Rivojlantirish institu ti


Dunyoviy  muammolarni  yechishda  tabiiy


bet239/253
Sana16.07.2021
Hajmi
#120939
1   ...   235   236   237   238   239   240   241   242   ...   253
Bog'liq
2 5404569494171419775

Dunyoviy  muammolarni  yechishda  tabiiy 
geografiyaning  o ‘rni
Mavzu rejasi
1.  Dunyoviy muammolarni yechishning murakkabligi.
2.  Dunyoviy muam molarni o ‘rganishda tabiiy geografiyaning ustu- 
vorligi.
3.  Ekologik muammolarni yechishda tabiiy geografiyaning o ‘rni.
1. 
Dunyoviy muammolarni yechishning murakkabligi.  D unyoviy 
m u a m m o la r o ‘zining  kelib  ch iq ish i,  m az m u n i  va  m ohiyatiga  ko ‘ra 
xilm a-xil ekanligini oldingi  m avzuda  k o ‘rib o ‘tg an  edik.  B inobarin, 
dunyoviy m uam m olam i  ilmiy asosda yechish  nihoyatda m urakkab va 
serqirra hisoblanadi.  S huning u ch u n   ularni b itta yoki  ikkita fan yor- 
d a m id a  yechib  b o im a y d i.  D unyoviy m u a m m o la r fanlararo  m u a m ­
m o b o lg a n lig i  u c h u n   ularni  eng yangi  fan ta r m o g l  
globalistika fa n i 
o ‘rganadi.  Lekin h ozircha bun d ay  fan  m ukam m al b o i ib  shakllanga- 
n ic h a   yo ‘q.  O lim larning  fikricha,  b u   m u am m o la rn i  k o ‘pgina  tabiiy 
va  ijtim oiy fan vakillarining o ‘zaro ham korligida  hal qilish m um kin. 
T abiiy  fanlarning  eng  yorqin  ta r m o g l — u m u m iy   tabiiy geografiya 
integral fan b o lg a n lig i sababli bu  m asalani asosli  yechish  im koniya- 
tiga ega.  U m um iy tabiiy geografiya dunyoviy,  m intaqaviy va m ah a l­
liy k o la m d a g i ekosistem alarda ekologik m u v o za n a tn i saqlab qolish 
m u a m m o s in i  ta b ia t  b ila n  ja m iy a t  o ‘rtasid ag i  m u n o sa b a tn i  ta h lil 
qilish  o rq a li  ijobiy tak liflar va  x u lo sa la r y a ra tish i  m u m k in .
T a b iat  bilan jam iy a t  o ‘rtasidagi  o ‘zaro  m u n o sa b a t  m asalasi  in ­
so n   faoliyatining barch a jab h a larid a   hisobga  olinishi  zarur.  D astlab 
b u   m u n o sab at ju d a  oddiy b o lg a n , y a ’ni  inson tabiatga,  o ‘z navbati- 
da,  tabiat  insonlarga m e ’yo r doirasida ta ’sir etib  kelgan.  Inson  faoli­
yatin in g  tabiatga ta ’siri ortib borishi tufayli bu  m unosabat  m urakkab 
tus oldi.  N atijada inson tabiatga q a n c h ala r kuchli t a ’sir etgan b o ‘lsa, 
tab ia t  h am   sh u n c h ala r  aks  ta ’sir  e ta   boshladi.  A yrim   h u d u d lard a 
tabiat  o ‘zi  yaratgan  m avjudotlar  orasida  eng  k o ‘p  zararni  in so n - 
lardan  ko ‘rdi.  L andshaftlarda  k o m p o n en tla rn in g  beqarorlashuvi  k u ­
zatiladi,  o ‘zini  o ‘zi  saqlash  va  tiklash  xususiyatlari  zaiflashdi,  tabiiy 
m uhit  ifloslandi.  Inson o ‘z m anfaati y o lid a  qilgan  rejasiz harakatlari 
tufayli  yaratilgan  va  yashash  u c h u n   noqulay  b o lg a n   ekologik  sh a- 
roitda faoliyat ko‘rsatishga m ajbur b o lm o q d a .  O qibat-natijada inson- 
larn in g   s o g l i g l   va  ish  faoliyatiga  salbiy  ta ’sir  etayotgan  m ahalliy, 
m intaqaviy  va  dunyoviy  ekologik  inqirozli  h u d u d la r  paydo  b o id i. 
E ndilikda  d o im o   tabiat  im k o n iy atlarid an   o rtiq c h a   narsalarni  talab 
qilib  kelgan  inson  tabiat  bilan  m urosaga  kelishga  m ajbur ekanligini 
anglab yetdi.
2 1 4



Download

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   235   236   237   238   239   240   241   242   ...   253




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish