‘t oldirish tizim iga te X n ik X iz m a t k o ‘r s a t I s h (txk)



Download 434,63 Kb.
Pdf ko'rish
bet5/6
Sana08.04.2022
Hajmi434,63 Kb.
#537757
1   2   3   4   5   6
Bog'liq
Avtomobilning o\'t oldirish tizimi

K ontaktsiz o ‘t oldirish tizimi:
S , N - d o i m i y m a g n i t n i n g q u t b l a r i ; V D - e l e k t r m a g n i t l i k o n t a k t s i z d a t c h i k ;
V T - t r a n z i s t o r ; E , К , В - t r a n z i s t o r n i n g e m i t t e r , k o l l e k t o r , b a z a u c h l i k l a r i ;
G - a k k u m u l y a t o r b a t a r e y a s i y o k i b o s h q a t o k m a n b a i ; 3 - y o n d i r i s h s v e c h a l a r i .
T r a n z i s t o r n i b az asi В t o k in i tirsak li v a ln in g b u r c h a k h o la tin i 
aniqlovchi d atch ik V D boshqaradi. Elektrom agnitli d atch ik b ir n ec h a
(silindrlar soniga qarab) o ‘zakli d atc h ik la rd a n iborat. 0 ‘zak qarshisidan 
m ag n it qutbi o ‘tg a n d a c h u lg ‘a m d a E Y U K hosil b o ‘lib, u tranzistorni 
bazasi В ga y o ‘naltiriladi. Keyingi ja r a y o n a w a lg i aytib o ‘tilgan o ‘t 
oldirish tizimlariga o ‘xshab o ‘tadi. Bu tiz im d a ele k tro m a g n it va Xoll 
datchiklari q o ‘llaniladi..
Xoll datchigi (11.8- rasm ) b ir tekislikni b o ‘y lam a to m o n id a n tok 
o ‘ta d ig a n yarim o ‘tkazgich plyonka P P d a n iborat.
M a g n i t m a y d o n n i n g k u c h c h i z i q l a r i p l y o n k a n i n g k o ‘n d a l a n g
tekisligidan o ‘tg an id a u n in g ch e tla rid a E Y U K hosil b o ‘lib tranzistorni 
bazasi В ga kuchaytirgich orqali yuboriladi. M agnit m a y d o n i do im iy
m ag n it orqali hosil b o ‘ladi.
D a tc hik-taqsim lagic h kontaktsiz o ‘t oldirish tizim in in g asosiy asbobi 
hisoblanadi. K o ‘pchilik dvigatellarda d a tc h ik -ta q sim la g ic h bilan birga 
Xoll datchigi h a m oTnatiladi.
11.8- r a s m n in g «b» k o ‘rin is h id a V A Z a v to m o b i ll a r i n in g yangi 
ru s u m la rid a o T n a tilg a n d a tc h ik - ta q s im la g ic h keltirilgan. M a r k a z d a n
q o c h m a (16) va v a k u u m li (18) ro stlagichlari a w a l yo ritib o ‘tilgan 
ta q sim la gichlam ikiga o ‘xshab ishlaydi.
Xoll datchigi (13) d o im iy m a g n itd a n , yarim o ‘tkazgich plastinadan 
va integral c h i z m a d a n iborat. Y a rim o ‘tkazg ic h plastin a va m ag n it 
orasida t o ‘rtta a r iq c h a boMgan (silindrlar soniga qarab) poMat disk (14) 
aylanadi. E k ra n n in g ariqchalari m agnit va plastina ora sid a n oMganida 
p lastinada Xoll effekti hosil boMadi. E Y U K e x (11.8- 
d
rasm ) k o ‘payadi 
va unin g daragi (signali) d a tc h ik d a m ik ro c h iz m a to m o n id a n shakllanib
296



Download 434,63 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish