Shuningdek, 0 ‘zbekistonda fizika va texnikaning taraqqiyoti

со 

R. 

(41)

73

---

36-  rasm.

37-  rasm.

со

Bu  m u n o s a b a td a n   k o 'r in a d ik i,  a yla n a   b o 'y la b   h a r a k a t 

qilayotgan  jism n in g   chiziqli  tezligi  burchak  tezlik  bilan  aylana 

radiusining  ко ‘paytmasiga  teng  ekan.

U m um an  olganda,  quyidagi  uch  narsa:  1)  burchak  tezlik  co 

(yoki  ch iziqli  tezlik   v),  2)  jism   aylan ayo tg an   tekislik  va  3) 

aylanish  y o ‘nalishi  m a’lum   b o 'lsa ,  m a’lum  R  radiusli  aylana 

bo'yicha harakat  to ‘la tavsiflangan bo'ladi.  Bu  uchala  kattalik birgina 

v e k to r  o rq a li  b e rilis h i  m u m k in .  Bu  v e k to r  bu rch a k  te zlik  

vektoridir.  B urchak  tezlik  vektorining  yo'nalishi  parm a  qoidasiga 

asosan  aniqlanadi:  agar  aylanish  yo'nalishini  parm a  dastasining 

aylanishi  b ilan   m oslash tirsak ,  p arm an in g   ilgarilam a  harak ati 

yo'nalishi  burch ak  tezlik vektorining  yo'nalishini  ko'rsatadi  (36- 

rasm ).

Shunday  qilib,  burchak  tezlik  vektorining  xarakteristikalari:

a)  uning  son  qiym ati  burchak  tezlikning  son  qiym ati  coga  teng;

b)  u  aylanm a  h arakat  bo'layotgan  tekislikka  tik  qilib  o'tkazilgan; 

d)  bu  vektorning  uch idan  q aralg an d a  aylanishning  y o'n alishi 

soat  strelkasi  yo'nalishiga  teskari  b o'lib  ko 'rin ad i  (37-  rasm).

Yo‘nalishi  aylanish  yo 'n alish i  bilan  bog‘lanadigan  vektorlar 

aksial  vektorlar deb  ataladi.  D em ak,  burchak  tezlik  vektori  aksial 

vektorlarga  kiradi,  uni  

kattaliklam ing  tabiatidan  o 'z -o 'z id a n   kelib  chiqadigan  vektorlar 

qutb  vektorlar deyiladi.  M asalan,  tezlik  v ,   tezlanish  a ,   kuch  F 

kabilar  qutb  vektorlar  toifasiga  kiradi.)

Burchak  tezlikni  vektor  sifatida  tasvirlash  v  chiziqli  tezlik 

v e k to rin i  w  b u rc h a k   tezlik   v ek to ri  bilan  h a m d a   A  m o ddiy 

nuqtaning  aylanish  o'qiga  nisbatan  o 'rn in i  aniqlovchi  f   radius- 

vektor bilan  qulay  bog'lashga  im kon  beradi:

---

V = 0 ) г,

y a’ni  v  v ek to r  ш  bilan  r   ning 

vektor  ko ‘paytm asidan  iborat  (38- 

rasm ).  C hiziqli  tezlikning  skalyar 

qiymati

и = car  sin 90  = av

ga  teng  ((41)  form ula  bilan  taq - 

qoslang).

J is m n in g  

a y la n a  

b o 'y l a b