Strategický plán rozvoja dopravy sr do r. 2030 Fáza II

Súvisiace opatrenia z kap. 4 identifikované pre riešenie horeuvedených problémov:

• 
  Zriadenie národnej dopravnej autority a integrácia verejnej dopravy (OPVO2)
  
• 
  Proces prípravy a realizácie rozvojových projektov vrátanie súvisiacich aktivít (OPS3)
  
• 
  Doplnenie a priebežné udržiavanie databáz jednotlivých podsektorov (OPS4)
  
• 
  Vylepšenie funkcionalít a správa multimodálneho dopravného modelu Slovenskej republiky (OPS5)
  
• 
  Pravidelné aktualizácie strategických a rozvojových dokumentov (OPS6)
  

276. 
     

1. Problémy prevádzky verejnej osobnej dopravy

277. 
     Deľba prepravnej práce s nízkym a klesajúcim podielom hromadnej, železničnej a nemotorovej dopravy
     
278. 
     Podľa anketového prieskumu, aj podľa výsledkov dopravného modelovania iba okolo 30 % ciest dopravnými prostriedkami pripadne na verejnú hromadnú dopravu (zo zvlášť nízkymi hodnotami vo „vidieckych“ regiónoch ale aj napríklad vo vnútri Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja).
     
279. 
     Iba 18 % ciest hromadnou dopravou sa realizuje vlakmi, atraktívnosť vlakov rastie iba tam, kde došlo k výraznému posilneniu dopravy v podmienkach potenciálneho dopytu (napr. Bratislava – Pezinok, Komárno – Bratislava). Ponuka vlakov je predovšetkým v prímestskej doprave obmedzená a nenadväzujú na regionálne autobusy.
     
280. 
     Dostupnosť sídel hromadnou dopravu je v regiónoch bez modernizovaných železničných tratí oveľa pomalšia ako osobnými automobilmi.
     
281. 
     Rozmach IAD nepriaznivo vplýva aj na VOD a nemotorovú dopravu:
     

• 
  VOD idúca po ceste sa vplyvom dopravných kolón a budovania cestnej svetelnej signalizácie bez účinnej preferencie spomaľuje a zvyšujú sa jej náklady.
  
• 
  Pokračuje úbytok cestujúcich v prospech IAD, a to najmä platiacich plné cestovné, čo spôsobuje výrazné výpadky tržieb VOD s následnými negatívnymi dopadmi na výšku úhrad straty pri vykonávaní výkonov vo verejnom záujme.
  
• 
  Úbytok cestujúcich je rýchlejší vo „vidieckych“ regiónoch, kde nie je zabezpečená taktová doprava do spádových centier počas celého dňa, ale sú prevádzkované iba vybrané spoje sociálneho charakteru.
  
• 
  Úbytok cestujúcich spôsobuje rušenie málo využitých spojov najmä vo večerných hodinách, čo generuje ďalší úbytok cestujúcich vzhľadom na znižujúcu sa atraktivitu VOD.
  
• 
  Nemotorová doprava je postupne vytláčaná automobilovou dopravou – cyklisti vplyvom intenzity IAD na cestách, chodci z dôvodu legalizovaného parkovania na chodníkoch. Nevhodné stavebno-technické riešenia komunikácií a križovatiek vytvárajú pre nemotorovú dopravu bariéry z priestorového i časového hľadiska.
  
• 
  Pri posudzovaní vplyvov na dopravu sa v prvom rade prihliada na požiadavky IAD, prípadne aj VOD, a nemotorová doprava je odsunutá do role doplnkovej dopravy.
  

282.