Toshkent farmatsevtika instituti farmatsevtik kimyo kafedrasi farmatsevtik kimyo fanidan masalalar to

Mustaqil yechish uchun masalalar: 
1.1.1  Magniy peroksidni quritishda massa yo‘qotilishini aniqlashda byuks 
massasi – 18,3176 g; quritishga qadar moddani byuks bilan birgalikdagi massasi 
–  18,8342  g,  quritilgandan  so‘ng:  1  tortim  –  18,8086  g,  2  tortim  –  18,8084  g 
magniy 
peroksidni 
quritishdagi 
massa 
yo‘qotilishini  hisoblang  (%). 
farmakopeya maqolasi talabiga javob beradimi (4,5% oshmasin). 
1.1.2  Fisher  usuli  bo‘yicha  suvni  aniqlashda  massasi  0,05078  g 
benfotiamin  tortimini  titrlash  uchun  1,45  ml  reaktiv,  nazorat  tajriba  uchun  esa 
0,4  ml  sarflandi.  Fisher  reaktivining  titrini  aniqlashda  massasi 0,04214  g  suvni 
titrlash uchun 10,8 ml ko‘rsatilgan reaktivdan, nazorat tajribasi uchun esa 0,4 ml 
sarflandi. Tahlil qilinayotgan benfotiamin namunasi farmakopeya  maqolasining 
“Suv” ko‘rsatkichi bo‘yicha javob beradimi? (9,0 % oshmasligi kerak). 
1.1.3  Byuks massasi 13,87665 g, quritishga qadar moddaning byuks bilan 
massasi 14,2872 g, quritishdan so‘ng: 1 tortim – 14,2865 g, 2 tortim – 14,2856 
g,  3  tortim  –  14,2852  g  bo‘lsa,  glyutamin  kislotasini  quritishdagi  massa 
yo‘qolishini  hisoblang.  Glyutamin  kislotadagi  namlik  farmakopeya  maqolasi 
talablariga javob beradimi? (0,5% yuqori bo‘lmasligi kerak). 
1.1.4  Agar  qarag‘ay  shirasidagi  namlikni  distillyasiya  usuli  bilan 
aniqlashda  tahlil  qilinayotgan  namunaning  massasi  10,5042  g,  yig‘gichning 
graduirlangan  qismidagi  suvning  hajmi  0,05  ml  bo‘lsa,  qarag‘ay  shirasidagi 
namlik  farmakopeya  maqolasi  talablariga  (0,5%  oshmasligi  kerak)  javob 
beradimi. 
1.1.5  “Quritishdagi  massa  yo‘qotilishi”  ko‘rsatkichini  aniqlash  uchun 
in’eksiya  uchun  natriy  sitratning  0,50295  g  massali  tortimi  ishlatildi.  Quruq 
byuks massasi 19,35784 g, doimiy qiymatga qadar quritilgan tahlil qilinayotgan 
namunaning byuks bilan tortimi  19,74631  g teng.  Tahlil qilinayotgan  in’eksiya 
uchun  natriy  sitrat  namunasi  farmakopeya  maqolasi  talablariga  aniqlanayotgan 
ko‘rsatkichi  bo‘yicha  javob  beradimi?  (25%  kam  va  28%  ko‘p  bo‘lmasligi 
kerak). 

---

9 
 
1.1.6  Quritish  usulida  do‘lana  gulining  namligini  aniqlashda  byuks 
massasi – 12,4164 g. Quritishga qadar do‘lana gulining byuks bilan birgalikdagi 
massasi 14,3264 g, quritishdang so‘ng: 1 tortim – 14,0596 g, 2 tortim – 14,0594 
g.  Xom  ashyoning  namligini  hisoblang  va  farmakopeya  maqolasi  talabiga  mos 
kelishini aniqlang (14,0 oshmasligi kerak).  
1.1.7   Dibazolni  quritishdagi  massa  yo‘qotilishini  hisoblashda  byuks 
massasi 15,8176 g. Quritishga qadar tortimning byuks bilan massasi 16,3576 g, 
doimiy  massaga  keltirilgandan  so‘ng  esa  –  16,3496  g.  Dibazol  namligi 
farmakopeya maqolasi talablariga javob beradimi (1,5% oshmasligi kerak).  
1.1.8  Agar  0,10124  g  massali  tortimni  titrlash  uchun  1,30  ml  Fisher 
reaktivi,  nazorat  tajriba  uchun  0,15  ml  sarflangan  bo‘lsa,  aminofillin  (eufillin) 
dagi  suv  miqdorini  hisoblang.  Fisher  reaktivi  titrini  aniqlashda  0,04234  g  suv 
tortimini  titrlash  uchun  10,45  ml  reaktiv,  nazorat  tajribasi  uchun  esa  0,15  ml 
sarflangan. Aminofillin suv miqdori bo‘yicha farmakopeya maqolasi talablariga 
javob beradimi (4,5% oshmasligi kerak). 
1.1.9  Koriandr  moyi  suv  miqdori  bo‘yicha  farmakopeya  maqolasi 
talablariga  javob  beradimi?  (0,5%  oshmasligi  kerak).  Agar  koriandr  moyi 
tarkibidagi  suv  distillyasiya  usulida  aniqlaganda  50,0954  g  tortim  olindi. 
Yig‘gichning graduirlangan qismidagi suv 0,225 ml ga teng. 
1.1.10   Agar  0,10085  g  merkaptopurinni  titrlash  uchun  2,95  ml  Fisher 
reaktivi  sarflangan  bo‘lsa,  merkaptopurin  suv  miqdori  bo‘yicha  farmakopeya 
maqolasi  talablariga  javob  beradimi  (10  %  dan  kam  emas  va  12%  dan  ko’p 
emas). Nazorat tajribasida 5 ml metanolni titrlash uchun 0,12 ml Fisher reaktivi 
sarf bo‘ldi. Fisher reaktivining titri 0,00405 g/ml ga teng.  
1.1.11   Massasi  0,50118 g  atsiklovir  tortimidagi suvni titrlash  uchun  8,05 
ml, nazorat tajribasi uchun 0,18 ml K.Fisher reaktivi sarflandi. K.Fisher reaktivi 
titrini aniqlashda massasi 0,03022 g suv tortimini titrlash uchun 7,81 ml, nazorat 
tajribasi  uchun  esa  0,18  ml  reaktiv  sarflandi.  Atsiklovirning  tahlil  qilinayotgan 
namunasidagi  suv  miqdori  farmakopeya  maqolasi  talablariga  javob  beradimi? 
(6,0 % oshmasligi kerak). 

---

10 
 
1.1.12   “Quritishdagi  massa  yo‘qotilishi”  ko‘rsatkichini  aniqlashda  tahlil 
qilinayotgan rezorsin namunasining byuks bilan birgalikdagi massasi quritishga 
qadar 24,38765 g. Bo‘sh byuks massasi 23,29834 g. 50-55°C haroratda doimiy 
massa  quritilgan  byuksning  tortim  bilan  birgalikdagi  massasi  24,37648  g. 
Aniqlanayotgan  ko‘rsatkich  bo‘yicha  tahlil  qilinayotgan  rezorsin  namunasi 
farmakopeya maqolasi talablariga javob beradimi. (0,5% oshmasin). 
1.1.13   “Quritishdagi  massa  yo‘qotilishi”  ko‘rsatkichini  aniqlashda  tahlil 
qilinayotgan  kalsiy  laktat  namunasini  (farmakopeya  maqolasi  talabiga  muvofiq 
20,0  %  kam  va  30,0  %  yuqori  bo‘lmasligi  kerak)  baholang.  Agar  120°C 
haroratda doimiy massaga qadar quritilgan byuksning namuna bilan birgalikdagi 
massasi  18,43282  g,  bo‘sh  byuksning  massasi  17,92358  g,  quritishga  qadar 
kalsiy laktatning byuks bilan birgalikdagi tortimi 18,34574 g. Kalsiy laktatdagi 
suv miqdorini kamligini tushuntiring.  
1.1.14   Farmakopeya  maqolasiga  asosan  natriy  benzoatning  “Quritishdagi 
massa yo‘qotilishi” ko‘rsatkichi 2,0 % dan oshmasligi kerak. Agar bo‘sh byuks 
massasi  15,38492  g,  quritishga  qadar  moddaning  byuks  bilan  birgalikdagi 
massasi – 15,88364 g, doimiy massaga qadar quritilgandan so‘ng – 15,87541 g 
bo‘lsa tahlil qilinayotgan modda namunasi aniqlanayotgan ko‘rsatgich bo‘yicha 
farmakopeya maqolasi talablariga mos keladimi. 
1.1.15   Evkalipt  barglaridagi  namlikni  aniqlashda  quritishga  qadar 
byuksning  mahsulot  bilan  birgalikda  massasi  –  31,00187  g.  Doimiy  massaga 
qadar quritilgandan so‘ng – 30,26269 g, bo‘sh byuks massasi 25,83275 g. Tahlil 
qilinayotgan  evkalipt  barglari  namunasi  aniqlanayotgan  ko‘rsatgich  bo‘yicha 
farmakopeya maqolasi talablariga javob beradimi (14,0 % oshmasin).  
1.1.16   Fenxel  mevasi  tarkibidagi  efir  moylarini  aniqlashda  tahlil  uchun 
10,15  g  xom  ashyo  olindi.  Ginzberg  uskunasidagi  yig‘gichning  graduirlangan 
qismidagi  efir  moyi  hajmi  0,295  ml  tashkil  etdi.  Tahlil  qilinayotgan  Fenxel 
mevasi  namunasi  efir  moyi  bo‘yicha  farmakopeya  maqolasi  talablariga  javob 
beradimi (quruq mahsulotga nisbatan hisoblaganda 3,0 % oshmasin).
 

---

11 
 
1.1.17 
 
Agar  quritishga  qadar  byuksning  mahsulot  bilan  birgalikdagi 
massasi 23,41850 g, doimiy massaga qadar quritishdan so‘ng esa – 22,80223 g, 
quruq byuks massasi – 18,36708 g bo‘lsa, tahlil qilinayotgan oddiy Anis mevasi 
namunasining  “Namlik”  ko‘rsatkichi  sifatini  baholang.  (farmakopeya  maqolasi 
bo‘yicha 12,0 % oshmasin). 
1.1.18   Massasi  18,35  g  marvarak  barglari  tortimi  qo‘llanilganda 
Klevendjer  uskunasining  graduirlangan  qismidagi  efir  moyi  hajmi  0,125  ml  ni 
tashkil  etdi.  Agar  tahlil  qilinayotgan  xom  ashyoning  namligi  14,0  %  bo‘lsa 
marmarak barglarini “Efir moyi” ko‘rsatkichi bo‘yicha baholang. (farmakopeya 
maqolasi talabi bo‘yicha quruq moddaga nisbatan 0,8% kam bo‘lmasligi kerak).