O'zbekiston respublikasi oliy va o'rta maxsus ta ’lim vazirligi a. Abdunab1yev tarix munavvar

Tarixingdur  ming  asrlar  ichra  pinhon  o'zbegim,

Senga  tengdosh  Pomir-u  oqsoch  Tiyonshon  o'zbegim, 

So'ylasin  Afrosiyob-u,  so'ylasin  O'rxun  xati,

Ko'hna  tarix  shodasida  bitta  marjon  o'zbegim.

Shukurlarkim ,  istiqlol  tufayli  yu rtboshim iz  Islom  K arim ov 

sa'y -h arak atlari  bilan  O 'zbekiston  tarix ini  o 'rg an ish g a  e 'tib o r 

k esk in  o'zgardi.  Prezidentim iz  tarixchi  olim larga  m urojaat  qilib, 

h aq q o n iy   tarixim izni  tiklashga,  xalqim izni,  m illatim izni  an a  sh u  

tarix  bilan  qurollantirishga  chaqirdi.  O 'q u v   yurtlarida  V a ta n i- 

miz  tarixi  k en g   va  ch uq ur  o 'rg an ilish ig a  im koniyat  tu g 'ild i, 

yoshlarim izda  haqiqiy  tarixiy  o ngni  shak llantirish   u ch u n   z aru r 

sharoit  yaratildi.  Yurtga  hurm at  u n in g   o 'tm ish in i  o 'rg an ish   va 

bilishga  bo g'liqligi  yana  bir  bor  isbot  etildi.

O 'tm ishni  o'rganish,  uni  idrok  etish,  tarix  saboqlaridan  to 'g 'r i 

x ulosa  chiqara  bilish  har  bir  m a'rifatli  inson  burchidir.  M oziyni 

tahlil  eta  bilish  kishiga  b u g u n n i  bah olash ,  anglash,  k elajak k a 

ziyraklik  bilan  nazar  tash lash   im k o n in i  beradi.  Tarixiy  o n g  

V atan  o'tm ishini  idrok  etish,  o'z  x alq i  va  m am lakatini  ista lg an  

jo yda  va  istalgan  darajada  b o sh q a lam i  tan ish tira  olish  u c h u n  

u q u v   desak  to 'g 'ri  bo'lar.  Tarixiy  ta fa k k u r  b u g u n   ongli  faoliyat 

k o 'rsatish ning   m uhim   om illaridan  biridir.  S huning  u ch u n   h a m  

h aqiqiy  insonga  tarixiy  xotira  zarur.  Prezidentim iz  Islom  K a ­

rim ov  "Tarixiy  xotirasiz  kelajak  y o 'q "  d eg an   m a 'n o d o r  ib o ra 

m azm unini  m ahorat  bilan  yoritib  b e rg a n   edilar.

Jah o nn in g  b ir  qancha  nufuzli  dav latlarid a  fuqarolik  h u q u -  

qini  olm oqchi  b o 'lg an   h ar  b ir  kishi  dav lat  tili,  m am lakat  k o n -  

stitutsiyasi  va  tarixini  o 'zla sh tirish   b o 'y ic h a   davlat  im tih o n i 

topshirishi  shart  ekan.  Zero,  o ’z  tarixini  bilg an  k ishigina  m a m ­

lak at  fuqarosi,  d eb   hisoblanadi.  B unday  u d u m   k o 'p g in a   m a m -

5

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

lakatlarda  tan   olinib,  u  xalqaro  huquq  am aliyoti  bo'lib  b o rm o q - 

da.  Bu  holat  ham   tarix nin g   tarbiyaviy  ku chi  va  m urabbiylik 

m ohiyatidan  dalolatdir.

K o'p  insonlar  tajribasidan  m a'lumki,  o 'z  tarixini  bilish  o 'zg a 

x a lq la r  o 'tm ish ig a,  u la m in g   turm ush  tarziga,  m ad an iy atig a, 

u rf-u   odati,  qarashlariga  hurm at  bilan  yondashish  im koniyatini 

b erad i.

O 'tm ishn i  o 'rg an ish d a  tarixiy  tahlilni  ilmiy  jihatdan  xolisona 

va  halol  am alga  oshirish  asosiy  vazifadir,  deb  ta 'k id lay d ilar 

Islom  Karimov.

M am lakatim izda  uzoq  asrlar  davom ida  pinhon  b o 'lg a n   tari- 

xim izni  sinchiklab  o'rganish,  xolisona  tiklash  keng  yo'lga  qo'yildi. 

F anlar  A kadem iyasining  Arxeologiya,  Tarix  ham da  S h arq sh u - 

n o s lik   in s titu tla r in in g   o lim lari,  o 'q u v   y u r tla r id a g i  fid o iy  

o 'q itu v ch ilar  tarixim izni  ilmiy  asosda  yaratish  borasida  talay gi- 

na  ishlam i  am alga  oshirdilar.  A w alo  m avjud  m anbalarni  qayta 

va  te ra n   o 'rg a n is h   y o 'lg a   qo'yildi,  y an g i  m anbalar  izlandi, 

to p ild i.  A rx e o lo g la rn in g   y a n g i  to p ilm a lari  ham   tarix im izn i 

o 'rg a n is h d a   m u h im   o 'rin   tu tm o qd a.  T a d q iq o tc h ila rn in g   bu 

b o ra d a g i  h a ra k a tla ri  q adim iy  tarixim izni  to 'laro q   y o ritish g a 

yo rd am   berm oqda.

Islom  Karimov  aytganlaridek,  "Biz  jah on   m aydonida  ku n i 

k e c h a   paydo  b o 'lg a n   xalq  emasmiz.  Bizning  millatimiz,  x al­

qim iz  X orazm   zam inida  "Avesto"  paydo  b o 'lg an   zam onlardan 

b u y o n   o 'z  hayoti,  o 'z  m adaniyati,  o'z  tarixi  bilan  yashab  k e - 

ladi".

M a'lum ki,  "Avesto"  en g   qadim iy  zam onlardan  boshlab  uzoq 

asrlar  m obaynida  shakllangan.  U  tabiat  kuchlarini  hurm at  qilish, 

quyosh,  yulduz,  olovni  u lu g 'lash g a  chorlovchi  qadim iy  m ad h i- 

y alarga  boy  asar.  U n da  atrof-m uhitni  kuzatib,  uni  id rok   etish 

jarayoni  inson  tafakkurini  h arak atg a  keltiradi,  deyiladi.  O dam zod 

e n d i  ikki  xil  ehtiyoj  bilan  yashay  boshlaydi  —  biri  tirikchilik 

tashvishi,  y a ’ni  m o d d iy   talab,  ikkinchisi  —  m a’rifiy-m a'naviy 

chan q o qlik .  Bu  ikki  ehtiyoj  inson  turm ush  tarzini  belgilaydi,  u 

qu lay liklar  izlaydi,  taraq q iy o tg a  yuz  tutadi.  Demak,  k ish ilar  ilk 

sivilizatsiyaga  q adam   q o 'y ad i  va  bu  jarayon  "A vesto"da  o'z 

ifodasini  topadi.  Bu  m uq add as  kitob  qad im   o'lkam izda  buyuk 

davlat,  bu yu k  m ad aniy at  bo'lganligidan  dalolat  beruvchi  h u j- 

ja td ir.  Bu  n o y o b   a s a rd a   im on  uch  o 'ta   m uhim   ta y a n c h g a  

asoslanadi:  fikr  sofligi,  so'z  sobitligi  va  am aliy  ishlam ing  in so -

6

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

niyligi.  Asar  ja m iy atd a  b arch a  o d a m lam i,  u la r  tan asin in g   ra n - 

gidan,  tilidan,  u rf-o d a tla ri  va  y a sh a g a n   jo y larid an   q a t'iy   nazar, 

h a y o t n in g   fa r o v o n ,  o s o y is h ta lik   b i l a n   b o r is h ig a   o 'z i n i  

b a g 'ish la g a n   ju r ’atli,  dovyurak,  k om il  in so n la r  b o 'lib   y e tish - 

ish g a   d a'v at  etadi.

A s a r  b e h u d a   q o n   t o 'k u v c h i   q u r b o n l i k l a r ,   h a r b i y  

to'qnashuvlar,  bosqinchilik  hujum larini  qoralab,  odam lam i  o'troq, 

o so y ishta  h ayot  kechirishga,  m e h n atg a,  dehq on chilik ,  c h o r- 

vachilik  bilan  sh u g'ullan ish g a  chaqiradi.

Sharqshunos  olim   S.  O ld enburg  zard u sh tiy lik   insonning  y er 

yu zidagi  hayotini  yengillatishga,  un i  b ax tiy o r  qilishga  q aratil- 

g a n   eng  oqilona  din  bo'lgan,  deb  y o z g an   edi.  Zardushtiylik 

ta rix in i  ken g   ta d q iq o t  e tg a n   ingliz  o lim asi  M eri  B oysning 

fikricha,  bu  ta 'lim o t  M arkaziy  O siyo,  Eron,  A fg 'o n isto n   va 

H in d isto n d a  tarqalgan,  Y unonistonga  v a  b o sh q a  h u d u d la rg a  

h am   anchagina  ta 'sir  k o'rsatgan.  X ususan,  y u n o n   donishm an di 

A ristotel  ''Avesto"ni  chu qu r  tahlil  qilib  usto zi  Platon  g 'o yalari 

b ila n   u yg'unlashtirishga  harak at  qilgan.  A sarga  nemis,  fransuz, 

ru s  allo m alari  h am   y u k s a k   b a h o   b e rg a n la r.  Z a rd u sh tiy lik  

ta'lim o tin in g   talaygina  xususiyatlari  a w a l  yahudiylarga,  k ey in  

n asroniylar  va  s o 'n g   islom  diniga  o 'ta d i.  E 'tib o r  bering,  o ta sh - 

parastlar  ku niga  uch  m arta  yuvinib,  pok lan ib ,  q u yoshga  qarab, 

u n i  olqishlab  sig'inganlar.  U larda  b o sh   y alang  ibodat  qilish 

m an   etilgan.  Z ardushtiylikning  ayrim   o datlari,  xususan  olovga 

sig 'in ish   belgilari  hozirgacha  saqlanib  q olg an .  T o'ylarda  olov 

(gulxan)  atrofida  k elin-kuyovni  aylantirish,  ayrim   qariyalam ing  

d arax tlar  va  eski  devorlar  tagiga  chiroq   y o k i  sham   yoqib  turli 

d u o la r  o'qishlari  ham   qadim dan  q o lg an   odat.  Yopilgan  ta n d ir 

n o n   ham   qu yoshga  taqlidd an  dalolatdir.

O 'zbekiston  ahli  m am nuniyat  va  g 'u r u r   bilan  bu  m u q ad d as 

a sa r  yaratilganining  2700  yilligini  n ishonladi.

M intaqam izda  va  u ning  atroflarida  to p ilg an   B ehistun  y o - 

zuvlari,  yunon,  xitoy,  sanskrit,  fors,  arm an   va  bo sh q a  m iloddan 

a w a l  yaratilgan  bitiklar,  turli  hikoyatlar,  lotin  va  yu n o n   tillari- 

d a g i  tarixiy  m anbalar,  keyingi  d avrlarda  ta d q iq o tch ilar  a n iq la- 

g a n   m o d d iy   v a  m a 'n a v iy   to p ilm a la r   ta rix im iz n i  to 'la r o q  

o 'rg a n is h g a   im kon  berm oqda.  Tarix  fan la ri  d o k to ri  A zam at 

Ziyoning  "O 'zbek  davlatchiligi  tarixi"  m onografiyasida  qad im  

zam on da  va  o 'rta   asrlarda  yaratilgan  m av zu ga  oid  yuzdan  ortiq 

y o zm a  m anbalar  tilga  olingan.

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

A kadem ik  В.  A hm edov  "O 'zbekiston  xalqlari  tarixi  m an - 

balari"  kitobida  qadim gi  tu rk   m anbalari  sifatida  to 'q q iz   runik 

bitiklar  haqida,  b ir  n ech a  s o 'g 'd   yozm a  topilm alar  x u su sid a 

m a'lum ot  beradi.  U shbu  kitobda  arab,  fo rs-to jik   va  tu rk iy   tilla- 

rid a  o 'rta  asrlarda  yaratilgan  o'lkam iz  tarixiga  oid  76  asarg a 

qisqacha  sharh  berilgan.

Demak,  yurtim izning  uzoq  va  boy  o 'tm ish i  haq id a  k o 'p la b  

m oddiy  va  m ad an iy   m anbalar  mavjud.  B ular  orasida  tu rli  ja n r- 

larda,  q o lip -an d o zad a  yozilgan  tarixiy  adabiyot,  shu  ju m lad an  

solnom alar,  sarg uzashtlar,  qissalar,  q asid alar  alohida  o 'rin g a  

ega.  Bu  m an b alam i  shartli  ravishda  b ir  n ech a  g u ru h g a  (tur- 

kum ga)  bo 'lish  m um kin.

Bundan  m ing  yil  m uq ad dam   27  yoshli  Abu  Rayhon  B eruniy 

qalam iga  m ansub  "Q adim gi  x alqlardan  qolgan  yodgorliklar" 

asari  uzoq  o 'tm ishim izni  ta s a w u r  etish d a  k atta  aham iyat  kasb 

etadi.  Bu  asar  1957  v al9 6 8 -y illard a  T o sh ken tda  o 'zb ek   va  rus 

tillarida  chop  etilgan.  M uallif  so 'g'diylar,  xorazmliklar,  y u n o n - 

lar,  hindlar,  nasroniylar,  yahudiylar  va  boshqa  elatlam ing  islo- 

m iyatgacha  b o 'lg a n   ijtimoiy  va  m adaniy  hayoti  ham da  tarixini 

bayon  etadi.  A l-B erun iy ning   "Xorazm  h aq id a  su h b atlar"  va 

H indistonga  b ag 'ish la n g an   asarlari  ham  m uhim   tarixiy  v oq ealar - 

ga  boydir.

Demak,  m ash h u r  astronom ,  m atem atik,  geodeziya,  g eo lo g i- 

ya,  m ineralogiya  k ab i  fan lam in g   bilim doni  Abu  Rayhon  B eru ­

niy  ayni  p ay td a  y etu k   tarixchi  olim  h am   bo'lgan.

O 'tm ish  dalillari  shuni  ko'rsatadiki,  m intaqam iz  tarix ig a  oid 

adabiyot  IX —X  asrlarga  kelib  ko'payadi.  Arab,  fo rs-to jik   va 

tu rk iy  tillarda  talay g in a  tarixiy  kitoblar,  solnom alar  va  risolalar 

yoziladi.  A holining  tarixga  qiziqishi  ham   ortib  boradi.

A bulxasan  M adoiniy,  A l-Y aqubiy  va  boshqa  o 'n la b   arab 

tarixchilari  halifalik  h u d u d i  tarixini  y aratar  ekanlar  O 'rta   Osiyo 

o 'tm ish ig a  e 'tib o r  beradilar.  Yirik  qom usiy  olim  Abu  J a 'f a r   a t- 

Tabariy  (839 — 923-yy.)  y aratg an   m ukam m al  tarixiy  a sa r  boy 

m anbalarga  asoslanib  yozilgan.  K o'p  jildlik  "Tabariy  tarix i"d a 

olam ning  "yaratilishi"dan  to  912 — 913-yillarga  q ad ar  ara b   h a - 

lifaligi  m u zo fo tid ag i  yurtlar,  sh u   ju m lad an   M o v aro u n n ah rd a 

b o 'lib   o 'tg a n   ijtim oiy-siyosiy  voqealar  bay o n  etiladi.  K o'pchilik 

vo q ealar  yilm a-yil,  xronologik  tarzda  yoritiladi.  Shu  boisdan 

T abariyning  b u   asari  o'lkam izn in g   VIII —IX  asr  tarixi  b o 'y ich a 

asosiy  m an b alard an   hisoblanadi.

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

B u  a sa r  o 's h a   p a y tla rd a y o q   s h u   q a d a r   k a tta   q iz iq is h  

u y g 'o tg an k i,  uni  963-yili  som oniylar  d av latin in g   vaziri,  ilm -fan  

h o m iy si  Abu  Ali  Balamiy  arabchadan  d ari  tilig a  taijim a  qiladi. 

T arjim on  "Tabariy  tarixi”ni  m uhim   y an gi  dalillar  bilan  to 'ld irad i, 

ay rim   hollarda  aniqlik  kiritadi.  A sam in g  to 'la   m atni  1867 — 

1874-yillarda  P arijda  fransuz  tilida  n ash r  etiladi.  U ning  ayrim  

q ism lari  bir  n ech a  tillarda  chop  etilgan.

O 'lk am iz  tarixnavisligining  d u rd o n ala rid an   biri  943 — 944- 

y illard a  yozilgan  “Buxoro  tarix i”dir.  U ning  m uallifi  B uxoroning 

V o b k en t  tum anida  899-yilda  tavallud  to p g a n   Abu  Bakr  N a r- 

sh ax iy   bo'lgan.  K itobda  vohaning  obod   bo'lishi,  d eh q o n ch ilik  

va  h u n arm an dch ilik n ing   rivoj  topishi,  q ad im g i  qishloq  va  s h a - 

h a rla rn in g   b arpo  b o 'lish ig a   oid  ta rix iy   v o q e a la r  y o ritilg an . 

S hu n in gd ek ,  asarda  O 'rta  O siyoda  arab  halifaligi  h u k m ro n li- 

g inirtg  o'm atilishi,  Islom  dinining  kiritilishi  va  yoyilishi,  M u - 

q a n n a   harakati,  som oniylar  davlatchiligi  h aq id a  so 'z  boradi. 

N arsh axiy  asari  keyingi  tarixchilar  —  farg 'o n alik   Abu  N asr  al- 

K uboviy  tom onidan  1129-yilda  va  M u ham m ad  ibn  Zufar  ta sh ab - 

b u si  bilan  1178-yilda  birm uncha  q isq artirilg an   va  y an g i  v o ­

q e a la r  bilan  to'ldirilgan.  "Buxoro  tarixi"  k ito b i  turli  d avrlarda 

fransuz,  rus,  ingliz,  arab,  fors,  o 'zb ek   tillarida  chop  etilgan.

Y ozm a  m an b alard an   bilam izki,  N a rsh a x iy d a n   old in   h am  

B uxoro  o'tm ishiga  bag 'ish lan gan   asarlar  b itilg an   ekan.  X u su ­

san,  Abu  A bdulloh  ibn  Sulaym on  al-B u x o riy   (vafoti  924-yil) 

N arsh ax iy d an   q irq   yil  cham asi  o ld in   sh u   nom   bilan  k ito b  

y aratg a n .  O 'sh a  davrlarda  u  yoki  bu  h u d u d   o'tm ishi,  aholi 

tu rm ushi,  siyosiy  va  ijtim oiy  ahvoli  to 'g 'ris id a   b ir  q an ch a  so l- 

n o m a lar  tuzilgan.  Masalan,  Abulxaris  Asad  al-V ersiy  (v. — 927-y.) 

K esh  (Shaxrisabz)  va  N asaf  (Qarshi)  ahli  h aq id a,  Abu  A hm ad 

ibn  al-K ofiy  (v. — 957-y.)  X orazm ning  qad im iy   tarixi  to 'g 'ris id a  

a sa rla r  yozgan.  Abul  Abbos  al-M ustavfiy  X —XI  asrlar  o ralig 'id a 

"S am arqand  tarixi"ni  yozadi.  Ushbu  asar  q ad im   shahrim izning 

ib tid o iy   zam onlardan  to  X  asrgacha  b o 'lg a n   tarixi,  u n in g   o sori- 

atiqalari,  shuningdek,  N asaf  va  Kesh  v iloyatlarining  tarixini  o 'z 

ic h ig a   olgan.  S am arqand  tarixiga  oid  k e y in g i  kitob  m uallifi 

Abu  Said  al-Idrisiy  (v. — 1015-y.)  b o'lgan.  Bu  asarn in g   davom ini 

N ajm u d d in   an -N asafiy   (1068—1142-yy.)  bitg an .  U ning  sh o g irdi 

A bul  Fazl  as-S am arqand iy   yaratgan  "K ichik  qandiya"  ustozi 

y o z g a n   asarning  qisqartirilgan  nusxasi  sifatid a  bizgacha  yetib 

k e lg a n .

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

T oshkent  o'tm ish ig a  oid  k o 'p   m a'lu m o tlar  IX —X   asrlarda 

Al — X orazm iy  v a  A t-T abariy  asarlarida,  Abu  Is'h o q   Istaxriy 

(850 — 934-yy.)  sarguzashtlarida,  XI  asrd a  Beruniy  va  M ah m u d  

Q o sh g 'a riy   a sa rla rid a   m avjud.  S h u n in d ek ,  Kubo,  A x sik e n t, 

Termiz,  C h o g ’oniyon  tarixiga  tegish li  yozm a  m a n b alar  ham  

bor.

O 'sh a  pay tlard ag i  tarixiy  adabiyotning  talaygina  q ism i  turli 

sulolalar  va  hu k m ro n lam in g   hokim iyat  tepasiga  kelishi,  salta- 

n atn i  idora  qilish  tajribasi  va  harbiy  yurishlariga  b ag 'ish la n g an . 

M asalan,  A b ub ak r  Balazuriy  arablarning  O 'rta  O siyoga  huruji, 

Ibn  X urdad beh  esa  arablarning  bu  y erd ag i  iq tisodiy  siyosati 

h aq id a  yozadilar.  Bu  davrlarda  Som oniy  va  Q oraxoniy  sulola- 

larining  olib  b o rg an   ijtim oiy-iqtisodiy  siyosati,  m ark azlash g an  

davlatni  id ora  qilish  tajribasi  xususida  b ir  necha  tarix iy   asarlar 

yaratiladi.  XI  asrd a  A bunasr  O 'tbiy,  Abufazl  B ayhaqiy,  Abu 

Said  G ardiziylar  g'aznaviylar  sulolasiga  oid,  N izom ulim ilk  salju- 

qiylar  olib  b o rg a n   siyosat  xususida  e'tib o rg a  m olik  k itoblar 

yozadilar.  A lau dd in   Juvayniy  v a  R ash iduddinlar  C h in g izx o n  

tarixi  va  m o 'g 'u lla r  bosqinini  yozgan  bo'lsalar,  S h ih o b u d d in  

M uham m ad  N isoviy  xorazm shohlar  tarixi,  Jalo lid d in   M an g u - 

berd ining   ja so rati  xususida  aniq  faktlar  bilan  h ik o y a  qiladi.

O 'z b e k isto n   tarixi  m anbalari  u stid a  so 'z  borar  ekan,  XI 

asm in g   ik k in ch i  yarm ida  yaratilgan  M ahm ud  Q o sh g 'ariy n in g  

tu rk iy  tillarg a  b ag 'ish la n g an   m ashhur  asarini  tilga  o lish   joizdir. 

U ning  "D evonu  lu g 'a tit  turk"  ("Turkiy  so'zlar  lu g 'ati")  asari 

k e n g   m in taq ad a g i  tu rk   qabilalari  va  uru g 'larin in g   tili,  lahjalari, 

etn ik   tark ib in i  o 'rg a n ish d a   qim m atli  m anbadir.  M uallif  tu rk  

tilining  b o sh q a  tillar  orasidagi  o 'm i  va  aham iyati,  u n in g   xusu si- 

yatlari  h aq id a  m uhim   m a'lum otlar  beradi.  Uch  jild lik   k itobda 

X —XI  asrlarda  turk iy   xalqlar  orasida  iste'm o ld a  b o 'lg a n   sakkiz 

m ingdan  o rtiq   so 'zlar  atroflicha  izohlangan.  "L u g 'at"d a  y igir- 

m ad an  o rtiq  qabilalar,  ularning  belgilari,  turar  jo y lari  ham da 

ijtim oiy-siyosiy  h ay o td a  tu tg an   o 'm i  batafsil  k o 'rsatilgan.  A sarda 

turli  sh evalardagi  uch  yuzga  yaqin  m aqollar,  yetti  y u z   satrdan 

o rtiq  sh e 'rla r  keltirilgan.  O isqasi  Q o sh g 'ariy   asari  tu rk iy zab o n  

x alq lar  o 'tm ishin i,  shu  jum ladan,  o 'zb ek   xalqining  e tn ik   tarixini 

k e n g   va  xo liso n a  tik lash da  k a tta   o 'rin   egallaydi.  Bu  asar  turli 

davrlarda  b ir  n e c h ta   tillarda  ch o p  etilgan,  faqat  X X   asr  d a ­

v om ida  arab,  o 'zbek,  usm onli  turk,  ingliz,  u y g 'u r  tillarid a  n ash r 

etilgan.

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Tariximiz  xususidagi  adabiyot  bilan  ta n ish ar  ekanm iz  y an a 

b ir m asala  to ‘g ‘risida  to'xtalm oqchim iz.  Talaygina  asarlar m ashhur 

s h a x s la rg a ,  u la rn in g   ja m iy a td a g i  o 'r n i g a   b a g 'is h la n g a n . 

M asalaning  e ’tib o rg a  m olik  tom oni  y ana  shundaki,  n afaq a t 

k a tta   am aldorlar  to 'g 'risid a ,  balki  yirik  olimlar,  adiblar  h aq id a 

ham   asarlar  bitilgan.  M asalan,  Nizom i  Aruzi  S am arqandiyning 

"Ajoyibotlar  to'plam i"  asarini  olaylik.  U nda  O 'rta  O siyoning

X —XI  asrlardagi  ijtim oiy-siyosiy  va  m adaniy  hayoti  yoritilgan. 

Lekin  asam ing  m uhim   xususiyati  shuki,  m uallif  Abu  Ali  ibn 

Sino,  Al-Beruniy,  U m ar  Hayyom,  Rudakiy,  Firdavsiy  kabi  a l­

lom alar  hayoti  va  ijodi  x u su sid a  ham   qiziqarli  m a 'lu m o tlar 

keltiradi.

Biz  yuqorida  faqat  IX —XII  asrlarda  bitilgan  tarixiy  ad ab i- 

y o tn in g   bir  qism inigina  um um iy  h old a  tilg a  oldik.  K eyingi 

asrlard a  ham  m ashh ur  tarixnavislar  asarlarining  ko 'p ch ilig i  b iz- 

g ach a  qo'lyozm a  yoki  k ey in g i  davrlarda  n ash r  etilgan  h o ld a 

y e tib   kelgan.  Bu  o 'rin d a   N izo m u d d in   Shom iy,  M u 'in u d d in  

N atanziy,  Hofizi  Abru,  S h arafidd in   Ali  Yazdiy,  A bdurazzoq 

Sam arqandiy,  M irxond,  X ondam ir,  D avlatshoh  Sam arqandiy, 

A bdulla  N asrullohiy,  M u h am m ad   Solih,  K am oliddin  Binoiy, 

Xofiz  Tanish  Buxoriy,  M uham m ad  H aydar  asarlarida  xalqim iz­

n in g   m o 'g 'u lla r  b o sq in ig a  q arsh i  kurashi,  A m ir  T em u rn in g  

hokim iyat  tepasiga  kelishi,  u n in g   m arkazlashgan  saltanat  tuzishi, 

te m u riy la r  su lo la si  h u k m d o rlig i  d a v rid a g i  ijtim o iy -s iy o s iy  

o'zgarishlar,  shayboniylar  va  jon iy lam in g  O 'rta   O siyodagi  faoli­

yati,  o 'lk an in g   uch  xo nlikka  b o 'lin ib  ketish  sabablari  yoritilgan.

XVIII 

—XIX  a s rla rd a   h am   M unis,  O g ah iy ,  M irzo  O lim  

T oshkandiy,  A hm ad  D onish,  Abu  T ohirxo'ja,  M u h am m ad   Solih 

T osh k an diy ,  N iyoz  M u h am m ad   X o 'k a n d iy ,  Is’h o q x o n   Ibrat 

k ab i  solnom achilar  asarlari  V atanim iz  ta rix in in g   k o 'z   oldim izga 

t o 'l a r o q  

k e l t i r i s h d a  

k o 'm a k d i r .  

M a ’r i f a t p a r v a r  

M .A bdurashidxonov  1911-y ili  "Turk  qavm lari  tarix i"n i  yozib 

ja d id   m aktablariga  d arslik  sifatida  taqd im   etadi.

O 'lkam iz  tarixchiligiga  nazar  tashlar ekanm iz  y an a  bir  m uhim  

v o qelikk a  e'tib or  berish  lozim.  Turli  davrlarda  o 'tg a n   k o 'p   esli- 

hushli  hukm dorlar  m oziyga  qarab  ish  tutish,  tarix  saboqlariga 

q u lo q   solish  m o h iy atin i  a n g la g an la r.  D avlat  arbobi,  b u y u k  

m utafakkir  Alisher  N avoiy  tarixning  q ad rin i  ch u q u r  anglagan, 

ta r i x n a v is la r g a   y a q i n d a n   k o 'm a k   b e r ib   k e l g a n .  M irz o  

U lu g 'b e k n in g   " T o 'r t  u lu s   ta rix i" ,  Z a h ir id d in   B o b u rn in g

11

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

l,B oburnom a"si,  M u h am m ad   S o lih n in g   "S h ay b o n iy n o m a"si, 

A bulg 'ozixo nn in g  turkiylar  sh ajarasig a  oid  asarlari  yurtim iz 

o'tm ishini  to 'laro q   ta sa w u r  etishd a  m uhim   o'rin  egallaydi.

Ko’rib  turibm izki,  yurtim iz  tarixi  m azm unli  va  b o y   m an - 

balarga  ega.  Y ana  shuni  unutm aylikki,  bu  asarlarning  m u tlaq  

k o 'p ch ilig i  qo 'ly ozm a  sifatida  bizga  y etib   kelgan.  U lar  o'z 

davrida  b itilgan   bo'lib,  k o 'p   h o ld a  x a tto tla r  to m o n id an   q ay ta- 

qayta  ko'chirilgan.  Chunki,  u  vaq tlard a  noshirlik  kashf  etilm a- 

g an  edi.  M anbalam ing  faqat  oz  qism igina  bizga  kitob  sifatida, 

ayrim  hollarda  taijim a  etilgan   h olda  yetib  kelgan.

Demak,  o'lkam izda  uzoq  asrlardan  buyon  tarixga  qiziqish 

mavjud  b o'lgan.  M oziydagi  m uhim   voqealar  bayonini  q o g 'o zg a 

tushirish,  y a ’ni  tarixini  yozishga  qodir,  m ulohazakor  insonlar 

talaygina  b o'lgan.  U lar  sa ’y -h ara k ati  tufayli  yuzlab  tarixiy  asarlar 

vu ju dg a  kelg an .  Bu  n o m alard an   ayonki,  xalqim iz  faxrlansa 

arzigudek  serm azm un  va  ibratli  tarixga  ega.

XIX 

asr  oxiri  —  XX  asr  b o shlarida  bir  qator  sh arqshunos 

rus  olimlari  yurtim iz  tarixini  o 'rg an ish   bilan  sh u g'ullandilar. 

V.  Bartold,  Ye.  Bertels,  N.  V eselovskiy,  V.  Vyatkin,  N.  O strou- 

m ov,  A.  S e m e n o v ,  A.  Y a k u b o v s k iy   k a b i  t a d q iq o tc h i la r  

o'tm ishim izga  d o ir  b irm u n ch a  m anbalar  bilan  tan ish d ilar  va 

o'zlari  an glag an   h olda  T urkiston  tarixi  va  m adaniyatining  bir 

qancha  jihatlarini  yoritdilar.  U lar  asarlaridagi  talqinlar  sho 'ro lar 

davrida  chop  etilg an  O 'zb ek isto n   tarixi  kitoblarida  b ay o n   etil­

di.  T a'kidlash  joizki,  b u   sh arq sh u n o slar  tarixim izga  oid  m an ­

balar  bilan  to 'la   tanish  em as  edilar,  ehtim ol  buning  im koniyati 

ham   b o'lm agandir.  U ndan  ta sh q ari  xorij  olimlari  o 'z   idroki, 

d u n y o qarash lari,  sh axsiy  m u lo h azalarig a  eg a  b o 'lg a n   holda 

o'lkam iz  o 'tm ish   voqealariga  tasnif  berganlar.  Buning  ustiga, 

yurtim iz  tarixi  Rossiya  tarix id an   boy  b o 'lg a n   holda  u n i  kam sitib 

ko'rsatish  sovet  tarixsh uno sligid a  odat  tusiga  kirgan  edi.  Shu- 

larni  in o b a tg a  olsak,  so v etlar  davrida  b ir  necha  b o r  n ash r 

etilgan  "O 'zb ek isto n   SSR  tarixi"  k o 'p   jihatd an   sub yektiv  va 

kem tik  h o ld a  yozilganligiga  ajablanm asa  ham   bo'ladi.

Keyingi  y illard a  tarixim izga  oid  talaygina  asarlar  q ay ta  nashr 

etildi.  Bular  orasida  S harafiddin  Ali  Yazdiyning  "Zafam om a", 

Ibn  A rabshohning  "Amir  T em ur  tarixi",  Mirzo  U lu g 'b ekn in g 

"To'rt  ulus  tarixi",  S alohiddin  T oshkandiyning  "Tem um om a" 

a s a r la ri,  h a m d a   " M e ro s "   tu r k u m id a   c h o p   e t i l g a n   A bu 

T o h irx o 'ja n in g   “S am ariya",  N a rsh a x iy n in g   "Buxoro  ta rix i”,

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

B ayoniyning  "X orazm shohlar  shajarasi",  Ib ratn in g   "F arg 'o n a 

tarixi"  kitoblari  mavjud.

K ezi  k elg an d a  shuni  h am   ta 'k id lash   lozimki,  O 'zbekiston 

ta rix c h ila ri  o 'tm ish im iz g a   d o ir  a sarla rn i  va  b o s h q a   ta rix iy  

m anbalam i  rus  tilida  ham   ta rg 'ib   etm oqdalar.  M ustaqillik  yil- 

larida  "История  У збекистана  в  источниках",  "М атериалы   по 

истори и  и  истории  науки  и  културы   народов  С редней  А зии" 

m ajm ualari  nashr  etildi.  Tarix  fanlari  d o k to ri  A.  O 'rinboyev 

tahriri  ostida  o'tm ishim izga  d o ir  m anbalar  to 'p lam i  "С обрание 

восточны х  рукопи сей "  ru k n i  o stid a  1998-yili  ch o p   etildi. 

U m um iy  pajm i  56  taboq  b o 'lg a n   b u   salm oqli  m ajm u ad a  S har- 

qshunoslik  instituti  qo'lyozm alar  fondida  saq lan ay o tg an   o 'n lab  

n o d ir  tarixiy  asarlar  bayoni  va  ta'rifi  berilgan.

S h u n in g d e k ,  d av rim iz  ta rix c h ila r i  A.  S a g d u lla y e v n in g  

"Q adim gi  O 'zbekiston  ilk  yozm a  m anbalarda",  "Q adim gi  O 'rta 

Osiyo  tarixi",  E.  Rtveladze,  A.  Saidov,  Ye.  A bdullayevlam ing 

"Q ad im gi  O 'z b ek isto n   sivilizatsiyasi:  d av latch ilik   va  h u q u q  

tarixidan  lavhalar",  B.  A hm edovning  "T arixdan  saboqlar"  asar­

lari,  E.  R tv elad zen in g   ta fs ilo tg a   b o y   "B u y u k   ip a k   y o 'li", 

K.  Shoniyozovning  "O 'zb e k   x a lq in in g   sh ak llan ish   jarayoni" 

monografiyalari,  M uham m ad  N o sim in g   "N asaf  va  Kesh  allo­

malari"  to'plam i  b u g un gi  talab alar  u ch u n   m uhim   m anbadir.

Professor  D.  Alimova  rah b arlig id a  y aratilg an   "Jadidchilik: 

islohot,  yangilanish,  m ustaqillik  va  taraq q iy ot  u ch u n   kurash" 

deb  nom langan  to'plam d a  ham   ilgarilari  k am   yoritilg an  m uhim  

m a'lum otlar  va  m azm undor  m ulohazalar  m avjud.

M ustaqillik  yillarida  b ir  g u ru h   jo n k u y a r  olim lar  tom onidan 

y o z ilg a n   u ch   jild li  " O 'z b e k is to n n in g   y a n g i  ta rix i"   k ito b i 

o'tm ishim izni  y angi  nigoh  bilan  o 'rg an ish g a  im kon  berm oqda. 

Tarixim izni  sinchiklab  o 'rg a n is h d a   2000 —2 006-y illarda  ch o p  

etilgan  12 jildlik  O 'zbekiston  M illiy  Ensiklopediyasi jiddiy  ko'm ak 

berishi  shubhasiz.  Uning  h a r b ir jildida  o'tm ishim izga  oid  k o'plab 

aniq  m a'lum otlar  mavjud.  Bu  q o b u sn om an in g   y ak u n iy   12-jildi 

faq at  yurtim izg a  oid  b o 'lib ,  u n d a   O 'z b e k is to n   o 'tm ish i  va 

b u g u n g i  qiyofasi  ilmiy  aso sd a  yoritilgan.

O 'tm ishim izni  to 'laro q   o 'rg a n is h d a   a d a b iy o tsh u n o slarn in g  

y aratg an   tarixiy  asarlari  h am   o 'ta   m uhim dir.  X ususan,  A bdulla 

Q odiriy,  Oybek,  M aqsud  Shayxzoda,  P irim qul  Q odirov,  Odil 

Y oqubov  kabi  k atta  iste 'd o d   eg alari  q alam iga  m ansub  asarlarni 

eslaylik.  Yozuvchi  M aqsud  Q oriyevning  m u staq illik   yillarida

13

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

y aratg an   "Spitam en",  “Ibn  Sino"  va  "G'aznaviylar"  rom anlari 

tarixim izning  b ir  qanch a  p in h o n  m anzaralarini  o ch ib   beradi.

Prezidentim iz  Islom  K arim ov  tashabbuslari  bilan  tarixim izga 

e 'tib o r  davlat  darajasidagi  siyosatga  ko'tarildi.  Bu  siyosatning 

asosiy  xu susiyati  shundaki,  u  a w a lo   m a'naviy  m ero sg a  tay an - 

gan  h o ld a  am alga  oshirilm oqda.  M ustaqillik  yillarida  bir  q a n ­

cha  qadim iy   shaharlam ing   yubileylari  ko'tarink ilik  b ilan   o'tdi. 

"A vesto"ning  2700  yilligi,  X orazm   M a'm u n   ak adem iyasining 

m ing  yilligi  ham   ta ntanali  ravishda  nishonlandi.  Tarixim izda 

o 'c h m a s  iz  q oldirgan  Amir  Tem ur,  Jalo lid d in   M an g u b erd i  kabi 

jasu r  davlat  arboblari,  Mirzo  U lug'bek,  Zahiriddin  Bobur,  Alisher 

N avoiy  k ab i  buyuklar,  al —X orazmiy,  a l-F arg 'o n iy ,  Forobiy, 

Ibn  Sino,  B eruniy  kabi  donishm andlar,  islom  falsafasini  teran 

an g lab   ta rg 'ib   qilg an   im om   al-B uxoriy,  at-T erm iziy   singari 

u lu g '  zotlar  va  b o sh q a-b o sh q a  allom alam ing  faoliyati  ken g   va 

xolis  yoritildi.  U lam ing  hayoti,  turm ush  tarzi  xalqim izda  g 'u ru r 

tu y g 'u la rin i  u y g 'o td i.  Bu  u m u m x alq   m iq y osida  o 'tk a z ilg a n  

ta n ta n a la r  tarixim izning,  m adaniyatim izning,  m a’naviyatim izning 

n e c h o g 'lik   boyligidan  dalolat  beradi.

M u staq illik   yillarida  yurtim iz  tarixining  konsepsiyasi  ham da 

o 'zb ek   xalq i  etno g en ezini  o 'rg an ish   dasturi  ishlab  chiqildi.  U 

arxeologiya,  antropologiya,  etnografiya,  toponom ika,  tilsh u n o s- 

lik,  o'lkash u no slik  bilimlari  xulosalariga  asoslangan.  Bu  k o n sep- 

siya  an iq   topilm alar,  c h u q u r  tadqiqotlar,  qadim iy  yozm a  m an ­

balar,  b o sh q a   ashyoviy  va  m a'naviy  dalillarga  ta y an g an   holda 

tuzilgan.  Shu  asno d a  m aktablar,  litseylar  va  kollejlar  uch u n  

O 'z b ek isto n   tarixi  bo'yich a  arzigulik  darsliklar  yaratildi.  Oliy 

o 'q u v   y u rtlari  u ch u n   q o 'llan m alar  nashr  etilm oqda.  Bular  o ra­

sida  professorlar  R.  M urtazoyeva,  A.  Sagdullayev,  V.  G en sh tk e- 

lar  ta h riri  o stid a  ch op   e tilg a n   o 'q u v   q o'llanm alari  m asalani 

to 'la ro q   yoritib   bergan.  2006-yili  chop  etilg an   “O 'z b ek isto n  

tarixi"  k ito b i  O liy  o 'q u v   yurtlari  barcha  bakalavr  y o 'n alish lari 

u ch u n   darslik   sifatida  v u ju d g a  kelgan  asardir.  U n in g   m ual- 

liflari  tajribali  dom lalar  Q .U sm onov,  M .Sodiqov,  S.Burhonova 

k o 'p d a n   beri  kutilgan  darslik  yaratib  m uhim   zaruriy  ish  qilgan- 

lar.  S h u b h a siz   b u   k ito b   (u n in g   n a sh r  bosm a  ta b o g 'i  32.5) 

k o 'p c h ilik   talab alarg a  o'tm ishim izni  to 'laro q   o 'rg a n ish d a   q o 'l 

k eladi.

O 'z b e k is to n   M illiy   u n iv e rs ite tin in g   ta jrib a li  p r o f e s s o r-  

o 'q itu v ch ila ri  A .A bduraim ov  va  G.Fuzailovalar  tu z g an   "Tarixiy

www.ziyouz.com kutubxonasi

---

m anbashunoslik"  o 'q u v   q o'llanm asi  ham   yo sh   tarix sh u n o slarg a 

j i d d i y   u s lu b iy   y o r d a m   b e r i s h i   m u m k in .  S h u n in g d e k , 

o'tm ishim izga  qiziqqanlarga  m o'ljallangan  arzigulik  tarixiy  risola- 

lar  ko'paym oqda.  "O 'zbekiston  tarixi"  ju m a lin in g   cho p  etilishi 

ay n i  m uddao  bo'ldi.  Fanlar  A kadem iyasi  xod im lari  tashabbusi 

b ilan   tayyorlanayotgan  to ’laqonli,  yaxlit,  b o y   ilm iy  m anbalarga 

asoslangan,  k o 'p   jildli,  xalqim izga  m unosib  V atan   tarixini  ham - 

d a  o 'zb e k   davlatchiligining  shakllanishi  tarixini  yozib  tugallash 

h am   yaqinlashm oqda.

X olis  tarixim izni  yaratishga  b u   q ad ar  k a tta   e ’tib o r  berish 

bejiz  emas.  C hunki  u  ulkan  tarbiyaviy  ah am iy atg a  egadir.  O 'z 

vatanini,  xalqini,  um um an  inson  o'tm ishini  id ro k   etish   kishida 

v atan p aiv a rlik   hissini  u y g 'o tad i,  o 'zlik n i  an g lash ,  insoniylik 

fazilatlar,  milliy  m adaniyat,  an 'an a,  udu m lar  m a 'n o sin i  bilish, 

q ad rig a  yetishni  o'rgatadi.

M oziyga  nazar  tashlasak,  u n ing  bir  q a to r  m uhim ,  ibratli 

jih atlari  nigohim iz  oldida  y aq qo l  gavdalanadi.  Tarix  xalqim iz 

h ay o tid a  asrlar  davom ida  p esh lang an   qadriyatlarim iz  negizini, 

m entalitetim iz  asosini  tashkil  eta d i  va  milliy  istiqlol  g 'oy asin in g  

m uhim   m anbai  sifatida  nam oyon  bo'ladi.  Islom  K arim ov  "Milliy 

m afkurani  shakllantirishdagi  en g   k atta  m anba  —  b u   haq q o n iy  

yo ritilgan  tarixdir.  Tarixni  bilm ay  turib,  m afk u ran in g   falsafiy 

neg izin i  anglab  bo'lm aydi.  C h u n ki  m afkuraning  falsafiy  asos- 

lari  o 'z   davrida  tarixiy  haqiqat  tufayli  tu g 'ilg an ",  d eb   ta ’kidlagan 

ed ilar.

D avlatim iz  rah b ari  a y tg a n la rid e k ,  m a ’rifatli,  m a 'n a v iy a ti 

y u k sak   odam,  tug'ilib  o 'sg an   yurtida  o'zini  b o sh q alard a n   kam  

sezm ay,  boshini  baland  k o 'tarib   yuruvchi  inson,  albatta,  o'z 

tarixini  yaxshi  bilgan  bo'lishi  darkor.  C hunki,  tarixiy  xotirasi 

b o r  in so n   —  irodali  inson.  Ja m iy a tn in g   h a r  b ir  a 'z o si  o'z 

o 'tm ish in i  yaxshi  bilsa,  b u n d ay   odam larni  y o 'ld a n   urish,  har  xil 

a q id ala r  ta'sirig a  olish  m um kin  em as.  Tarix  sab o q lari  insonni 

h u s h y o rlik k a   o 'rg a ta d i,  iro d a s in i  m u sta h k a m la y d i.  D em ak, 

y u rtim iz   fu q a ro la rid a   ta rix iy   o n g n i  s h a k lla n tiris h   m u h im  

zaru ratd ir.

Zero,  tarix  —  m u n a w ar  k o 'zg u ,  tafak k u r  b u lo g 'i.  U ni  idrok 

etib  ish  qilm oq  xayrli  va  k elajak k a  um id  bilan   q arab   sam arali 

m e h n at  qilish  kafolatidir.  Xullas,  tarixni  o 'rg an ish   ijtim oiy  ta ra q ­

qiyot  qonunlarini  idrok  e tg a n   kom il  inson  om ili  d esak   o'rinli 

bo 'lad i.

www.ziyouz.com kutubxonasi

---