E. N. Lutfullayev, Z. N. Normurodov



Download 1,93 Mb.
Pdf ko'rish
bet9/61
Sana08.12.2022
Hajmi1,93 Mb.
#880953
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   61
Bog'liq
Kimyodan laboratoriya mashd\'ulotlariю. Lutfullayev E.N. Normuradov Z.N

MODDALARNING FIZIK
KONSTANTALARINI ANIQLASH
H a r b ir to za m o d d a o ‘ziga xos fizik xossalar bilan 
tav siflan ad i: ran g i, m azasi, h id i, zich lig i, su y uqlanish
va q ay n ash te m p e ra tu ra la ri, qattiq lig i, qov ushq oqligi va 
h.k. K im yo z av o d larid a m a h su lo tla r T U (tex n ik sh artlar) 
yoki D a v la t S ta n d artig a m uvo fiq ch iq a rila d i. Z avodda 
tay y o rlan g a n m a h su lo t sh u zavod lab o ra to riy a sid a analiz 
qilinadi va analiz natijalariga k o ‘ra h am d a davlat standarti 
asosida b u m a h su lo tn i m a ’lum aniqlikdagi kvalifikatsiyaga 
k iritilad i: "KT" (kim yoviy to z a ), "T" (to z a ), "TT" (texnik 
to z a ), "A U T" — a n aliz u c h u n toza.


H o v o n c h a d a n a triy tio su lfa t tu z in i m ay d alan g va b ir 
to m o n i k a v s h a rla n g a n n a y n i m a y d a la n g a n tu z b ila n
to ‘ldiring. K eyin uni rezina halqa yordam ida term om etm ing 
sim obli qism iga 5 -ra sm d a k o ‘rsatilg an dek qilib o 'rn a tin g . 
T e rm o m e trn i suvli stak an g a tu sh irin g . S h ish a ta y o q c h a
y o rd am id a suvni aralashtirib turib, sekinlik b ila n qizdiring 
va k ap illy ard ag i m o d d a n i k u zating . K ap illy ardag i m o d d a 
t in i q b o 'l g a n v a q td a g i te m p e r a tu r a te k s h irila y o tg a n
m o dd anin g suyuqlanish tem peraturasini bildiradi. Tajribani
3 m a rta tak ro rla n g . O lin g an n a tija n i m a ’lu m o tn o m a d a g i 
n a tija b ila n taq q o sla n g va o ‘rta c h a su y u q lan ish te m p e ­
ra tu ra sin i an iq lan g.
QAYNASH TEMPERATURASINI ANIQLASH
Q ay n ash te m p e ra tu ra sin i a n iq lash d a V yurs k o lb asid a n ' 
fo y d alan ish qulay; b u n d a kolbaga te rm o m e trn i shu n d ay
o ‘rn a tish k erakk i, u n in g sim obli sh arik qism i suyuqlikka 
teg m a sin , a m m o u n i b u g ‘ to 'liq yuvib o ‘tsin. K olbaga 
suv q uying va u n i shu n d ay q izd irin g k i, gaz o ‘tk azuvchi 
naydan u n ch a kuchli b o ‘lm agan suv b ug ‘lari oqim i chiqsin. 
Suyuqlik qay n ay b o sh lag an d an keyin b ir n e c h a m in u td a n
s o ‘ng q a y n a s h te m p e ra tu ra s in i b e lg ila n g , q iz d iris h n i 
t o ‘xtatin g . B a ro m e trd a n b o sim n i belgilang. S uvning q ay ­
nash tem p eratu rasi tash q i bosim ga b o g 'liq , shunin g uch un
tem peraturaga atm osfera bosim i uch un q o ‘shim cha tuzatish 
k iritish kerak. A gar b a ro m e tr orqali to p ila y o tg a n bo sim
R = 7 6 0 m m s im .u s t.d a n k ic h ik b o ‘lsa , s u y u q lik n in g
to p ilg an qay n ash tem p e ra tu ra sig a A tu z a tm a k iritiladi:
" = s < 7 6 ( b , '>
A gar tajrib a p a y tid a bo sim 760 m m s im .u st.d a n k atta 
b o ‘lsa, В tu z a tm a kiritiladi:
В
 = — 
(/*—760)
80v 
'
SU Y U Q LA N ISH TEM PERA TU RA SIN I ANIQLASII
15


Bu yerda shu nazarda tutiladiki, bosim ning 1 m m sim .ust.ga 
o ‘zgarishi bilan k o ‘pchilik organik suyuqliklarning qaynash 
te m p e ra tu ra la ri ta x m in a n b ir xil q iy m atg a, y a ’ni 3/80 
gradusga o ‘zg aradi. T o p ilg a n tu z a tm a la r o 'lc h a n g a n q ay ­
nash te m p e ra tu ra la rig a q o ‘shiladi. O z m iq d o rd ag i su yuq­
lik la rn in g q a y n ash te m p e ra tu ra la rin i te rm o m e trli p ro - 
birkada aniqlash m um kin. Probirka to g ’ri term o m etrli tiqin 
o rq ali b e rk itilad i. P ro b irk ag a 2—3 ml tek sh irila y o tg a n
su y u q lik q u y ilad i va b ir n e c h a b o ‘la k c h a p e m z a yoki 
kapillyar solinadi (bir tekisda qaynashi u ch u n ). T erm o m etr 
probirkaga shunday o ‘m atilishi kerakki, uning simobli qismi 
suyuqlik s a th id a n 2 sm y u q o rid a tu rsin . S h u n d a n keyin 
p ro b irk a te rm o m e trd a n k o n d e n satsiy a lan ib oqib tu sh a - 
y o tg an suy u q lik b ir m e ’yorga k elg u n c h a a sta -se k in qiz- 
d irila d i. A gar suy u qlik to za b o ‘lsa, te r m o m e tr b ir xil 
tem p e ra tu ra n i k o ‘rsatadi. Bu tekshirilayotgan suyuqlikning 
q a y n a sh te m p e ra tu ra s in i b ild ira d i. B iro r su y u q lik n in g
q a y n ash te m p e ra tu ra s in i shu usu ld a a n iq la n g va n atijan i 
ish ju rn a lig a qayd qiling.

Download 1,93 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   61




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish