‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


Statistik tekshirish bosqichlari



Download 5,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet18/108
Sana10.06.2023
Hajmi5,24 Mb.
#950574
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   108
Bog'liq
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005 (1)

2.3. Statistik tekshirish bosqichlari
S ta tis tik te k s h iris h t o ‘rt b o s q ic h d a n ib o r a td ir . U la r q u -
yidagilardir:
1-bosqich —
tek sh irish d a stu ri va rejasini tu zish ;
2-bosqich —
m a ’lu m o tlar yig‘ish (kuzatuvlarni ro ‘yxatga olish);
3-bosqich —
statistik m a ’lu m o tla rg a ishlov b e rish , g u ru h larg a 
a jratish , nisbiy k o ‘rsa tk ic h la rn i,o ‘rta c h a nisbatni hisoblab ch iq ish , 
grafik tasvirlash, a x b o ro t tayyorlash;
4-bosqich —
m a ’lu m o tla rn i o T g a n ib , x u lo sa la r qilish va u larn i 
am a liy o tg a tad b iq qilish y o ‘llarin i k o ‘rsatish.
Ish b o s h la s h d a n o ld in s ta tis tik te k s h iru v m a q s a d in i b ilish
lozim , ch u n k i unga dastur, reja m os kelishi shart. T ekshirish dasturi 
q u y id ag ila rd a n iborat: m a ’lu m o tla r yig‘ish d a stu ri (a n k e ta , k arta, 
b la n k m a z m u n i) va ishlab ch iq ish d a stu ri (jadvallar, m ak e tla r). 
M a ’lu m o tla r yigNsh dastu ri karta (b la n k , h u jja t)d a n ib o rat b o ‘lib, 
k u zatu v birligi k o ‘rsatilib, hisobga o lin a d ig a n belgilar (savollar) 
sanab o ‘tiladi. 
Misol.
Kasallik tufayli vaqtinchalik m eh n at qobiliyatini 
y o ‘q o tish n i o ‘rg an ish d a m e h n a tg a y aroqsizlik varaqasi m a ’lu m o t 
yig‘ish n in g rasm iy dastu ri h iso b la n a d i. K uzatuv birligi m e h n a t 
qobiliyatini y o ‘qotganlik hodisasi b o ‘lib, unga m eh n atg a yaroqsizlik 
varaq asi t o ‘ldiriladi. H isobga o lin a d ig a n b elg ilar quyidagilar: jin s, 
yosh, m e h n a t qobiliyatini yo ‘qo tg an vaqti va b o sh q a m a ’lum otlar.
32


B archa b irla m c h i tib b iy o t hujjatlari S og‘liqni saqlash vazirligi 
to m o n id a n ta sd iq la n g a n rasm iy hisob shakllari (fo rm alari) b o ‘lib, 
ah o li sog‘lig‘i va u n ing tib b iy o t tekshiruvi, sog‘liqni saqlash m u as­
s a s a la ri fa o liy a ti t o ‘g ‘risid a g i m a ’lu m o tla r n i y ig ‘ish d a s tu ri 
hisoblanadi.
S h ifo k o rla r m ax su s c h u q u r te k s h iru v o ‘tk a z ib , m a ’lu m o t 
y ig‘ish n in g m ax su s d a s tu rin i (k a rta , a n k e ta , s o ‘rov v a ra q a si) 
tu zad ilar. K artada yozilgan savollarga jav o b lam in g hisobga olinishi 
z a ru r b o ‘lgan belgilar qayd qilin ad i. H isobga o lin ad ig an belgilar 
(savollar) qisqa va aniq b o lis h i, to ‘g ‘ri joylashtirilishi, hisob raqam i 
q o ‘yilgan b o ‘lishi kerak. K a rta n i to ‘lg‘azishda jav o b lard an birining 
tagiga ch izib q o ‘yiladi. M asalan , 
jins:
1) e rk ak , 2) ayol; 
oilaviy
ahvoli:
1) b o ‘ydoq (ersiz), 2) uylangan (eri b o r); 
davo natijasi:
1) sog‘aydi, 2) ahvoli y ax sh ilan d i, 3) yaxshi b o l m a d i, 4) o ‘ldi.
K a rta n i b u n d a y t o ‘ldirish jav o b n i y en g illash tirish bilan birga 
u nga ishlov b e rish n i h a m o so n la sh tira d i.
T ekshirish o ‘tkazishni rejalashtirishda quyidagi tashkiliy ishlarga 
e ’tib o r b erish zaru r: 1) m a ’lu m o t olish usuli va uslubi; 2) b a rc h a
b o sq ic h la rd a ishlash m u d d a tla rin i belgilash; 3) tek sh irish o ‘tk a- 
zadigan shaxslarni belgilash; 4) z a ru r xarajatlar m iqdori.
M a ’lu m o t yig‘ish: k u zatu v larn i qayd qilish ikki usu ld a am alga 
oshiriladi. B irinchi usulda h a r bir hodisaning paydo b o ‘lishi, undagi 
o ‘zg arish lar m a ’lum v aq tg a c h a (1 yil va h o kazo) kuzatiladi. M a ­
salan , kasallik d in am ik a si va b o sh q a la r h a r k u n i qayd qilin ad i 
(k u n d alik kuzatuv).
Ik k in c h i usulda k u zatuv (k u zatu v lar) ayni b ir vaq td a qayd 
qilin ad i yoki tekshiruv natijalari yoziladi. Bir v aq tn in g o ‘zid a qayd 
qilish n atijasida ah o li so n i, b e m o rn in g soni va tasnifi, shifokorlar 
va o ‘rta tibbiyot xodim larining soni va hokazolar aniqlanadi. Tibbiyot 
k o ‘rigi o ‘tk az ila y o tg an d a tek sh irilayotgan gu ru h d ag i o d a m la rn in g
u yoki bu kasallikka chalinganligi aniqlanadi.
K o ‘p gina b irla m c h i tib b iy o t hu jjatlarin i (b e m o rla r va o ‘rin 
fo n d in in g k u ndalik hisob varaqasi, shifokor qabuliga, shifoxonaga 
y o tq iz is h g a ta lo n la r , m u o la ja v a ra q a la ri va h o k a z o ), a y n iq sa
feldsherlik p u n k tla rid a g i b a rc h a tibbiyot hu jjatlarin i o lrta tibbiyot 
x o d im lari to ‘ldiradi.
3 - 2 2
33


M a ’lu m o tn i ikki y o ‘l b ila n (y o p p a sig a va ta n la s h ) y ig‘ish 
m u m k in :
1. B archa o b y e k tla rd a n o lin g a n m a ’lu m o tla r yig‘indisi yoki 
te k s h ir u v c h in i q iz iq tir a d ig a n h o d is a la r n i r o ‘y x a tg a o lis h d a
q o ‘llan ilad ig an y oppasiga k u zatuv u su lid a n davlat statistik asid a 
fo y d alan ilad i. M asalan , h a r b ir tu g ‘ilish, o ‘lim , y u q u m li kasal­
liklar hodisasi ro ‘yxatga olinadi. Bu usul bilan chegaralangan dastur 
b o ‘y icha c h u q u r o ‘rganish im koniyati kam b o ‘lgan h olda yoppasiga 
m a ’lu m o t o lin ad i.
2. T an lab tek shirish u sulida h o d isalarn in g h am m asi em as, balki 
b ir qism i tek sh irilad i. B u n d a q ism a n te k sh irila d ig a n h o d isa la rn i 
s h u n d a y tan la sh kerakki, bu m a ’lu m o tla r aso sid a b a rc h a o ‘xshash 
hodisalar haqidagi tu sh u n c h a paydo b o ‘lsin. Tekshirilgan hodisalarga 
asoslanib jam i o ‘xshash hodisalar to ‘g ‘risida xulosa qilib b o ‘lm aydi.
H odisalarni tanlab tekshirishda quyidagilarga e ’tibor berish kerak: 
h o d isalar soni yetarli b o ‘lishi va iloji b o ric h a tan la b olin g an ja m i 
yig‘indisi u c h u n tip ik b o ‘lishi lozim . T a n la n a d ig a n yig‘indi tipik 
b o ‘lishi u ch u n ko ‘pin ch a m exanik usul q o ‘llanilib, 5— 10—20 hodisa 
qayd qilingan va yang lish m aslik k a im k o n b erad i. B u usul keng 
tarq a lg a n b o ‘lib, b ir q a n c h a (m a b lag 1, v aq t, k u c h n i k am ishlatish, 
ish d a stu rin i c h u q u rla sh tirish g a o ‘xshash) afzalliklarga egadir.
Ijtim o iy -tib b iy tek sh irish d a yig‘in d id a n tan la b o lish usuli bilan 
birga m a ’lu m o t yig‘ish usuli m u h im a h a m iy a tg a ega. M asalan , 
a n a m n e s tik usu ld a (y u n o n . 
anamnesis
— x o tirla sh ) b e m o rn in g
o ‘zi h a q id a va kasallikning kelib c h iq ish i t o ‘g ‘risida s o ‘rab olingan 
m a ’lu m o tla r yozib boriladi. A n a m n e stik m a ’lu m o t olish ikki usulda 
a m alg a o shiriladi: a n k e ta u su li va s o ‘rov usuli. B irin c h i u su ld a
tek sh irila y o tg a n shaxs o ‘zi h a q id a o ‘zi m a ’lu m o t y o zib berad i. 
Ik k in c h i usulda m a ’lu m o t olish su h b a t u sulida b o i i b , tekshiruvchi 
tib b iy o t x odim i kerakli m a ’lu m o tla rn i s o ‘rab, k a rta n i toM diradi.
M a ’lu m o t y ig ‘ish d a u y o k i b u u s u ld a n fo y d a la n is h is h n in g
m aq sad va m a z m u n ig a b o g ’liq. A n k e ta u su lid a n kish in in g shaxsiy 
h a y o ti h a q id a a n iq m a ’lu m o tla r o lis h d a fo y d a la n is h m u m k in va 
b u a n k e ta , o d a td a , a n a n im ( y a s h irin ) b o ‘la d i. M a ’lu m o t yi- 
g ‘ish d a qaysi u s u ld a n fo y d a la n is h n i te k s h iris h o ‘tk a z is h reja sin i 
tu z a y o tg a n d a b elg ila n a d i.
34


Y ig‘ilgan m a ’lu m o tla rn i k o ‘rib ch iq ish a n c h a m u rak k ab ish 
hisoblanadi. B unda yig‘ilgan m a ’lum otlam ing aniq va yetarli ekanligi 
tekshiriladi (k arta, blan k alar) va guruhlarga ajratiladi. M a ’lu m o tlar 
m a z m u n jih a td a n b ir-b irig a o ‘xshash b o ‘lgan m u h im belgilariga 
q arab guruhlarga ajratiladi. Bu esa hodisani aniqlash va unga to ‘g ‘ri 
b a h o b erish im k o n iy atin i y aratadi.
K asalliklarning ayrim tashxislarini sinflar va kasallik (hokazolar) 
guruhlariga b o ‘lib o ‘rganishda bem o rlarn in g yoshiga, jinsiga qarash 
m uhim aham iyatga ega. Statistik ishlarda m a ’lum otlarni hisoblashni 
y en g illashtirish m aq sa d id a u la r (g u ru h lash texnikasi, birlam ch i 
m a ’lu m o tla r) sh ifrla n a d i (sh artli b elg ilan ad i). O d a td a , kasalliklar 
xalq aro ta s n if b o ‘y ic h a sh ifrlan ad i. U n d a h a r b ir kasallik u c h u n
ta rtib raq a m i b o ‘ladi.
0 ‘rta tib b iy o t x o d im i sh ifrlash n i sh ifo k o r rah b arlig id a am alga 
o sh irad i. Q ab u l q ilin g an g u ru h la sh va shifrlash asosida k a rta la r 
hisobga olinib, m a ’lum ot tuziladi, hisoblangan m a ’lum otlar jadvalga 
kiritiladi. Jadval m ak eti tekshirilishning birinchi bosqichida tuzilib, 
u ish lab c h iq is h d a s tu ri h iso b la n a d i. Ja d v a lla r o d d iy , g u ru h - 
lash g an , a ralash b o ‘ladi. F a q a t b ir belgi b o ‘yicha tu zilg an (yosh 
b o ‘y ich a ) jad v al o d d iy jad v a l d eyiladi (9-jadval).

Download 5,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   108




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish