eritmasiga massasi 40gr bo‘lgan Cu 

plastinka tushirildi. Ma’lum vaqtdan so‘ng, ya’ni Ag 

to‘la ajralgandan so‘ng, plastinka massasi 3,8%ga 

ortdi. Eritmada necha gr AgNO

3

 bo‘lganini va ajralib 

chiqqan Me massasini aniqlang. J: 3.4 ; 2.16 

 

16. Tarkibida 4gr bo‘lgan CuSO

4

 eritmasiga Cd 

plastinka tushirildi. Cu batamom siqib chiqarilgandan 

so‘ng,  plastinka massasi 3% ga  kamaydi. Eritmaga 

tushirib qo‘yilgan plastinka massasini aniqlang. J: 40 

 

17. tarkibida 8,2 gr CdSO

4

 eritmasiga Zn plastinka 

tushirilgandan so‘ng, Cd batamom ajratib olingandan 

so‘ng, plastinka massasi 2,35%ga ortdi. Zn plastinka 

massasini aniqlang. J: 78,12 

 

18. 300gr 10%li CuCl

2

 eritmaga 10gr Zn plastinka 

tushirildi. Plastinka massasi 1%ga kamayganda 

jarayon to‘xtatildi. Reaksiyaga kirishgan Zn va 

eritmada qolgan CuCl

2

 ω(%) toping. J: 6,5 - 5,5  

 

19. 100gr Fe plastinka CuSO

4

 20%li 250 gr eritmasiga 

tushirildi. Ma’lum vaqtdan so‘ng plastinka eritmadan 

olindi. 102gr ni tashkil etdi. Reaksiyadan so‘ng eritma 

tarkibidagi moddalarning (%) aniqlang. J: CuSO

4

 4% 

va FeSO

4

 15,3% 

 

20. 163gr 3,8%li AgNO

3

 eritmasiga 12gr Zn 

bo‘lakchasi tushirildi va uning massasi 14gr ga 

yetganda jarayon tovxtatidi. Eritmadagi moddalarning 

massasini toping. J: 2,5gr va 1,694gr