Strategický plán rozvoja dopravy sr do r. 2030 Fáza II

Vodná doprava

1. Problémy z oblasti infraštruktúry vodných ciest

305. 
     Nedostatočné plavebné podmienky na Dunaji
     
306. 
     Dunaj, ako vodná cesta medzinárodného významu, by mal zabezpečiť podľa medzinárodnej klasifikácie vnútrozemských vodných ciest určitú dopravnú výkonnosť, ktorá je podľa kritérií Dunajskej komisie a dohody AGN(Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu) min. 300 dní v roku. Zlepšenie splavnosti Dunaja by malo aj významný dosah na väčšie a efektívnejšie využívanie už existujúcich prístavov na Dunaji v SR. Z vykonanej analýzy vyplýva jednoznačný záver, že každý z logicky rozdelených úsekov Dunaja (ústie rieky Morava - Bratislava, Bratislava - Sap a Sap - Štúrovo) vykazuje vážne nedostatky z pohľadu zabezpečenia zodpovedajúcich plavebných podmienok.
     

• 
  Nedostatočné plavebné parametre v úseku medzi ústím rieky Moravy a Bratislavou sú spôsobené najmä niektorými plytčinami (brody) a úžinami, u ktorých ani pri zabezpečení pravidelných bagrovacích prác, nie je možné zabezpečiť garantované plavebné podmienky, t. j. minimálne plavebné hĺbky ako aj šírky. Celkom 5 lokalít v tejto časti (z toho 4 na spoločnom slovensko-rakúskom úseku) bolo Stratégiou EÚ pre podunajskú oblasť z roku 2014 identifikovaných ako kritických, vrátane prirodzene úzkeho miesta, kamenného prahu v profile Devín. Účinnosť úpravných zásahov (bagrovanie, výhony) je v niektorých úsekoch vyčerpaná, pretože dno je na časti úseku obnažené po neogén. Preto je potrebné zaoberať sa aj možnosťou realizovať technické opatrenia na zabezpečenie minimálnych parametrov plavebnej dráhy podľa odporúčania Dunajskej komisie výlučne na slovenskom území.
  
• 
  Nedostatočné plavebné parametre v úseku medzi Sap a Štúrovom, spôsobené realizáciou len náhradného riešenia Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVD G-N), nazývaného “Variant C“, s menšou zdržou a prehradením Dunaja pri Čunove na slovenskom území, t. j. uvedením do prevádzky len Vodného diela Gabčíkovo, predstavujú charakteristickú plavebnú prekážku na dunajskej vodnej ceste. Zlepšenie plavebných podmienok v tomto úseku je zahrnuté v prioritnom projekte TEN-T, os Rýn-Mohan-Dunaj, č. 18.4 Sap - Mohács, ktorý predstavuje dôležitú vodnú os spájajúcu západnú a strednú Európu. Tento projekt pripravuje a realizuje Maďarsko samostatne a SR je zatiaľ nútená vykonávať údržbu vodnej cesty na tomto slovensko-maďarskom úseku Dunaja bagrovaním, a to podľa schváleného plánu dohodnutého na zasadnutiach splnomocnencov vlád Slovensko-maďarskej komisie pre hraničné vody. Takáto údržba je finančne náročná a navyše tieto aktivity neprinášajú dlhodobý želaný efekt, keďže ide o údržbu kritických miest, kde sa nachádzajú hlavne brody so skalným dnom. Vykonaná analýza počtu splavných dní na brodoch VC Dunaj v úseku r. km 1811.000 – 1720.000 prišla k záverom, že za sledované obdobie rokov 2003 až 2013 bolo v priemernom roku splavných iba 245 dní (s minimom 196 splavných dní v roku 2011) a s priemernou ročnou využiteľnosťou 67,2%, toto potvrdzuje.
  

307.