‘t oldirish tizim iga te X n ik X iz m a t k o ‘r s a t I s h (txk)



Download 434,63 Kb.
Pdf ko'rish
bet3/6
Sana08.04.2022
Hajmi434,63 Kb.
#537757
1   2   3   4   5   6
Bog'liq
Avtomobilning o\'t oldirish tizimi

B eshinchi op eratsiva 
- y o n d iris h n i ilgarilash b u rc h a g in i t o kg kri 
o ‘rnatilganligini av to m o b iln in g h a ra k a tid a tekshiriladi.
Avtomobil dvigateli o kt oldirilib tegishli g radusgacha qizdiriladi (BO­
SS0). G o riz o n ta l tekis y o kl ta n la n ib u n d a t o kg kr i d a n - t o kg kri u z a tm a d a
yengil a v to m obilla rda 6 0 - 7 0 k m /s o a t, yuk av to m o b illa rd a 40—50 k m /
soat tezlik bilan h a rak atlan g a n id a drossel zaslonka pedalini (akselerator) 
keskin bosiladi:
- ag a r s h u n d a dvigatelda shovqin p a y d o b o klib 3 - 4 soat ichida 
y o kqolsa, y o ndirish m o m e n ti t o kg kri o krnatilgan;
— a g a r s h o v q i n p a y d o b o klib p e d a l n i q o kyib y u b o r m a g u n c h a
y o kq olm asa, yondirish m o m e n ti a n c h a ilgariroq o T n a tilg a n (р а н н е е
з а ж и г а н и е ) , o k t a n - k o r r e k t o r n i 1—2 s h k a la b o ‘lim ig a m i n u s «—» 
t o m o n g a surib q o kyish kerak;
292


— agarda dvigatelda shovqin m u tla q o paydo boMmasa, yondirish 
m o m e n ti k ec h ro q qilib o lrnatilgan (п о зд н е е за ж и г а н и е ) , b u n in g u c h u n
o k ta n -k o r re k to rn i 1—2 shkala b o i i m i g a plyus «+» t o m o n g a suriladi.
B enzin sifatiga q a ra b o k ta n -k o r re k to rn i h a m surish m u m k in .
1 1 . 7 . B a t a r e y a l i o ‘t o ld i r is h tizim ini 
ta k o m i l l a s h t i r i s h y o 'll a r i
0 ‘t oldirish tiz im ining ikkilamchi c h u lg ‘am idagi k u ch lan ish n i uzib- 
ulanuvchi to k m iq d o rin i ( т о к р а зр ы в а ) va birlam ch i h a m d a ikkilamchi 
zanjirlar o ‘lc ham larini o ‘zgartirish hisobiga erishish m u m k in . Birlamchi 
za njirning o ‘lcham lari dvigatelning ish rejimiga (aylanishlar chastotasi 
va silindrlar soni) va u z g ich -taq sim lag ic h n in g ishlashiga (kon tak tlarn in g
yopilib turish vaqti) b o g ‘liq boMadi.
U z ib - u la n u v c h i to k m iq d o r i, a s o s a n , k o n t a k t l a r n i n g u la n ib tu rish
v a q tig a b o g ‘liq. A y l a n a y o tg a n m a x s u s shak lli k u l a c h o k k o n ta k tg a
t a ’siri n a tija sid a k o n t a k t l a r n i n g u la n ib tu ris h v aqti u la r n in g u la n ib
tu ris h b u rc h a g i b ila n a n iq la n a d i. U s h b u v a q tn i k o ‘p a y tirish n atijasid a 
u zib u la n u v c h i to k m iq d o r in i ( т о к р а зр ы в а ) osh irish m u m k in . A m m o
k o n t a k t l a r n i n g u la n ib tu ris h v a q tin i k u l a c h o k sh a k lin i o ‘zg a rtirish
bilan fa qat 60—65% ga o sh irish m u m k in . K o n ta k tla r n in g u lan ib turish 
v a q tin i q u y id a g ic h a a n iq la s h m u m k in :
a
Bunda: 
a
— k o ntaktlarning ulanib turish burchagi (kulachok aylanish 
b u rc h ag i);
n - k u lachokda gi q irra la r ( d o ‘n g a k c h a la r soni).
D vigatelning ay lanishlar soni ortishi bilan ush b u vaqt k am ayadi, bu 
h o l a t , o ‘z n a v b a t i d a , i k k i l a m c h i c h u l g ‘a m d a g i k u c h l a n i s h n i n g
kam ayishiga olib keladi. S h u n d a y qilib dvigatelni yuqori c h a s to ta d a
a y langa nida k u chlanish ko n tak tlarn i ulanib turish vaqti kam ay g a n id an , 
d v ig a te ln i p a s t c h a s t o t a d a a y l a n g a n i d a esa k u c h l a n i s h k o n t a k t l a r
uzilayotganda ular orasida hosil boMadigan elektr yoy natijasida kamayadi.
M a ’lumki, uzib-ulanuvchi tokni ko‘paytirish uchun birlamchi chulg‘am 
qarshiligini kam aytirish kerak. A m m o qarshilikni kam aytirish h a m d a
k o n t a k t l a r n i n g u la n ib tu r is h v a q tin i h a d d a n t a s h q a r i k o ‘p a y tirish
kontaktlarni, ayniqsa, kichik aylanish cha stota da kuyish holatini oshishiga 
olib keladi.
K o n d e n s a to r sigMmini kam aytirishga (u z ib -u la n u v c h i tokni k o ‘pay- 
tirish m aqsadida ) ko n tak tlarn i uzilish paytida hosil boMadigan yoysim on 
tokni k o ‘payib ketishiga sababchi boMadi, b u , o ‘z navbatida, energiyani
293


q o ‘s h im c h a y o ‘qotilishiga olib keladi. O d a td a k o n d e n sa to rla rn in g sig'imi 
0 ,1 5 —0,35 m k F qilib tan lan a d i.
Svechani va ikkilam chi c h u lg 'a m n in g s ig 'im in i kam aytirish ushbu 
detallarni tayyorlanish texnologiyasi bilan ch e g ara la n ad i va za m o n a v iy
av to m obilla rda u 4 0 -7 0 p k F ni tashkil qiladi.
T r a n s f o r m a t s i y a k o e f f i t s i y e n t i itr ni k o ' p a y t i r i s h y o r d a m i d a
ik k i l a m c h i c h u l g ‘a m d a g i k u c h l a n i s h n i o s h i r i s h m u m k i n , arftm o
k e y in ro q sv e c h a n in g qarshiligi tu fayli k u c h la n is h b a r ib ir k a m a y a d i. 
Z a m o n a v iy o ‘t o ld irish t i z im id a tr a n s f o r m a ts iy a koeffitsiy e n ti 5 5 — 
96 o r a lig ‘ida o lin ad i.
S h u n d a y qilib a r alash m an i yondirish sam aradorligini oshirish u c h u n
u z ib -u la n u v ch i to k m iq d o rin i oshirish lozim.
1 1 . 8 . K o n t a k t - t r a n z i s t o r l i o ' t o ld i r is h tizim i
Z a m o n a v iy a v to m o b illa r d v igatellarining asosiy rivojlanish istiqbol- 
larid a n biri tirsakli v alning a y la n is h la r soni 5 0 0 0 —8000 m i n -1 ni, siqish 
darajasini oshirish, to ksin m o d d a la r n i tashqi m u h itg a chiqishini k am ay - 
tirish d ir. U s h b u ish la r o ‘t o ld irish tiz im ig a q o ‘y ila d ig a n ta la b la r n i 
o s h ir a d i, j u m l a d a n , y o n d ir is h g ‘a lta g in i, ik k ila m c h i c h u l g ‘a m d a g i 
k u c h la n ish n i oshirish h a m d a y o ndirish svechalari e lektrodla ri orasidagi 
t i r q i s h n i 0 , 8 — 1,2 m m ga y e t k a z i s h k e r a k . U n d a n t a s h q a r i tu rli 
s h a r o itla r d a u c h q u n hosil qilishni t a ’m in la s h k erak , sovuq h a r o r a td a , 
ifloslik, sv e c h a la rd a q u r u m hosil b o ‘lishida, k u c h la n is h hosil b o ‘lishida 
va h o k az o .
Batareyali o ‘t oldirish tizim ida u sh b u talablarni uzgich kontak tlard a n
o ‘tadigan tokni chegaralanishi tufayli m u m k in b o 'lm a y d i (k o n ta k tla r 
te z ku y ib y e y ilib i s h d a n c h i q a d i ) . Y u q o r i d a k o ‘rs a tilg a n o m i l l a r
za m o n a v iy a v to m o b illa rd a tra n z isto rla rd a n foydalanishni ta q o z o qiladi. 
U sh b u tizim la rd a tran z isto rn in g ishlashini kontaktli uzgich b oshqaradi. 
B irla m c h i z a n jir d a n o ‘ta d ig a n u z i b - u l a n u v c h i to k k u c h i t r a n z is to r
o ‘lcham lariga b o g ‘liq b o ‘lib 10A g ac h a yetishi m u m k in . T ranzistorli o ‘t 
oldirish tizim da ikki bosqichni kuzatish m um kin: 1 - tranzistorni ochish; 
2 - tranzistorni yopib to k n i o ‘tkazmaslik.
Birinchi bosqich (tranzistorni ochish) uzgich О kontaktlari u langanda 
(11.6- rasm) boshqarish toki (0 ,3 —0,8A) tranzistor V T ning bazasi «B»ga 
u z a tila d i, b u n in g n atijasida tr a n z is to r o c h ila d i. T r a n z i s t o r ochilish i 
natijasida hosil b o ‘lgan k ollektor e m itte r birikm asi orqali to k yondirish 
g ‘a l t a g i n i n g b i r l a m c h i c h u l g ‘a m i d a k e l i b y o n d i r i s h g ‘a l t a g i d a
elek tro m a g n it energiya yig‘iladi.

Download 434,63 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish