Suvoqchilik va pardozlash ishlari

5 .6 . K o ‘p y oq li v a dum aloq u stu n larn i k o sh in la sh
K o 'p y o q li u stu n la r
ikkita b ir xil a n d a z a d a n fo y d a la n ib
koshinlanadi (43-rasm ). U s tu n tagiga taxtalardan saqlovchi ram ka 
1
qilinadi, u pastki a n d a z a
2
ni tu tib turadi. A n d a z a ramkasi 
b o ‘Iajak k o s h i n n i n g q ir r a la r i va y o q l a r i g a m o s l a b q o q i la d i. 
Q o q ilg an re ja ip
4
b o ‘y ic h a a n d a z a n i o ‘rn atib , u s tu n tagida 
ra m k a g a m ix la r m a h k a m l a n a d i . Ik k in c h i a n d a z a h a m pastga 
ustun tepasiga yig'iladi. A n d a z a n in g a niq o ‘rnatilganligi b o ‘lajak 
koshin raxlarini belgilaydigan r e ja ip b o ‘yicha tekshiriladi.
U stu n yoqlariga plitkalar q o rish m a bilan pastdan yuqoriga 
to m o n rejaip b o ‘yicha o ‘rnatiladi. A nda z a la rdan foydalanilganda 
koshinlash tez lash a d i va k o s h in la n g a n yuzani s h o v u n va gaz- 
c h o ‘p bilan tekshirib turishga hojat qolmaydi.
4 3 -ra sm . 
K o 'p y o q li u s tu n la rn i a n d a z a
b o ’y ic h a k o sh in lash :
1 —
ra m k a ; 
2,5 —
p a stk i va ustki 
a n d a z a la r; 
3
— k o sh in la sh p litk asi;
4
— k o sh in ra x in i b ild ira d ig a n ip la r,
6 —
o lti y o q li u s tu n .
101

---

4 4 -ra sm . 
,,Q a y in “ n aq sh li to 'r tb u r c h a k p litk ali g ila m c h a la r b ila n k o sh in la sh : 
a —
p litk a la r y o p ish tirilg a n g ila m c h a ; 
b —
g ru n to v k a su rtish u c h u n valik; 
d —
a n d a z a -s h p a te l; 
e —
to 'r tb u r c h a k p litk a la r b ilan k o sh in la n g a n u stu n :
7 — q o g 'o z aso s, 
2 —
p litk a la r; 
3 —
b o 'y la m a c h o k la r; 
4
— y a rim ta lik
p litk a la r; 
5 —
tish li rc z in a p o lo tn o ; 
6
—m a s tik a so lin g a n b o 's h liq .
D um aloq u stu n la r
q o g ‘o z asosga y o p is h tirilg a n , o ‘lc h a m i 
2 5 x 1 0 0 m m li s ir l a n g a n t o ‘r t b u r c h a k p l i t k a l a r d a n q i li n g a n
g ila m c h a la r bilan koshinlanadi. O q, kulrang, q o ra va m a r m a r
tusli p litk a la r u z u n t o m o n i g i l a m c h a b o ‘ylab jo y la s h tirilg a n
h o ld a s h a x m a t ta rtib id a yopishtirilgan b o ‘ladi. B u n d a y naqsh 
„ K o s h i n " d e b ataladi. B u n d a y plitkalar y opishtirilga n g ila m ­
c h a la r silliq be to n yuzaga yoki suvoq ustidan, uni silliqlamay va 
is h q a l a m a y y o p is h tirila d i. Y o p i s h ti r il a d i g a n g i l a m c h a l a r n i n g
vertikal choklari bir-biriga t o bg ‘ri kelishi u c h u n gilam chalarning 
katta tomonidagi qog‘oz asos plitkaning yarmigacha qotirib q o ‘yiladi. 
C h o k la rn in g eni 5 m m . B unday plitkalar bilan faqat d u m alo q
u s tu n la r em as, t o ‘rtburc hak ustunlar, s h u n in g d e k eshik h a m d a
dera z a la r oralig‘idagi pardevorlar va devorlar ha m koshinlanadi.
K oshinlangan yu za sifa tin i nazorat qilganda
koshin materiali 
va n aqshning loyihaga mosligi tekshiriladi. C h o k la r toMdirilgan,
1 0 2

---

t o ‘p p a - t o ‘g ‘ri, o ‘zaro p c rp e n d ik u la r va eni bir xil b o ‘lishi lozim. 
Bir rangli plitkalar bilan koshinlangan yuzalar bir tusli b o ‘lishi, 
tabiiy to sh p litkalar bilan p a rd o z la n g a n y u z a la rd a esa b ir tus 
ikkinchisiga sezilm ay o ‘tishi kerak. K o sh in la n g a n yuza qattiq, 
darzsiz, q o ris h m a va m astika qoldiqlarisiz b o ‘lishi lozim. Koshin 
burchaklarining 0,5 m m d a n ortiq sinishiga y o ‘l q o ‘yilmaydi.
D e v o r bilan yopishtirilgan plitka orasidagi b o ‘shliq qorish- 
m a g a t o ‘liq boMishi, m a s tik a yoki yelim b ila n y o p ish tirilg a n
plitkalar esa yuzaga b u tu n asosi bilan tegib turishi lozim. Yuqorida 
qayd qilinganlarni e ’tiborga olib koshinlash sifatiga b a h o beriladi.