Ta’lim vazirligi o. Y u. R a s h I d o V, I. I. A L i m o V

Туога!  Ьапк1ап  iqtisodiy  аЬуо1п1  пагога!  qila  ЬопЬ,  mijozlarga 
Ьаг  XII  ахЬогоШг,  та51аЬа11аг  Ьег1зЬ1  т и т к т .   1г^а  каиа  о
‘2 
sarmoyasiga  ega  boЧgan  1уога1  Ьапк1ап  у т к   туевгог  sifatida 
chiqishlari,  уа’т   и т и т а п   xalq  x o ‘jaUgi  rivojiga  ЬеуозИа  г а ^ г  
ко'геаПБЫап  еЫ:1то1 Ш1%ап  1агИЫу  qayta  ко‘пзЬ  18Ыа^а  а га ^ -и - 
БЫап  уа  Иаио  iqtisodiyot  sho’balaгining  15^Ьо11апт  Ье^ПавЫап 
титМ п.
1 
Роуз Питер
  .  «Банковский м е н ед ж м ен т » ,  М .  Д е л о  Л Т Д .  1995

---

M u lk n i  b o shq a rish   va  s a rm o y a   hosil  qilishning  a n c h a   h a tto  
miqyoslardagi  aksiyadorlik-huquqiy  shakli  m aqom ini  tijorat  banklari 
olar ekan,  moliya bozorlariga jiddiy ta ’sir ko'rsatishi  ko‘plab xoldinglar 
s h o ’ba  firmalar  va  korxonalar  tashkil  etish,  shuningdek  qatnashuv- 
chining  turli  shakllarini  rivojlantirish  asosida  o ‘z  faoliyatini  ancha 
diversifikatsiyalashi  m u m k in   bo'ladi.
Shunday  qilib,  bank,  bu  hukum at,  korxona,  aholiga  va  boshqa 
banklarga pullik va qimmatli qog‘ozlar bilan turli operatsiyalami amalga 
o sh iru v c h i  h a m d a   m oliy av iy   xizm atlarni  k o 'rsatuvch i  moliyaviy 
tashkilotdir.
Banklar m a ’lum  tamoyillar asosida faoliyat  ko‘rsatadi.  Banklarning 
birinchi  va  asosiy  tamoyili  bu  ularni  haqiqiy  (real)  mavjud  bo'lgan 
m ablag‘lar  hajmida  faoliyat  k o ‘rsatishidir.  Bu  tamoyil  banklarni  o ‘z 
m ablag‘larini  nafaqat  m iqdori  beriladigan  miqdori  bo ‘yicha  kredit 
hajmiga  t o ‘g ‘ri  kelishini,  balki  bank  aktivlarini  xususiyatlari  bilan jalb 
qilinadigan  mablag'lar  xususiyatlari ni  t o ‘g‘ri  kelishini  ta ’minlashlari 
zarurdir.  Eng  a w a lo   bu  ularning  muddatlari  b o ‘yicha  mos  kelishidir. 
Biroq  tijorat  bankida  ko‘p  foyda  olish  cheklangan.  Birinchidan  katta 
marja  ketidan  quvish  m ijozlardan  m ahrum  b o ‘lib  qolishiga  olib  kelishi 
m um kin,  chunki ular haddan  tashqari  katta q o ‘yilgan stavkali  kreditdan 
voz  kechishlari  m u m k in ,  ikkinchidan  banklararo  raqobat  sharoitida 
boshqa  tijorat  banklari  orasidan  bir  qadar  samaraliroq  ishlar  uchun 
a n c h a   arzón  kreditlar  taklif  etilishi  m umkin.  Daromadlilik  (foyda 
k o ‘rish)  qoidasi  sifatida  shuni  anglatadiki  busiz  bank  mavjud  b o ‘la 
olmaydi.  Bank  tijoratining  bu  qoidasi  asosan  «Arzonroq  sotib  olish, 
q im m atro q  sotish»  formulasi  orqali  amalga  oshadi.  Biroq  bu  qoidaga 
m adaniy  y on dash m o q  lozim.
U  qonunchilikka  tayanish,  unga  aslo  z¡d  kelmasligi,  binobarin, 
bu n d a   shunday  sh art-sharoit  yaratilishi  Kerak.ki  har  bir  bank  o :zining 
tijorat  ishlarini  amalga  oshirayotganda  bank  xizmati  bozori  haqida 
bab-baravar  axborot  olish.
Banklarning  tayanadigan  ikkinchi  zaruriy  tamoyili,  bu  ularning 
to 'liq   iqtisodiy  mustaqilligidir.  Banklar  o ‘z  faolivat  natijalari  uch un  
o ‘zlari  to'liq  mustaqil  va  javobgardirlar.  Bu 
o  z  navbatida  banklarni 
o :z  m ablag  larini  jalb  qilgan  pul  m ablag'lanni  mastaqil  boshqarish, 
mijozlar va jam g'a rm a ch ilarn i  erkin tanlash,  daromadlarni boshqarish, 
soliqlarni  to'lash  kabi  huquqlarini  beradi.  i íjorat  nuqtayi  nazaridan 
q a r a g a n d a   b e k o r   y o tg a n   resu rsla r  b o 'lm asligi  kerak.  B o sh q a c h a  
aytganda  ban kn ing   h a m m a   pullari,  barcha  resurslari  im kon  qadar

---

ishlashlari  lozim .  Biroq  h aq iq iy   ahvol  s h u n d a n   ib o ra t  b o ‘ladiki, 
m ablag'larning  bir  qismi  zaxiraga  qo'yiladi,  u  m u o m a la d a   kamroq 
q a tn a s h a d i  y o k i  u m u m a n   ish tiro k   e tm a y d i,  y a n a   b ir   q ism i  esa 
iqtisodiyotni  kreditlash  uchun  mo'ljallanadi.  0 ‘z - o ‘zidan  ravshanki 
bank  biznesi  nuqtayi  nazaridan  qaraganda,  bu  g ‘ayritabiiy,  shuning 
uchun  h a m   birlamchi  va  ikkilamchi  zaxiralarga  nisbatan  kreditlar 
salmog'i  qanchalik  katta  b o ‘lsa,  foyda  h a m   shunchalik  k o ‘p  kelishini 
bilib  q o ‘ygan  m a ’qul.
U c h in c h i  asosiy  tamoyil,  bu  tijorat  banklarni  o ‘z  mijozlari  bilan 
m u n o sa b a tla ri  oddiy  bozor  m u n o sa b a tla rig a   mos  k o ‘riladi.  Bank 
kreditlarining jarayonida bozor munosabatlariga tayangan h o ld a  ularni 
foydalilik,  risk  va  likvidlilik  nuqtayi  naziridan  kelib  chiqadi.  Bank 
faoliyatining  m u h im   qoidalaridan  yana  biri  shuki,  b a n k   iqtisodiy 
korxona  sifatida  o ‘z  mablag'i,  o ‘z  foydasi  ustidan  tavakkal  ish  tutishi 
mumkin,  a m m o  zinxor mijoz mablag'i yuzasidan emas.  Muvaffaqiyatsiz 
bank  tijoratidan  bankning  o ‘zi  ja b r  tortishi  m u m kin.  Lekin  mijoz 
hech  qach o n jabrlanmasligi kerak,  chunki kredit muassasi  uning u chun 
yaratilgan.
Bank  tijorati  «H am m a  narsa  mijoz  u c h u n   h a m m a   narsa  uning 
foydali  faoliyatini  t a ’minlash  u chun»  qoidasi  asosida  harakat  qilishi 
lozim.  B ankning  amaliy  faoliyatida  eng  m u him i  m ijo z n in g   foyda 
ko'rishi,  u n d a n   keyingina  b a n k n in g   foydasidir.  T ijo ra t  bankning 
mijozlarga  nisbatan  sheriklik  m unosabati  o ‘zaro  m anfaatdorlik  qoida- 
siga  asoslariishi  lozim.  Bank  uchu n   h am   mijoz  uch un  ha m   hamkorlik 
tufayli  qozonilgan  ishonch  ular  o'rtasidagi  sheriklik  m unosabatlarini 
mustahkamlaydigan  jiddiy  omilga  aylanadi.  Yaxshi  sherik  bo'lishni 
istagan  bank  o 'z   mijozlarini  xizm atlar  «majmuasi»bilan  t a ’minlash; 
zarur.
Tijorat banklarining to‘rtinchi tamoyili bu ular faoliyatining  nazorat 
qilish  va  ta r t ib g a   so lish da   f a q a t  b e v o s ita   iq tis o d iy   u s u l l a r d a n  
foydalanishligidir.