Rivojlantirish institu ti

4 — 5.  Ikki sovuq  mintaqa.  Bu  m intaqalarga  h ar  ikkala  y arim ­
sh a rd a   eng  issiq  oyning  izoterm asi  +   10°  bilan  0°  orasida  b o ig a n  
yerlar kiradi.  Bu  h u d u dlarga  Q uyosh  nuri  yotiq  tushadi  va  yil  b o ‘yi 
h a ro ra t a n c h a  past b o ia d i.
6 — 7.  Ikkita  mangu sovuq mintaqa.  Bu  m in taq alarg a  Shim oliy 
qutb bilan Janubiy qutb  va ularning atrofi eng iliq oyning harorati 0° 
d a n   past b o ig a n  yerlar kiradi.
Havo bosimi va uning o ‘zgarishi. A tm osferaning o g irlig i Y erning 
o g irlig ig a   nisbatan  m illion  m arta  kam  b o is a - d a ,  lekin  u Y er yuzini 
a n c h a   kuch bilan bosib turadi.  Y er yuzasida b ir k u b o m etr havoning 
o g irlig i  1  kg  300  g  keladi,  b in o b a rin ,  havo Y er yuzasining  h a r bir 
kvadrat  m etr joyiga tax m in a n   10 to n n a  (to ‘g ‘rir o g i  10333  kg)  kuch 
b ila n   bosadi.  D em ak ,  h a r  b ir  kishini  havo  15  to n n a   ku ch   bilan 
bosib tu ra r ekan.  B unday o g ir lik   h a r q an d ay  kishini h am   m ajaqlab 
ta sh la r edi,  biroq kishi org an izm i ichidagi  bosim  atm osfera bosim i- 
ga  teng.  S hu  sababli  in so n la rd a   ichki  bosim   bilan   tash q i  bosim  
(atm o sfera bosim i) g o ‘yoki  m uvozanat  h o latd a  boMadi.
A tm osferaning  bosim i  okean  sathida  o ‘rta  hisobda  76  sm  (760 
m m )  balandlikdagi  sim ob  u stu nining bosim iga barobardir.  Bu  n o r­
m al  bosim   deb qabul  qilingan.  O d atd a,  bosim  b a ro m e tr,  m etall  ba- 
ro m e tr  (an e ro id )  deb  ataluvchi  asboblar  bilan  oMchanadi.  S o ‘nggi 
yillarda  atm osfera  bosim i  m illibar  (m b)  bilan  ifodalanadi.  Sim ob 
ustu nining  1  m m   bosim i  1,33  m b  yoki  1  m b  0,75  m illim etr  sim ob 
ustuniga teng.
A gar  havo  bosim i  dengiz  sathida  o ‘rtach a  1013  m b  (760  m m ) 
b o ‘lsa,  dengiz  sa th id a n   yuqoriga  ko ‘tarilgan  sari  havo  siyraklashib, 
u n ing  bosim i  kam ayib  boradi.  B osim ning  1  m m   kam ayishi  uchun 
ko ‘tarilish  zaru r  boMgan  balandlik  barometrik  bosqich  deb  ataladi. 
A tm osferaning Yer yuzasiga yaqin b o ig a n  pastki qism ida h ar  10,5  m 
k o ‘ta rilg a n d a   bosim   I  m m   kam ayib,  yuq o rig a  k o la r ilg a n   sari 
b aro m etrik   bosqich  ortib,  1000  m  da  (h aro rat  0°  b o lg a n d a )  11  m, 
2000  m  da  12  m ,  u n d an   yuqorida,  13,5  m  da  1  m m   kam ayadi. 
D em ak,  yuqoriga  k o ‘tarilgan sari  atm osfera bosim i  kam ayib boradi.
147

---

Agar 0 m da (dengiz sathida) bosim 760 m m  boMsa, 5500 m balandlikda 
380  m m ,  11000 m da  190  m m ,  15000 da 95  m m  ga tushib qolsa,  200 
km   b alandlikda  esa  dengiz  sathidagi  bo sim d an   m illiard  m arotaba 
kam  boMadi.
A tm osfera bosim i joyning balandligidan  tashqari,  havo h a ro ra ti­
ga  ham   bog‘liq.  H a ro ra t  pasaysa,  havo  zichlashib,  bosim   o rta d i, 
harorat ko‘tarilsa, aksincha, havo yengillashib, bosim kamayadi. Yozda 
bir  xil  geografik  kenglikda  turgan  o k eanlarga  nisbatan  quruqlikda 
havo  issiq,  bosim   past,  qish d a  esa,  ak sin ch a,  dengizga  nisbatan 
m aterik d a havo sovuq va bosim  yuqori boMadi.
Bosimning Y er yuzida geografik tarqalishini izobar chiziqlari orqali 
bilish  m um kin.  O kean  sa th id a n   hisoblaganda bosim i  b ir xil  boMgan 
jo y la rn i  b irlash tirad ig an   c h iz iq la r  izobarlar  deyiladi.  A tm o sfera 
bosim lari  Y er yuzasida  zonal  h o ld a   (Q uyosh  radiatsiyasi,  o k ean   va 
m ateriklam ing joylashishi, havo sirkulatsiyasi va boshqalar ta ’siri ostida) 
quyidagicha joylashgan.
1.  Ekvator atrofida ekvatorial zona joy lash ib, yil b o ‘yi past (1000 — 
1008  m b)  bosim li  ekvator  depressiyasi  vujudga  kelgan.  C h u n k i  bu
z o n a d a   yil  b o ‘yi  h a ro ra t  balan d   boM ganligidan  qizigan  havo  d oim o 
yuqoriga  k o ‘tarilib  tu radi.  Bu  h u d u d d a   sh am ol  qisqa  vaqt  esib, 
k o ‘pin ch a sokinlik hukm  suradi.
2. Subtropik m aksimum  zonada bosim yil b o ‘yi yuqori bo‘lib turadi. 
Shimoliy yarim sharda m aterik isib ketib, ko‘proq yuqori bosim  okeanlar 
ustida  (Atlantika  va  T inch  okeanlarining  shim olida)  vujudga  keladi. 
Janubiy  yarim sharda  esa  yuqori  bosim   H ind,  A tlantika  va  T inch 
okeanlarining janubida shakllanadi. A na shu subtropik m aksimum lardan 
(yuqori  b o sim lard an )  havo  ekvatorial  barik  m inim um larga  (past 
bosimlarga) tom on esib, passat sham ollarini vujudga keltiradi.
3.  0 ‘rta c h a   kengliklar  ustidagi  (m o ‘tadil)  zona.  Bu  zo n a n in g  
Janubiy yarim sharida deyarli yil b o ‘yi  past bosim li m in im u m   h ukm - 
ronlik qilsa,  Shimoliy yarim sharda m ateriklar bilan okeanlar bir-biridan 
farq qiladi.  M ateriklar qishda sovib ketib,  Osiyo va Shim oliy Am erika 
m aksim um lari, okeanlarda past bosim   Islandiya va Aleut m inim um lari 
vujudga keladi.
4.  H a r ikkala qutbiy doira ichida joylashgan yuqori bosim  zonasi 
(37- rasm).