Rivojlantirish institu ti

20-  rasm.  Yerning gipsografik egri chizig‘i.
3. 
M ateriklarning  paydo  boMishi  (vujudga  kelishi).  M a te rik ­
larning paydo b o ‘lishi haqida bir necha g ipotezalar m avjud.  U lardan 
eng  m uhim lari  qisilish  gipotezasi,  V egener gipotezasi  va  litosfera 
p litalar tektonikasi gipotezalaridir.
Qisilish gipotezasiga k o ‘ra Y er sharining  ichki qism i sovigan sari 
qisilib  bo rad i.  O q ib atd a  yadro  bilan  Y er  p o ‘sti  orasida  b o ‘shliqlar 
vujudga keladi. Y er p o ‘sti og‘irlik kuchiga binoan c h o ‘kadi.  C h o ‘kkan 
jo y larid a  suv  t o ‘lib,  o k e a n la r  paydo  b o ‘lgan,  ko ‘tarilib  qolgan  yer- 
larida m ateriklar vujudga kelgan.  Lekin O.Y.  Shm idt gipotezasi qisilish 
gipotezasiga qaram a-qarshidir.  C hu n k i O.Y.  S hm idt Y er shari aslida 
sovuq  boNgan,  so ‘ngra  uning  yadrosidagi  radioaktiv  m od d alarn in g  
parchalanishi tufayli ju d a katta energiya vujudga kelib, jinslarni elastik 
holga  keltirgan deb  hisoblaydi.
8 0

---

3- jadval
M a t e r i k l a r   h a q id a   u m u m iy   m a ’l u m o tl a r
M ateriklar
M aydoni,  mln. 
km   2
D engiz sathidan  balandliklari,  m
orol-
larsiz
orollar
bilan
o'rtacha
eng baland joyi
eng  past joyi
Yevrosiyo
53,44
56,19
+   840
+   8848 Jom olungm a 
(Everest cho'qqisi)
-   405  0 ‘lik 
dengiz  yuzasi
Afrika
29,22
30,32
+   650
+   5895  K ilim anjaro 
vulkan  konusi
-   153  Assal 
k o ‘li  yuzasi
Shim oliy
A m erika
20,36
24,25
+   720
+  6193  M ak-K inli 
ch o ‘qqisi
-   86 Ajal  vodiysi
Janubiy
A m erika
18,13
18,28
+   580
+   6960 A konkagua 
cho'qqisi
—  42  Salinos- 
C hikas
Avstraliya
7,56
8,89
+   215
+   2230  Kossyushko 
c h o ‘qqisi
—  16  Eyr k o ‘li 
yuzasi
A ntarktida
12,40
13,08
+   410
m uzsiz
va
+2040
muzli
yuza
+  5140 Vinson 
massivi
-   2555  Bentli 
botig‘i
Vegener gipotezasi  m ateriklarning siljishi yoki surilishi gipotezasi 
ham  deyiladi.  Bu gipotezaga ko‘ra Y er p o ‘stining ustki qism ini silikat 
va alum iniy kabi yengil jinslardan iborat Sial (sial) qavat qoplab olgan. 
U ning ostki qismi esa og‘irroq silikat va magniy Sim a (sima) qavatidan 
iborat. Yer p o ‘stining nisbatan yengil Sial qavati og‘irroq qatlami (Sima) 
ustida  ,,suzib“  (siljib)  yurgan.  Dastlabki  vaqtlarda  butun  Yer  shari 
qatlam ining ustki qism i yoppasiga suv bilan qoplangan edi.  Bu davrda 
Yer yuzasida m ateriklar bo'lm agan.
Y erning  g ‘arbdan  sh arq q a  qarab  aylanishi  tufayli  sial  qatlam  
gorizontal ravishda asta-sekin ,,sirg‘ana“ boshlagan.  M arkazdan qochish 
kuchi  ta ’sirida  Y er  p o ‘stida  yoriqlar vujudga  kelib,  to bora  kengaya 
borgan,  o q ib atd a b a ’zi  yerlarda  (hozirgi  T in c h   okeani  o ‘rnida)  Yer 
p o ‘stining  sim a  qatlam i  ochilib  qolgan  va  o k ean   chuqurlashgan. 
A ksincha, Y er p o ‘stining sial  qatlam ida yerning burm alanishi takror- 
lanavergan va bundan  22:5  m ln. yil burun  hozirgi Eski  D unyo o ‘rnida
6  —   U m u m i y   t a b i i y   g e o g r a f i y a  
ч  
81

---

yaxlit Pangeya degan quruqlik vujudga kelgan.  So‘ngra bu yaxlit quruqlik 
yorilib,  p a rc h a la n ib   va  siljib  hozirgi  m ate rik la rn i  hosil  qilgan. 
Materiklarning surilishi hozir ham  davom etm oqda.  C hunonchi, G ren- 
landiya h a r yili Y evropadan  20 sm ,  A rabiston  yarim oroli  — A frika- 
d a n   3  sm  uzoqlashib borm oqda.
Pangeya quruqligi b u n d a n   180  m ln yil  ilgari  ikkita m aterikka — 
Lavraziya  va  G o n d v a n a   deb  atalgan  su p erk o n tin en tg a  b o ‘lingan. 
S o ‘ngra  Lavraziyadan  S him oliy  yarim shardagi  Shim oliy  A m erika, 
G ren lan d iy a, Y evrosiyo ajralib chiqqan.  G o n d v an a  m aterigidan esa 
Janubiy yarimshardagi Janubiy Amerika, Afrika, Antarktida, Avstraliya, 
Arabiston va  H indiston ajralib chiqqan.  O qibat-natijada suv havzalari 
m ateriklar  orqali  alo h id a   o k ean lar  sifatida  shakllangan  va  hozirgi 
o k ean lar vujudga  kelgan  ( 2 1 - я ,  b,  d,  e ,/r a s m la r ) .
Amerikalik olim lar m ateriklarni bir-biriga tutashib, jipslashganligini 
elek tro n   hisoblash  m ashinasida  tekshirib  k o ‘rdilar.  O lingan  m a ’lu- 
m otlarga  ko ‘ra  m ateriklar um um iy qirg‘oq chizig‘ining 93  foizi bir- 
biriga to ‘g‘ri kelib, jipslashib tutashgan. Ayniqsa, Afrika bilan Janubiy 
A m erika, A ntarktida bilan Afrika qirg‘oqlari yaxshi tutashgan.
A.  V egener  nazariyasini  yanada  rivojlantirish  negizida  hozirda 
m ateriklarning paydo b o ‘lishi  haqidayangi gipoteza,,litosferaplitalar 
tektonikasi"  yoki „plitalar  tektonikasi"  yaratildi.B u gipotezagako‘ra 
litosfera  b ir  nech a  plitalardan — Y evrosiyo,  A frika,  X itoy,  G ‘arbiy 
A tlantika (Shim oliy va Janubiy A m erika), A ntarktida va T inch okean 
plitalarid an   iborat  b o ‘lib,  ular  v ulkanlar  va  yer  qim irlashlar  zonasi