Toshkent farmatsevtika instituti farmatsevtik kimyo kafedrasi farmatsevtik kimyo fanidan masalalar to

 
Masalan: 0,1 mol/l bo‘lgan kumush nitrat eritmasining natriy bromid (Mr. 
102,90) bo‘yicha titrini hisoblang. 
 
Hisoblash: NaBr + AgNO
3 
AgBr   + NaNO
3
 
f
ekv 
(NaBr) =1 
E(NaBr) = f
ekv 
(NaBr) ·M(NaBr) = 1·102,9 = 102,9 (g/mol) 
3
3
(
)
(
)
0,1 102,9
(
/
),
/
1000
1000
M AgNO
M NaBr
T AgNO
NaBr g ml





 
 0, 01029

 
Masalan: 0,1 mol/l li (UCH 1/2 JCl) monoxlor yodning salitsil kislota (Mr. 
138,12) bo‘yicha muvofiqlik titrini toping. 
 
Hisoblash: 
 
 
F
ekv 
(A) = 1/6  
E(A) = f
ekv
 (A) · M(A) = 1/6 · 138,12 = 23,02 g/mol 
35.  
( )
( )
0,1 23, 02
/ ,
/
1000
0, 0
1000
02302
N B E A
T B A g ml






 

---

30 
 
O‘simlik  xom  ashyosidan  olinadigan  ba’zi  bir  dori  moddalar  (Masalan: 
tropan,  morfinan  alkaloid  tuzlari)ga  ma’lum  miqdorda  kristallizatsion  suv 
saqlashiga ruxsat etiladi, brutto formulada ko‘rsatiladi: apomorfin gidroxlorid – 
C
17
H
17
NO
2
 · HCl · ¾ H
2
O; Kodeinfosfat – C
18
H
21
NO
3
 · H
3
PO
4 
· 1,5H
2
O; atropin 
sulfat (C
17
H
23
NO
3
)
2 
·
 
H
2
SO
4
 · H
2
O va boshqalar. 
Biroq  yuqorida  ko‘rsatilgan  moddalar  tarkibi  Davlat  Farmakopeyasi 
talablariga muvofiq holda suvsiz modda miqdorini tahlil qilish orqali aniqlanadi. 
Bunday  hollarda  aniqlanuvchi  modda  bo‘yicha  titri  (T·B/A)  quyidagi  formula 
bo‘yicha topiladi: 
( )
( )
( )
( )
( )
/ ,
/
1000
1000
N B E A
N B
f A M A
T B A g ml







 
2
( )
( ) [
( )
(
)]
1000
N B
f A
M A
n M H O


 

 
bu yerda: 
M(A) – dori modda molyar massasi, g/mol; 
n·M  –  analiz  qilinayotgan  dori  moddasining  brutto  formulasiga  muvofiq 
suv molekulalari soni; 
M(H
2
O) – suvning molyar massasi, g/mol. 
 
Masalan:  0,1mol/l  perxlorat  kislotaning  morfin  gidroxloriddagi  suvsiz 
modda hisobi bo‘yicha muvofiqlik titrini toping.  
Mr. (C
17
H
19
NO
3 
·
 
HCl·3H
2
O) = 375,85; Mr. (H
2
O) = 18,0  
 
Hisoblash: 
2(C
17
H
19
NO
3 
·
 
HCl·
 
3H
2
O) + 2HClO
4
 + Hg (CH
3
COO)
2
 2(C
17
H
19
NO
3 • 
HClO
4
·
 
3H
2
O) + 2 HgCl
2
 + CH
3
COOH 
f
ekv
(A) = 1 
E(A) = f
ekv
(A) [M(A) – n M (H
2
O)] = 1(375,85 – 3 
•
 18) = 321,85 g/mol. 
T · B/A = N(B) ·E(A)/1000 = 0,1 ·321 ·85/1000 =0,03218 g/ml 
 

---

31 
 
Mustaqil ish uchun vazifalar 
1.3.1.  0,1  mol/l  xlorid  kislota  eritmasining  natriy  benzoat  (Mr.  144,11), 
natriy  barbital  (Mr.  206,18),  sulfatsil  natriy  (Mr.  254,24)  bo‘yicha  muvofiqlik 
titrini hisoblang.  
1.3.2. 0,1 mol/l kaliy bromatning salitsil kislota (Mr. 138,12), rezorsin (Mr. 
110,11), timol (Mr. 150,22) bo‘yicha muvofiqlik titrini hisoblang.  
1.3.3.  Hajmi  2  litr  bo‘lgan  0,1mol/l  (1/5  KMnO
4
)  kaliy  permanganatning 
titrlangan eritmasini tayyorlash uchun kerak bo‘ladigan tortimni hisoblang. Agar 
tuzatish  koeffitsienti  1,06  dan  katta  bo‘lsa,  K  qiymati  qanday  qilib  normaga 
tushuriladi?  
1.3.4.  Tayyorlangan  0,1  mol/l  (UCH  1/6KJO
3
)  Kaliy  yodat  eritmasini  XI 
Davlat  Farmakopeyasi  bo‘yicha  standartlashda  uning  20  ml  ni  titrlash  uchun 
natriy tiosulfatning 0,1 mol/l eritmasidan 19,2 ml sarf bo‘ladi (K=1,00). 
Reaksiya  tenglamalarini  yozing.  Tayyorlangan  titrlangan  eritmalarning 
tuzatish  koeffitsientini  hisoblab  toping,  zarur  bo‘lsa  K  qiymatini  me’yorga 
keltirish hisobini keltiring. Ko‘rsatilgan titrlangan eritma 3 l ni tayyorlash uchun 
kaliy yodatdan 10,701 g tortim olingan edi. 
1.3.5.  0,1  mol/l  li  natriy  gidroksid  eritmasini  standartizatsiya  qilishda 
0,49846 g kaliy gidroftalat (Mr. 204,23) ni titrlash uchun 23,7 ml tayyorlangan 
eritma sarf bo‘ladi. Reaksiya tenglamalarini yozing. Agar 2 l natriy gidroksidni 
titrlangan eritmasini tayyorlash uchun 32,0 g tortim olingan bo‘lsa, tayyorlangan 
titrlangan eritmaning tuzatish koeffitsientini hisoblang, zarur bo‘lsa K qiymatini 
me’yorga keltirish hisobini keltiring.  
1.3.6.  0,1mol/l  yodmonoxloridning(1/2  JCl)  eritmasini  standartizatsiya 
qilishda  25  ml  tayyorlangan  eritmani  titrlash  uchun  0,1  mol/l  natriy  tiosulfat 
eritmasidan  (K=1,00)  24  ml  sarf  bo‘ladi.  Reaksiya  tenglamalarini  keltiring. 
Tayyorlangan  eritmalarning  tayyor  konsentratsiyasi  va  tuzatish  koeffitsientini 
hisoblang.  
1.3.7.  0,1mol/l  kaliy  permanganat  (UCH  1/5  KMnO
4
)  eritmasini 
standartizatsiya  qilishda  0,2021  g  natriy  oksalat  (Mr.  134,00)  ni  titrlash  uchun 

---

32 
 
tayyorlangan  titrlangan  eritmadan  28,2  ml  sarf  bo‘ladi.  Sodir  bo‘ladigan 
kimyoviy  reaksiyalar  tenglamalarini  keltiring.  Titrlangan  eritmalarning  tuzatish 
koeffitsientini  hisoblang.  Agar  ko‘rsatilgan  eritmadan  5  l  ni  tayyorlash  uchun 
kaliy permanganatdan 16,5 g tortim olingan bo‘lsa, zarur bo‘lganda K qiymatini 
me’yorga kelishini hisoblang. 
1.3.8.  0,1mol/l  (UCH  1/6  K
2
Cr
2
O
7
)  kaliy  dixromat  saqlagan  fiksanaldan 
0,02  mol/l  konsentratsiyali    (UCH  1/6  K
2
Cr
2
O
7
)  titrlangan  eritmani  tayyorlash 
uchun qanday hajmdagi o‘lchov kolbasini olish kerak?  
1.3.9.  0,1mol/l  natriytiosulfat  saqlagan  fiksanaldan  1,0  mol/l  eritma 
tayyorlashda qo‘llaniladigan o‘lchov kolbasini hajmini toping?  
1.3.10.  0,1mol/0,5l  (UCH  1/2  J
2
)  yod  saqlagan  fiksanaldan  0,01  mol/l  l 
(UCH  1/2  J
2
)  eritma  tayyorlash  uchun  qo‘llanilgan  o‘lchov  kolbasi  hajmini 
aniqlang.  
1.3.11.  0,1mol/l  vodorod  xlorid  saqlagan  fiksanaldan  0,5  mol/l  eritma 
tayyorlash uchun kerak bo‘lgan o‘lchov kolbasini hajmini hisoblang. 
1.3.12. 0,1mol / 0,5l ammoniy radonid saqlagan fiksanaldan qanday qilib 1 
mol/l eritma tayyorlash mumkin? Javobingizni hisoblar bilan izohlang.  
1.3.13. 2 l 0,1 mol/l natriy nitrid eritmasini standartizatsiyalashda 0,1965 g 
sulfanil kislota (Mr. 173,19) ni titrlash uchun 11,05 ml tayyorlangan eritma sarf 
bo‘ladi. Tuzatish koeffitsientini hisoblang. K qiymatini me’yorga keltirish uchun 
nima qilish kerak? Javobingizni hisoblar bilan izohlang.  
1.3.14.  1,5  l  0,1  mol/l  (1/6  KBrO
3
)  kaliy  bromat  eritmasini 
standartizatsiyalashda uning 25 ml ni titrlash uchun 25,75 ml 0,1 mol/l li natriy 
tiosulfat  (K=1,0)  eritmasi  sarf  bo‘ladi.  Kimyoviy  reaksiya  tenglamalarini 
yozing.  Tuzatish  koeffitsientini  hisoblang.  Zarur  bo‘lsa  K  qiymatni  me’yorga 
keltirish hisobini keltiring. 
1.3.15.  0,05  mol/l  perxlorat  kislotaning  kodein  fosfat  (Mr.  C
18
H
21
NO
3  •
 
H
3
PO
4•
  1,5H
2
O  424,4)  apomorfin  gidroxlorid  (Mr.  C
17
H
17
NO
2  • 
HCl
•
  ¾  H
2
O 
317,30)  atropin  sulfat  (Mr.  (C
17
H
83
NO
3
)
2•
  H
2
SO
4•
  H
2
O  694,8)  ning  suvsiz 
moddasi bo‘yicha titrini hisoblang. (Mr. H
2
O 18,0). 

---

33 
 
1.3.16. 0,1  mol/l ammoniy radonid eritmasini XI Davlat Farmakopeyasiga 
ko‘ra standartizatsiyalashda 25,0  ml  0,1  mol/l kumush nitrat eritmasini titrlash 
uchun  25,5  ml  tayyorlangan  ammoniy  radonid  eritmasidan  sarf  bo‘ladi. 
Tayyorlangan  eritmaning  tuzatish  koeffitsientini  toping.  Agar  5  l  ko‘rsatilgan 
eritmani tayyorlash uchun ammoniy radoniddan 38,5 g tortim olingan bo‘lsa, K 
qiymatini me’yoriga keltiring.  
1.3.17.  0,1  mol/l  natriy  metilat  eritmasini  XI  Davlat  Farmakopeyasi 
bo‘yicha standartizatsiya qilishda 0,1012 g benzoy kislotani (Mr. 122,12) titrlash 
uchun  8,05  ml  tayyorlangan  titrlangan  eritma  sarf  bo‘ladi.  Kimyoviy  reaksiya 
tenglamalarini keltiring. 
1.3.17.  0,1  mol/l  natriy  metilat  eritmasini  XI  Davlat  Farmakopeyasi 
bo‘yicha standartizatsiya qilishda 0,1012 g benzoy kislotani (Mr. 122,12) titrlash 
uchun  8,05  ml  tayyorlangan  titrlangan  eritma  sarf  bo‘ladi.  Kimyoviy  reaksiya 
tenglamalarini  keltiring.  Agar  0,5  l  ko‘rsatilgan  titrlangan  eritmani  tayyorlash 
uchun  natriy  metallidan  1,15  g  olingan  bo‘lsa,  natriy  metilat  eritmasining 
tuzatish  koeffitsientini  hisoblang.  K  qiymatini  me’yoriga  keltirish  hisobini 
bajaring.  
1.3.18. XI Davlat Farmakopeyasi bo‘yicha 0,1 mol/l (1/2 HgNO
3
) simob (I) 
nitratni  standartizatsiya  qilishda  0,1495  g  natriy  xlorid  (Mr.  58,44)  tortimni 
titrlash  uchun  26,4  ml  berilgan  titrlangan  eritma  sarf  bo‘ladi.  Sodir  bo‘ladigan 
kimyoviy  reaksiya  tenglamalarini  keltiring.  Tayyorlangan  eritmani  tuzatish 
koeffitsientini  hisoblab  toping.  Agar  2  l  titrlangan  eritmani  tayyorlash  uchun 
simob (I) nitratdan 34,4 g tortim olingan bo‘lsa, K qiymatini me’yorga keltirish 
hisobini keltiring. 
1.3.19. 0,1 mol/l seriy sulfat eritmasini XI Davlat Farmakopeyasi bo‘yicha 
standartizatsiya  qilishda  25  ml  tayyorlangan  titrlangan  eritmani  titrlash  uchun 
26,0  ml  0,1  mol/l  natriy  tiosulfat  eritmasidan  sarf  bo‘ladi.  Sodir  bo‘ladigan 
kimyoviy  reaksiya  tenglamalarini  keltiring.  Agar  1  l  titrlangan  eritmani 
tayyorlash  uchun  seriy  sulfatdan  42,0  g  tortim  olingan  bo‘lsa,  shu  eritmani 
tuzatish koeffitsientini hisoblab toping va uning qiymatini me’yorga keltiring.  

---

34 
 
1.3.20.  1  mol/l  sulfat  kislota  (1/2  H
2
SO
4
)  ni  standartizatsiyalashda  natriy 
karbonatning  (Mr.  105,99)  1,00182  g  tortimini  titrlash  uchun  19,45  ml 
tayyorlangan titrlangan eritma sarf bo‘ladi. Agar 5 l titrlagan eritmani tayyorlash 
uchun  150  ml  konsentrlangan  sulfat  kislota  sarflangan  bo‘lsa,  eritmaning 
tuzatish koeffitsientini hisoblab toping va K qiymatini me’yoriga keltiring. 
1.3.21. Agar 0,59911 g natriy gidrokarbonat (Mr. 105,99) tortimini titrlash 
uchun 0,5 mol/l xlorid kislota eritmasidan 23,80 ml sarf bo‘lsa, shu eritmaning 
tuzatish koeffitsientini hisoblab toping. 5 l titrlangan eritmani tayyorlash uchun 
210  ml  konsentrlangan  xlorid  kislota  olingan  bo‘lsa,  K  qiymatni  me’yorga 
yetkazish hisobini keltiring. 
 

---

35