Toshkent moliya instituti zulxumor toirovna abdalova zulxumor nazarovna tojiyeva

Yengil  sanoat.  0 ‘zbekiston  yengil  sanoati  ko‘p  tarm oqli 
b o ‘lib,  u nd a  paxta  tozalash,  to 'q im ach ilik ,  trikotaj,  shoyi 
to ‘qish.  tikuvchilik,  k o ‘n-poyabzal,  gilam chilik,  chinni-fayans 
buyum lari  va  attorlik  m ollari  ishlab  chiqariladi.  0 ‘zbekiston 
yengil  sanoat  tarm o g ‘ining  o ‘sish  su r'a ti  1990-2010  yillarda
3,8  m a rtan i  tashkil  etdi.  R espublikada  1990-yilga  nisbatan 
2010-yilda  pax tad an  ip  gazlam a  ishlab  chiqarish  2,2  m artaga 
oshdi.  G ilam   va  gilam   m ahsulotlari  2010-yilda  21  m ln   m .  kvni 
tashkil  etd i  yoki  2000-yilga  nisbatan  13,6  m arta  k o ‘p  ishlab 
chiqarildi.  Jum lad an.  ip-gazlam a  T oshkent,  F arg‘o n a  to ‘q im a- 
chilik  va  Buxoro  ip  gazlam a  kom binatlarida  ishlab  chiqarilar 
edi.  H ozirda  bu  korxonalarining  ayrim lari  o ‘z  ish  faoliyatini 
to ‘xtatgan.  Buxoro  shahrida  « D E U   tekstil»  to ‘qim achilik 
kom pleksi,  T oshkent  viloyatida  «Xaytek  kabel»  q o ‘shm a 
korxonasi.  «Spen  tex  T oytepa  tekstil»  q o ‘sh m a  korxonasi, 
O lm aliq  shahrida  gilam   fabrikasi,  « D E U   tekstil  intem eyshl» 
Q K ,  «Osiyoteks»  va  «Xumo»,  Buxorodagi  «Buxoro  brilliant 
shilk»;  «Q ‘zkarpet»  gilam   korxonasi,  «Ram star»,  «Q orako‘l- 
teks»  q o ‘shm a  korxonalari;  F arg‘onadagi  «Quva  tekstil», 
«R ishton  teks», 
«R us-O 'zbekteks»  to ‘qim achilik  q o ‘shm a 
korxonalari, 
«Vodiy 
T oshloq 
tekstil», 
«Alesta-Glass» 
«O R S H A H   EV  T E K S T IL I»  mchj  (paypog  m ahsulotlari)  va 
X itoy  texnologiyasi  yordam ida  X orazm da  «X orazm   ipagi» 
t o ‘qim achilik  korxonasi.  Buyuk  B ritaniya  asbob-uskunalari 
b ilan  jih ozlangan  Bog‘otdagi  tibbiy  paxta  (m om iq)  ishlab 
chiqaruvchi  fabrika,  Rossiyaning  K am ishin  fabrikasi  bilan 
ham korlikda  X onqada  ip  kalava  va  ip  gazlam a  ishlab 
chiqaruvchi  korxona,  «G urlantekstil»,  Xiva  gilam   kom binati 
m ashhur. 
Yengil 
sanoat 
korxonalaridan 
A ndijondagi 
«Investeks»  q o ‘shm a  korxonasi  trikotaj  bu yu m lar  va  trikotaj 
m ato ,  T oshkent  shahridagi  «TO SH K A Y A TE K STIL  QK» 
kalava,  trikotaj  polotnosi,  paxta-chit  m atosi,  « M U R U W A T - 
T E K S  
M C H J», 
« S IR K E C H I 
T A S H T E K S T IL  
QK»,
131

---

«T R E N D Y -L A N D   XK»,  « K O N T E K S -T A S H K E N T   XK»  lari 
trikotaj  m ahsulotlari,  kalava,  trikotaj  polotnosi  ishlab  ch iq a­
rishga 
ixtisoslashgan. 
Shuningdek, 
T osh kent 
viloyatida 
joylashgan  «Billur  tekst»  korxonasi  trikotaj  m ahsulotlari  yiliga
-  550  m ing  dona,  «Yangiyo‘l  paxta  tozalash»  zavodi  paxta 
tolasi-  10800  tn ,  «E lnur  an d   Ruslan»  q o ‘shm a  korxonasi  yiliga
-  5000  d o n a  tikuvchilik  m ahsulotlarini  yaratm oqda.
Ip   gazlam adan  tashqari  ipak  gazlam a  h am   b ir  vaqtlar 
respublikaning  m ash h u r  m ahsulotlaridan  biri  b o ig a n .  H ozirda 
F arg ‘onadagi  pillakashlik  fabrikalarida  m ahsulot  chiqarish 
qisqarib  ketganligi  m u nosabati  bilan,  asosiy  ipak  gazlam a 
m ahsulotlari  S am arqand  viloyatida  tayyorlanm oqda.  M ayjud 
pillakashlik  fabrikalari  h am   to ‘liq  q u w a t  bilan  ishlayotgani 
y o ‘q.
Toshkentdagi  chin ni-fayans  b uyum lar  ishlab  chiqaradigan 
«M ikond»  zavodi 
(O niks  birlashm asi)  yengil  sanoatning 
yetakchi  korxonasidir.  B u  zavodda  b ir  yilda  10500  dona 
m aishiy  qandillar,  qand il  idishlar  tayyorlash  y o ‘lga  q o ‘yilgan. 
Yengil  sano atda  ko‘nchilikning  alohida  o ‘m i  bor.  K o ‘nchilik 
sanoati 
T oshkent, 
S am arqand, 
Q o ‘qon 
va 
F arg ‘o n a 
viloyatlarida  rivojlangan.  Bu  korxonalar  asosan  m ahalliy 
xom ashyoni  qayta  ishlash  va  ishlov  berishga  tayanadi.
0 ‘zbekistonda  oziq-ovqat  sanoati  k o ‘p  tarm oqlarga  ega 
b o ‘lib  geografiyasi  kengdir.  U ndagi  m ayjud  yirik  korxonalar 
respublikaning  barcha  viloyatlarida  uchraydi. 
1990-2010- 
yillarda  oziq-ov qat  sanoatida  m ah sulot  ishlab  chiqarish  hajm i 
5,7  m artaga  o ‘sdi.  O ziq-ovqat  sanoati  korxonalari  orasida 
Buxorodagi  K ogon  yog‘  -  ekstraksiya  zavodi,  Shuningdek, 
Buxoro  yog‘  -  ekstraksiya  zavodi,  «Evrosnar»  q o ‘sh m a  korxo­
nalari, 
«Andijon 
yog-m oy» 
zavodi 
m u h im  
hisoblanadi. 
Shuningdek,  respublikada  u n -k ru p a   va  kom bikorm   «G ‘alla 
Altek»  va  «Toshkent  d o n   m ahsulot»,  «N avoidonm ahsulotlari» 
aksionerlik  jam iy atlarid a  tayyorlanadi.  O ziq-ovqat  sanoatida 
B ektem ir  spirt  zavodi,  yog‘-m oy,  vino  va  sh am p an   ishlab 
chiqaruvchi  korxonalarining  h am   roli  yuqori.  Ayni  vaqtda, 
tarm o q d a  «X orazm   shakar»  q o ‘shm a  korxonasi  va  Sam arqand 
choy  fabrikasi,  G u liston  yog1-ekstraksiya  zavodi  alo hid a  o ‘rin 
egallaydi.  A ynan  shakar  ishlab  chiqarish  respublikada  2000-
132

---

yilda  10169  to n n a  b o ig a n   b o is a ,  2010-yilda  286055  tonnaga 
etdi.
A ndijon,  T oshkent,  F a rg 'o n a   viloyatlaridagi  yog‘-m oy 
kom binatlari.  K attaq o ‘rg‘on ,  Q o 'q o n   shaharlarida  va  U c h - 
q o ‘rg‘on  tum anidagi  yog‘-ekstraksiya  zavodlari  respublika 
aholisining  yog‘-m oy,  sovun  m ahsulotlariga  b o ig a n   ehtiyojini 
ta'm in lay d i.  Birgina,  T oshkent  yog‘-m oy  k om binatida  qadoq- 
langan  yog4,  o ‘sim lik  y o g i,  m ayonez,  m argarin  m ahsulotlari 
tayyorlanadi.  Shuningdek,  T oshkent  viloyatidagi  «Y angiyoi 
yog‘-m oy»  zavodi  respublikada  yog4,  sheluxa,  kom bikorm a, 
sovun  ishlab  chiqarish  b o ‘yicha  m ash hu r  korxonalardan 
biridir.
S am arqand,  T oshkent,  F arg ‘o n a  va  A ndijon  viloyatlarida 
konserva  zavodlari  ishlab  turibdi.  B inobarin,  tegirm on,  g o ‘sh t- 
sut  m ahsulotlari,  alkogolsiz  ichim liklar,  n o n   m ahsulotlari, 
qan dolat  m ollari  va  boshqa  kunlik  oziq-ovqat  m ahsulotlari 
respublikaning  b arch a  viloyat,  tu m an larida  tayyorlash  y o ‘lga 
q o 4yilgan.
0 ‘zbekistonda  qurilish  m ateriallari  sanoati  u c h u n   zarur 
b o 4lgan  barcha  xom ashyo  yetarli,  desak  m ub olag 'a  b o ‘lmaydi. 
Sababi.  respublikaning  geografik  joylashgan  o 4rni,  relyef 
tuzilishi  qurilish  u ch u n   kerakli  tosh,  ohak.  loy,  asbest,  qum , 
gran it,  shag4al,  m a rm ar  bilan  t o i iq   ta ’m inlaydi.  A m m o 
shunga  qaram asdan,  qurilish  m ateriallari  sanoati  1990-2010- 
yillarda  atiga,  1,3  barobarga  o ‘shdi.  Bu  san o atd a  m arm ar 
ishlab  chiqarish,  G ‘azalkent,  T oshkent,  S am arqand,  O lm aliq, 
N u ku s  shaharlarida  y o 4lga  q o ‘yilgan  b o ‘lib,  u lar  G 4ozg‘on 
m arm ari  negizida  ishlaydi.  «B ekobodsem ent»,  «Q izilqum se- 
m ent»,  «N avoiy  sem ent»,  «Q uvasoysem ent»,  «O hangaron- 
sem ent»  va  «A ngren  sem en t»  korxonalarida  sem ent  ishlab 
chiqariladi. 
A ngren 
sem ent 
kom binati 
1947-yildan, 
O hangaron  esa  1962-yil,  N avoiy  1977-yildan,  Bekobod  1913 
yildan  beri  faoliyat  yuritadi.  Bu  sem ent  korxonalarida  shifer, 
asbosem ent  quvurlar,  m ineral  paxta  va  u n d an   tayyorlangan 
buyum lar, 
sem en t-q u m  
cherepitsalari 
ishlab 
chiqariladi. 
Bekobod  va  O hangaron  shifer  ishlab  chiqaruvchi  zavodlari, 
B o‘stonliq 
tum anidagi 
energiya 
qurilish 
industriyasi 
korxonalari,  «Quvasoyshisha»  birlashm asi,  G ‘azalkent  shisha- 
oyna 
zavodlari 
faol 
ishlab 
turibdi. 
O 'zb ek isto n   kim yo
133

---

sanoatida  xilm a-xil  kim yoviy  b o ‘yoqlar,  plastm assa  m ah su ­
lotlari,  m ineral  o ‘g ‘itlar,  kim yoviy  to lalar  va  boshga  k o ‘plab 
m ahsulotlar  tayyorlanadi. 
0 ‘zbekiston  rivojlangan  kim yo 
sanoatiga  ega  b o ‘lib,  ushbu  tarm o q d a  1990-2010  yillarda  2,9 
m artaga  m ahsulot  ishlab  chiqarish  hajm i  ortdi.  T arm o qn ing  
«F arg‘o n a  A zot», 
«N avoiy  Azot», 
«Elektrokim yosanoat» 
(C h irchiq),  «Ammofos»  (O lm aliq),  S am arqand  kim yo  zavodi, 
Q o ‘n g ‘irot  soda  zavodi  va  q ato r  korxonalari  m ayjud.
K im yo  sanoatida  2006-yildan  boshlab  Q o‘ng‘irod  soda 
zavodida  kalsiy  sodasi  ishlab  chiqarilm oqda. 
2010-yilda 
m azku r  zavodda  90,4  m ing  to n n a   kalsiy  sodasi  ishlab 
chiqarildi.  U shbu  zavod  m ahsuloti  hozirgi  k u n d a  xorijiy 
m am lakatlarga  h a m   eksport  qilinm oqda.  Zavod  qurilishi 
kim yogarlar  shaharchasi  E lobodning  barpo  etilishiga  asos 
boTdi.  Ayni  vaqtda,  Jizzaxdagi  «Jizzaxplastm assa»  zavodida 
plyonka  va  tru balar  ishlab  chiqariladi.  Shuningdek,  kim yoning 
asosiy  korxonalariga  «N avoiyazot»,  «Elektroxim sanoat»  h am  
kiradi,  u lar  m am lakatim iz  eksportida  h a m   faol  qatnashishadi. 
A yniqsa,  iqtisodiyot  u c h u n   n ih oy atda  zarur boT gan  superfasfot 
zavodi  xom ashyosi  -  fosforitlar  h a m   N avoiy  viloyati  h ud udid a 
ishlab  chiqariladi.  Birgina  «N avoiyazot»  aksionerlik jam iyatida 
am m iak  selitrasi,  sirka  kislotasi,  n itro n   tolasi,  sianis  natriy, 
sintetik   am m ik,  suyultirilgan  xlor,  kaustik  sodasi  kabi  tu rli- 
tu m an   m ah sulotlar  olinadi.  K im yo  sanoti  tarkibidagi  F arg ‘ona 
azot,  Farg‘o n a   kim yoviy  tola  zavodlari,  Q o ‘q o n   superfosfat 
zavodi,  F arg ‘ona  furen  birikm alari  zavodi,  kim yo  va  neft 
kim yosi  sanoatida  T oshkent  lo k -b o ‘yoq  va  «Olplast»  q o ‘shm a 
korxonasining  aham iyati  katta.  2010-yildan  ish  boshlagan 
D ehq onoboddagi 
kaliy  o ‘g ‘itlar  ishlab 
chiqarish  zavodi 
m intaqadagi  yagona  zavod  hisoblanadi.  Bu  zavod  Q ashqa- 
daryodagi  Tubakat  kaliy  tuzlari  koni  negizida  Ь а ф о   etildi. 
M azk ur  zavod  kaliy  tuzini  qayta  ishlash  asosida  nafaqat  o ‘g‘it, 
balki  brom li  tem ir,  m agnezit,  gips  va  boshqa  m ateriallarini 
olish 
im konini 
beradi. 
Ayni 
vaqtda, 
Sam arqanddagi 
nitrokalsiyfosfat  o ‘g‘itlar  chiqaradigan  xim zavod  h a m   kim yo 
sanoatiga  m unosib  hissa  q o ‘shm oqda.
K im yo  sanoatida  sun ’iy  tolalar  ishlab  chiqarish  m uhim  
o ‘rin   tutad i.  Ju m ladan ,  C hirchiqdagi  «Elektrokim yosanoat» 
birlashm asida 
kaprolaktam , 
F arg‘ona 
kim yoviy 
to lalar
134

---

zavodida  atsetat  iplar,  «N avoiyazot»  birlashm asida  n itro n , 
akril  tolalari  va  hokazo.  K elgusida  respublika  sanoat  ta rm o q - 
laridan  to ‘g‘rid a n -to ‘g‘ri  xorijiy  investitsiyalar  hisobidan  Ь а ф о  
etiladigan  N avoiy  viloyatida  am m iak   va  karbam id  ishlab 
chiqarish  kom pleksini  Ь а ф о   etish,  Q oraqalpo g‘iston   R espub- 
likasida  sem ent  zavodi  qurish,  T osh kent  viloyatida  turli  m ato 
va  tikuvchilik  m ahsulotlari,  tayyor  dori  p rep aratlari  ishlab 
chiqarishni  tashkil  etish  b o ‘yicha  loyihalar  tayyorlangan.