“Pragmatika’’ (pragma – ish, harakat) aslida falsafiy tushuncha bo’lib, u Sokratdan oldingi davrlarda ham qo’llanishda bo’lgan va keyinchalik uni J



Download 0,49 Mb.
Pdf ko'rish
bet5/13
Sana15.01.2022
Hajmi0,49 Mb.
#368851
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13
Bog'liq
matnning pragmatik xususiyatlari (1)

D i da kti k  mat n

  o ’qu vc h i  yo k i  t ing lo vc h ig a   p a nd - na s iha t   q ilis h,   u ni  t ur li 

ha yo t iy  vo qe a la r  vo s it a s id a   t a r biya la s h   yo k i  a yt ilg a n la r d a n  xu lo s a  c hiq a r is hg a  

o ’rgat ish  niyat i  bila n  t uzilad i.  Sharq  adabiyo t shuno slig ida  alo hida  didakt ik  

a d a biyo t  t u s hu nc ha s i  ha m  ma v ju d .  

Masalan,  A.Avlo niyning  “Turkiy  gulisto n  yo hud  ahlo q”  asaridagi  quyidagi 

she’rni ana shunday mat n deyish  mu mk in: 

               G’ a za bl ik  b o’l m og’ il , b o’l g’ il  mu l oy i m,  

               B o’l u r s an  s h od u  xu r r am li k da  d oi m.  

               G’ a za b o ’t du r,  y oq a du r  ji s m u  j on i ng,  

               G’ a za b b a r b o d  et ad u r  xo nu m on in g.  

               G’ a za bl ik  o’ tn i  bo’ sh  suv  p a st  qi l g’a y,  

               G’ a za bn i j in ni  y o ki  ma st  qi lg’ a y

.  


M a qo l, a fo r iz m, ma s a l, r ivo ya t la r ,  t u r li  ha yo t iy  vo q ea la r   a so s id a g i  d id a kt ik  

h ik o ya t la r n i  ha m  d id a k t ik   ma t n  deb  q ar a s h  mu mk in,   zo t a n,  u la r da n  

ma z mu nn ing   mo hiya t id a   t a r biya ,   p a nd - na s iha t ,  d id a kt ik a   yo t a d i.   S hu ning  

u c hu n  ha m  u la r n i  d id a k t e ma la r  t ar z id a  umu mla s ht ir is h  mu mk in.  

Badiiy  mat nda  muayya n  maqsad  bilan  qo’lla nilgan  didakt ema larning  mat n 

ic higa  singd ir ilish  t arzi  ha m  turlic ha  bo ’ladi.Muallif  bunda y  d idakt ema larni 

mat nga  to’g’ridan-to ’g’ri  o lib  kira di  va  uning  qaysi  ja nrga  t aalluq li  ekanlig in i 

ayt ib  o ’tadi.Didakt ema lar  mat n  tashqarisida  avva ldan  t ayyo r  ho lda  mavjud  

bo ’lad i. 

Muallif 


yo k i 

qahramo n 

nutqida 

quyidagi 

ifo da 

shakllar i 

is h la t ila d i:

shunday  maqol  bor,  mashoyixlar  demishlarki,ulug’larda  shunday  

g a p b o r, de r l a rk i m, sh un d ay  r i vo y at  e s hit ga n ma n

  va   ho k a zo . 




Download 0,49 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   13




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish