Termodinamika va statistik fizika

Molekula
Tebranma  harakat 
uchun 
xarakteristik 
temperatura,
К  da
Aylanma  harakat 
uchun 
xarakteristik 
temperatura,
К  da
H2
6000
85,4
N2
3340
2,85
o 2
2230
2,07
HC1
4140
15,1
HJ
3200
9,0
Yuqorida  olingan  ifodalardan  shu  narsani  ko'rish  m um kinki, 
zayl  va  dem ak,  boshqa  term odinam ik  k attalik larn i  hisoblash 
uchun  molekulaning  inersiya  momentini  topish  kifoya  ekan.  Bu 
esa aksariyat molekulalar uchun spektroskopik yo‘l bilan aniqlangan.
Vodorod  va  deytiriy  atom lari  holi  uchun  aylanm a  h a rak atg a 
yadro  spinini  ta ’sirini  hisobga  olish  kerak.  Chunki  yadro  spini 
bir xil atom lardan tashkil topgan molekulaning aylanm a h a ra k a t 
holat  x arak terig a  k a tta   t a ’sir  o‘tkazar  ekan.  X ususan,  yadro 
spini  qiym atiga  q arab   molekulasi  ikkita  tipdagi  aylanm a  holat- 
larda  bo'lishi  mumkin.
Ikkala  yadro  spinlarining  yig'indisi  nolga  teng  bo‘lgan  holga 
javob  beruvchi  birinchi  tip  holatlarda  aylanm a  kv an t  son  ju ft 
qiym atlar 
(j  =
  0,  2,  4,  6,  ...)  qabul  qiladi.  Ikkala  yadro  spinlari 
qiym atlari  yig'indisi  noldan  farqli  bo'lgan  holga  javob  beruvchi 
ik k in ch i  tip   h o la tla rd a   ay lan m a  k v a n t  soni  toq  q iy m a tla r 
(j
 =  1,  3,  5,  7,  ...)  qabul  qiladi.  Birinchi  tip  m olekulalar  p ara- 
vodorod  va  ikkinchi  tip  m olekulalar  ortovodorod  d eb  y u ri- 
tiladi.  Oddiy  sharoitlarda  u lar  orasida  o'tish  m avjud  bo'lm aydi.
15  -   A.A. A bdum alikov,  R. M am atqulov
225

---

Uch  va  undan  ko‘p  zarralardan  tashkil  topgan  sistema  m a- 
salasi  hatto  klassik fizikada  ham   aniq  yechim ga  ega  emas.  B un­
day  masala  faqat  xususiy  hollardagina  yechim ga  ega.  Shu  sa- 
babli  ko‘p  atomli  m olekulalardan  tashkil  topgan  gaz  uchun 
h o la t  fu n k s iy a sin i  va  te rm o d in a m ik   k a tta lik la r n i  to p ish  
m u ra k k a b   m asala  hisoblanadi.  A niq  b erilg an   m olekuladan 
tashkil  topgan  gaz  uchun  m asalani  turli  chegaraviy  hollarda 
o'rganish  yoki  kom pyuterda  m odellashtirish  mumkin.
O 'zgarm as  m agnit  m om enti  M0  bo'lgan 
N
  ta  z arralard an  
tashkil  topgan  gazning  xossalarini  ko'rib  chiqamiz.  Gaz  moleku- 
lalarining  m agnit  m om entlari  tashqi  m agnit  m aydon  yo'q  bo'l- 
ganda  tartib  orientatsiyalangan bo'ladi. Shunday gazni kuchlan- 
ganligi  H  bo'lgan  bir  jinsli  m agnit  m aydonga  joylashtiramiz.
Magnit  maydoni  ta ’sir  etm asdan  avval,  gaz  zarralari  bir  xil 
o 'rtach a  issiqlik  h a ra k at  energiyasiga  ega  bo'ladi.  Tashqi  m ay­
don  ta ’siridan  so'ng  turli  xil  m agnit  orientatsiyaga  ega  bo'lgan 
z a rra la r  h a r  xil  energiyaga  ega  bo'ladi.  Bu  holda  energiya 
taqsim oti  o'zgaradi,ya’ni  notekis  bo'lib  qoladi.  Z arralar  m agnit 
m aydonidagi  potensial  energiyasi
tenglik  bilan  aniqlanadi,  bu  y erd a