Toshkent farmatsevtika instituti farmatsevtik kimyo kafedrasi farmatsevtik kimyo fanidan masalalar to



Download 1.67 Mb.
Pdf ko'rish
bet23/105
Sana13.05.2020
Hajmi1.67 Mb.
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   105
 
Masalan: 0,1 mol/l bo‘lgan kumush nitrat eritmasining natriy bromid (Mr. 
102,90) bo‘yicha titrini hisoblang. 
 
Hisoblash: NaBr + AgNO

AgBr   + NaNO
3
 
f
ekv 
(NaBr) =1 
E(NaBr) = f
ekv 
(NaBr) ·M(NaBr) = 1·102,9 = 102,9 (g/mol) 
3
3
(
)
(
)
0,1 102,9
(
/
),
/
1000
1000
M AgNO
M NaBr
T AgNO
NaBr g ml





 
 0, 01029

 
Masalan: 0,1 mol/l li (UCH 1/2 JCl) monoxlor yodning salitsil kislota (Mr. 
138,12) bo‘yicha muvofiqlik titrini toping. 
 
Hisoblash: 
 
 
F
ekv 
(A) = 1/6  
E(A) = f
ekv
 (A) · M(A) = 1/6 · 138,12 = 23,02 g/mol 
35.  
( )
( )
0,1 23, 02
/ ,
/
1000
0, 0
1000
02302
N B E A
T B A g ml






 


30 
 
O‘simlik  xom  ashyosidan  olinadigan  ba’zi  bir  dori  moddalar  (Masalan: 
tropan,  morfinan  alkaloid  tuzlari)ga  ma’lum  miqdorda  kristallizatsion  suv 
saqlashiga ruxsat etiladi, brutto formulada ko‘rsatiladi: apomorfin gidroxlorid – 
C
17
H
17
NO
2
 · HCl · ¾ H
2
O; Kodeinfosfat – C
18
H
21
NO
3
 · H
3
PO

· 1,5H
2
O; atropin 
sulfat (C
17
H
23
NO
3
)

·
 
H
2
SO
4
 · H
2
O va boshqalar. 
Biroq  yuqorida  ko‘rsatilgan  moddalar  tarkibi  Davlat  Farmakopeyasi 
talablariga muvofiq holda suvsiz modda miqdorini tahlil qilish orqali aniqlanadi. 
Bunday  hollarda  aniqlanuvchi  modda  bo‘yicha  titri  (T·B/A)  quyidagi  formula 
bo‘yicha topiladi: 
( )
( )
( )
( )
( )
/ ,
/
1000
1000
N B E A
N B
f A M A
T B A g ml







 
2
( )
( ) [
( )
(
)]
1000
N B
f A
M A
n M H O


 

 
bu yerda: 
M(A) – dori modda molyar massasi, g/mol; 
n·M  –  analiz  qilinayotgan  dori  moddasining  brutto  formulasiga  muvofiq 
suv molekulalari soni; 
M(H
2
O) – suvning molyar massasi, g/mol. 
 
Masalan:  0,1mol/l  perxlorat  kislotaning  morfin  gidroxloriddagi  suvsiz 
modda hisobi bo‘yicha muvofiqlik titrini toping.  
Mr. (C
17
H
19
NO

·
 
HCl·3H
2
O) = 375,85; Mr. (H
2
O) = 18,0  
 
Hisoblash: 
2(C
17
H
19
NO

·
 
HCl·
 
3H
2
O) + 2HClO
4
 + Hg (CH
3
COO)
2
 2(C
17
H
19
NO
3 • 
HClO
4
·
 
3H
2
O) + 2 HgCl
2
 + CH
3
COOH 
f
ekv
(A) = 1 
E(A) = f
ekv
(A) [M(A) – n M (H
2
O)] = 1(375,85 – 3 

 18) = 321,85 g/mol. 
T · B/A = N(B) ·E(A)/1000 = 0,1 ·321 ·85/1000 =0,03218 g/ml 
 


31 
 
Mustaqil ish uchun vazifalar 
1.3.1.  0,1  mol/l  xlorid  kislota  eritmasining  natriy  benzoat  (Mr.  144,11), 
natriy  barbital  (Mr.  206,18),  sulfatsil  natriy  (Mr.  254,24)  bo‘yicha  muvofiqlik 
titrini hisoblang.  
1.3.2. 0,1 mol/l kaliy bromatning salitsil kislota (Mr. 138,12), rezorsin (Mr. 
110,11), timol (Mr. 150,22) bo‘yicha muvofiqlik titrini hisoblang.  
1.3.3.  Hajmi  2  litr  bo‘lgan  0,1mol/l  (1/5  KMnO
4
)  kaliy  permanganatning 
titrlangan eritmasini tayyorlash uchun kerak bo‘ladigan tortimni hisoblang. Agar 
tuzatish  koeffitsienti  1,06  dan  katta  bo‘lsa,  K  qiymati  qanday  qilib  normaga 
tushuriladi?  
1.3.4.  Tayyorlangan  0,1  mol/l  (UCH  1/6KJO
3
)  Kaliy  yodat  eritmasini  XI 
Davlat  Farmakopeyasi  bo‘yicha  standartlashda  uning  20  ml  ni  titrlash  uchun 
natriy tiosulfatning 0,1 mol/l eritmasidan 19,2 ml sarf bo‘ladi (K=1,00). 
Reaksiya  tenglamalarini  yozing.  Tayyorlangan  titrlangan  eritmalarning 
tuzatish  koeffitsientini  hisoblab  toping,  zarur  bo‘lsa  K  qiymatini  me’yorga 
keltirish hisobini keltiring. Ko‘rsatilgan titrlangan eritma 3 l ni tayyorlash uchun 
kaliy yodatdan 10,701 g tortim olingan edi. 
1.3.5.  0,1  mol/l  li  natriy  gidroksid  eritmasini  standartizatsiya  qilishda 
0,49846 g kaliy gidroftalat (Mr. 204,23) ni titrlash uchun 23,7 ml tayyorlangan 
eritma sarf bo‘ladi. Reaksiya tenglamalarini yozing. Agar 2 l natriy gidroksidni 
titrlangan eritmasini tayyorlash uchun 32,0 g tortim olingan bo‘lsa, tayyorlangan 
titrlangan eritmaning tuzatish koeffitsientini hisoblang, zarur bo‘lsa K qiymatini 
me’yorga keltirish hisobini keltiring.  
1.3.6.  0,1mol/l  yodmonoxloridning(1/2  JCl)  eritmasini  standartizatsiya 
qilishda  25  ml  tayyorlangan  eritmani  titrlash  uchun  0,1  mol/l  natriy  tiosulfat 
eritmasidan  (K=1,00)  24  ml  sarf  bo‘ladi.  Reaksiya  tenglamalarini  keltiring. 
Tayyorlangan  eritmalarning  tayyor  konsentratsiyasi  va  tuzatish  koeffitsientini 
hisoblang.  
1.3.7.  0,1mol/l  kaliy  permanganat  (UCH  1/5  KMnO
4
)  eritmasini 
standartizatsiya  qilishda  0,2021  g  natriy  oksalat  (Mr.  134,00)  ni  titrlash  uchun 


32 
 
tayyorlangan  titrlangan  eritmadan  28,2  ml  sarf  bo‘ladi.  Sodir  bo‘ladigan 
kimyoviy  reaksiyalar  tenglamalarini  keltiring.  Titrlangan  eritmalarning  tuzatish 
koeffitsientini  hisoblang.  Agar  ko‘rsatilgan  eritmadan  5  l  ni  tayyorlash  uchun 
kaliy permanganatdan 16,5 g tortim olingan bo‘lsa, zarur bo‘lganda K qiymatini 
me’yorga kelishini hisoblang. 
1.3.8.  0,1mol/l  (UCH  1/6  K
2
Cr
2
O
7
)  kaliy  dixromat  saqlagan  fiksanaldan 
0,02  mol/l  konsentratsiyali    (UCH  1/6  K
2
Cr
2
O
7
)  titrlangan  eritmani  tayyorlash 
uchun qanday hajmdagi o‘lchov kolbasini olish kerak?  
1.3.9.  0,1mol/l  natriytiosulfat  saqlagan  fiksanaldan  1,0  mol/l  eritma 
tayyorlashda qo‘llaniladigan o‘lchov kolbasini hajmini toping?  
1.3.10.  0,1mol/0,5l  (UCH  1/2  J
2
)  yod  saqlagan  fiksanaldan  0,01  mol/l  l 
(UCH  1/2  J
2
)  eritma  tayyorlash  uchun  qo‘llanilgan  o‘lchov  kolbasi  hajmini 
aniqlang.  
1.3.11.  0,1mol/l  vodorod  xlorid  saqlagan  fiksanaldan  0,5  mol/l  eritma 
tayyorlash uchun kerak bo‘lgan o‘lchov kolbasini hajmini hisoblang. 
1.3.12. 0,1mol / 0,5l ammoniy radonid saqlagan fiksanaldan qanday qilib 1 
mol/l eritma tayyorlash mumkin? Javobingizni hisoblar bilan izohlang.  
1.3.13. 2 l 0,1 mol/l natriy nitrid eritmasini standartizatsiyalashda 0,1965 g 
sulfanil kislota (Mr. 173,19) ni titrlash uchun 11,05 ml tayyorlangan eritma sarf 
bo‘ladi. Tuzatish koeffitsientini hisoblang. K qiymatini me’yorga keltirish uchun 
nima qilish kerak? Javobingizni hisoblar bilan izohlang.  
1.3.14.  1,5  l  0,1  mol/l  (1/6  KBrO
3
)  kaliy  bromat  eritmasini 
standartizatsiyalashda uning 25 ml ni titrlash uchun 25,75 ml 0,1 mol/l li natriy 
tiosulfat  (K=1,0)  eritmasi  sarf  bo‘ladi.  Kimyoviy  reaksiya  tenglamalarini 
yozing.  Tuzatish  koeffitsientini  hisoblang.  Zarur  bo‘lsa  K  qiymatni  me’yorga 
keltirish hisobini keltiring. 
1.3.15.  0,05  mol/l  perxlorat  kislotaning  kodein  fosfat  (Mr.  C
18
H
21
NO
3  •
 
H
3
PO
4•
  1,5H
2
O  424,4)  apomorfin  gidroxlorid  (Mr.  C
17
H
17
NO
2  • 
HCl

  ¾  H
2

317,30)  atropin  sulfat  (Mr.  (C
17
H
83
NO
3
)
2•
  H
2
SO
4•
  H
2
O  694,8)  ning  suvsiz 
moddasi bo‘yicha titrini hisoblang. (Mr. H
2
O 18,0). 


33 
 
1.3.16. 0,1  mol/l ammoniy radonid eritmasini XI Davlat Farmakopeyasiga 
ko‘ra standartizatsiyalashda 25,0  ml  0,1  mol/l kumush nitrat eritmasini titrlash 
uchun  25,5  ml  tayyorlangan  ammoniy  radonid  eritmasidan  sarf  bo‘ladi. 
Tayyorlangan  eritmaning  tuzatish  koeffitsientini  toping.  Agar  5  l  ko‘rsatilgan 
eritmani tayyorlash uchun ammoniy radoniddan 38,5 g tortim olingan bo‘lsa, K 
qiymatini me’yoriga keltiring.  
1.3.17.  0,1  mol/l  natriy  metilat  eritmasini  XI  Davlat  Farmakopeyasi 
bo‘yicha standartizatsiya qilishda 0,1012 g benzoy kislotani (Mr. 122,12) titrlash 
uchun  8,05  ml  tayyorlangan  titrlangan  eritma  sarf  bo‘ladi.  Kimyoviy  reaksiya 
tenglamalarini keltiring. 
1.3.17.  0,1  mol/l  natriy  metilat  eritmasini  XI  Davlat  Farmakopeyasi 
bo‘yicha standartizatsiya qilishda 0,1012 g benzoy kislotani (Mr. 122,12) titrlash 
uchun  8,05  ml  tayyorlangan  titrlangan  eritma  sarf  bo‘ladi.  Kimyoviy  reaksiya 
tenglamalarini  keltiring.  Agar  0,5  l  ko‘rsatilgan  titrlangan  eritmani  tayyorlash 
uchun  natriy  metallidan  1,15  g  olingan  bo‘lsa,  natriy  metilat  eritmasining 
tuzatish  koeffitsientini  hisoblang.  K  qiymatini  me’yoriga  keltirish  hisobini 
bajaring.  
1.3.18. XI Davlat Farmakopeyasi bo‘yicha 0,1 mol/l (1/2 HgNO
3
) simob (I) 
nitratni  standartizatsiya  qilishda  0,1495  g  natriy  xlorid  (Mr.  58,44)  tortimni 
titrlash  uchun  26,4  ml  berilgan  titrlangan  eritma  sarf  bo‘ladi.  Sodir  bo‘ladigan 
kimyoviy  reaksiya  tenglamalarini  keltiring.  Tayyorlangan  eritmani  tuzatish 
koeffitsientini  hisoblab  toping.  Agar  2  l  titrlangan  eritmani  tayyorlash  uchun 
simob (I) nitratdan 34,4 g tortim olingan bo‘lsa, K qiymatini me’yorga keltirish 
hisobini keltiring. 
1.3.19. 0,1 mol/l seriy sulfat eritmasini XI Davlat Farmakopeyasi bo‘yicha 
standartizatsiya  qilishda  25  ml  tayyorlangan  titrlangan  eritmani  titrlash  uchun 
26,0  ml  0,1  mol/l  natriy  tiosulfat  eritmasidan  sarf  bo‘ladi.  Sodir  bo‘ladigan 
kimyoviy  reaksiya  tenglamalarini  keltiring.  Agar  1  l  titrlangan  eritmani 
tayyorlash  uchun  seriy  sulfatdan  42,0  g  tortim  olingan  bo‘lsa,  shu  eritmani 
tuzatish koeffitsientini hisoblab toping va uning qiymatini me’yorga keltiring.  


34 
 
1.3.20.  1  mol/l  sulfat  kislota  (1/2  H
2
SO
4
)  ni  standartizatsiyalashda  natriy 
karbonatning  (Mr.  105,99)  1,00182  g  tortimini  titrlash  uchun  19,45  ml 
tayyorlangan titrlangan eritma sarf bo‘ladi. Agar 5 l titrlagan eritmani tayyorlash 
uchun  150  ml  konsentrlangan  sulfat  kislota  sarflangan  bo‘lsa,  eritmaning 
tuzatish koeffitsientini hisoblab toping va K qiymatini me’yoriga keltiring. 
1.3.21. Agar 0,59911 g natriy gidrokarbonat (Mr. 105,99) tortimini titrlash 
uchun 0,5 mol/l xlorid kislota eritmasidan 23,80 ml sarf bo‘lsa, shu eritmaning 
tuzatish koeffitsientini hisoblab toping. 5 l titrlangan eritmani tayyorlash uchun 
210  ml  konsentrlangan  xlorid  kislota  olingan  bo‘lsa,  K  qiymatni  me’yorga 
yetkazish hisobini keltiring. 
 


35 
 

Download 1.67 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   19   20   21   22   23   24   25   26   ...   105




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling

    Bosh sahifa
davlat universiteti
ta’lim vazirligi
O’zbekiston respublikasi
maxsus ta’lim
zbekiston respublikasi
o’rta maxsus
davlat pedagogika
axborot texnologiyalari
nomidagi toshkent
pedagogika instituti
texnologiyalari universiteti
navoiy nomidagi
samarqand davlat
guruh talabasi
ta’limi vazirligi
nomidagi samarqand
toshkent axborot
toshkent davlat
haqida tushuncha
Darsning maqsadi
xorazmiy nomidagi
Toshkent davlat
vazirligi toshkent
tashkil etish
Alisher navoiy
Ўзбекистон республикаси
rivojlantirish vazirligi
matematika fakulteti
pedagogika universiteti
таълим вазирлиги
sinflar uchun
Nizomiy nomidagi
tibbiyot akademiyasi
maxsus ta'lim
ta'lim vazirligi
махсус таълим
bilan ishlash
o’rta ta’lim
fanlar fakulteti
Referat mavzu
Navoiy davlat
umumiy o’rta
haqida umumiy
Buxoro davlat
fanining predmeti
fizika matematika
universiteti fizika
malakasini oshirish
kommunikatsiyalarini rivojlantirish
davlat sharqshunoslik
jizzax davlat