M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet36/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

M eh n a tg a   o id   h u q u q iy   m u n o sa b a tla r d a n   k e lib   ch iq a d ig a n  
nizolarning  sudga  taalluqliligi.  M e h n a tg a   oid  h u q u q iy   m u n o sa ­
b a tla rd a n   kelib  ch iq a d ig an   nizoli  ishlarning  t o ‘g ‘ri  va  o ‘z  vaqtida 
k o ‘rib  chiqilishi  h a m d a   hal  qilinishi  x o d im lar va  m e h n a t ja m o a la - 
rining m e h n a t h u q u q larin in g  sam arali  him o y a qilinishiga,  buzilgan 
h u q u q  h a m d a  q o n u n iy  m an fa atlam in g  tiklanishiga asos b o ia d i.  Bu 
b o rad a   m e h n a t  n izo larin in g   q an d ay   o rg an la r  to m o n id a n   k o ‘rib 
chiqilishi  m asalasini  t o ‘g ‘ri  hal  etish  m u h im   ah am iy atg a  egadir.
Sudlarga  berilayotgan  sh ik o y atlar  h u q u q   t o ‘g ‘risidagi  n iz o n in g  
m avjud  em asligi  b ilan   d a ’vo  ariz ala rid a n   ajralib  tu ra d i  va  sudda 
ish  k o ‘rishning  protsessual  tartib id a   h am   q a to r  o ‘ziga  xos  farq lar 
m avjud.
M e h n a tg a   o id   h u q u q iy   m u n o s a b a tla rd a n   kelib  c h iq a d ig a n  
m a z k u r  n izoli  ishlarni  k o ‘rib  hal  qilish  v ak olatiga  ega  b o ‘lgan 
o rg an la r  sifatida  quyidagilar  e ’tir o f   etiladi:
1)  m e h n a t  nizolari  kom issiyasi;
2)  sud  organlari;
3)  b o ‘ysunuv  tartib id a   yuqori  tu ru v c h i  organlar.
Y akka  tartibdagi  m e h n a t  n izo larin in g   yuqoridagi  o rg an la rn in g  
q a y s i  b ir ig a   t a a l lu q l i   b o ‘lis h in i  b e lg ila s h   u s h b u   n iz o n i n g  
m a z m u n ig a ,  h u q u q iy   m u n o s a b a tla rn in g   tu rig a ,  u n d a   ish tiro k  
etu v ch i  su byektlar  tarkibiga  b o g ‘liq  boMadi.
Bevosita fuqarolik ishlari b o ‘yicha tu m an lararo  (shahar) sudlarida 
k o ‘rilishi  lozim   b o ‘lgan  m e h n a t  n iz o la rin in g   ro ‘yxati  M e h n a t 
k od ek sin in g   2 6 9 -m o d d a sid a   o ‘z  ifodasini  to p g a n .  U n g a  k o ‘ra, 
m eh n a t nizolari quyidagi  hollarda bevosita tu m a n   (shahar) sudlarida 
к о ‘rib  chiqiladi:
• agar  xod im n in g   ish jo y id a   m e h n a t  nizolari  kom issiyasi  tu zil- 
m agan  b o ‘lsa;
•   m e h n a t  nizolari  m e h n a t  sh a rtn o m a sin i  b e k o r  qilish  asosla- 
rid an   q a t’i  n azar,  ishga  tiklash  to ‘g ‘risida,  m e h n a t  sh a rtn o m a sin i 
b e k o r  qilish  vaqti  va  asoslari  t a ’rifini  o ‘zgartirish  to ‘g ‘risida,  m aj-
82


buriy  progul  yoki  kam   h a q   to ia n a d ig a n   ishni  bajargan vaqt  u ch u n  
h a q   t o ‘lashga  d o ir  b o ‘lsa;
• m e h n a t  nizolari x odim   to m o n id a n   ish beruvchiga yetkazilgan 
z a ra m in g   to ‘lanishi  h aq id a  b o ‘lsa;
• m eh n a t nizolari  m e h n a t vazifalarini bajarayotganda xodim ning 
sog‘lig‘iga  shikast  yetkazilgani  oqibatidagi  zararn i  (shu ju m la d a n , 
m a ’naviy  z a ra rn i)  yoki  u n in g   m o l-m u lk ig a  yetkazilgan  z a ra m in g  
ish  b e m v c h i  to m o n id a n   to ‘lanishi  h a q id a   b o ‘lsa;
• ish  b e m v c h i  to m o n id a n   ta k lif qilingan  shaxslam i  ishga  qabul 
q ilm aslik ,  ish  b e m v c h i  q o n u n g a   m uvofiq  m e h n a t  sh a rtn o m a si 
tuzishi  sh art b o ‘lgan  (belgilangan  kvota  hiso b id an   ishga yuborilgan 
n o g iro n la r  va  o ‘n  sakkiz  yoshga  to ‘lm agan  shaxslarni;  h o m ila d o r 
ayollam i va uch yoshga toMmagan bolalari b o r ayollam i tegishincha 
u larn in g   h o m iladorligi  yoki  bolasi  borligini  vaj  qilib)  ishga  qabul 
qilm aslik  yuzasid an   kelib  c h iq q a n   n izo la r  h am   bevosita  sudlarda 
k o ‘rib  hal  qilinadi  (M e h n a t  kodeksining  78-m o d d asi).
S h u n in g d ek ,  ish  b e m v c h i  va  kasaba  uyushm asi  q o ‘m itasi  yoki 
x o d im larn in g   boshqa  vakillik  organlari  bilan  o ld in d a n   kelishib  hal 
etilgan  m asalalar  yuzasidan  kelib  ch iq q a n   m e h n a t  nizolari  ham  
bevosita su d lar to m o n id a n   k o ‘rib chiqilishiga alo h id a e ’tib o r berish 
lozim.
11.4.  Davlat  organlari  va  boshqa  organlar,  shuningdek, 
mansabdor  shaxslaming  xatti-harakatlari  (qarorlari) 
ustidan  berilgan  shikoyat,  arizalar  bo‘yicha 
yuritiladigan  ishlarning  sudga  taalluqliligi
U m u m iy   q o id a  b o ‘y ich a,  o rg an la r  va  m a n sa b d o r  shaxslam ing 
x a tti-h a ra k a tla ri  (qaro rlari)  u stid an   beriladigan  sh ik o y atlar asosan 
m a ’m uriy tartibda ish yuritish qoidasiga am al qilgan holda k o ^ la d i 1. 
M a ’m u riy  javobgarlik t o ‘g ‘risidagi  kodeksning  1-m oddasiga  k o ‘ra, 
u sh b u   k o d ek s  q o id a la ri  m a z k u r  k odeksga  k iritilm a g a n   q o n u n  
hujjatlarida sodir etganlik u ch u n  javobgarlik nazarda tutilgan m a ’m u ­
riy  hu q u q b u zarlik larg a  h a m   taalluqli  ekanligi  belgilangan.  Biroq 
m a ’m u riy -h u q u q iy   m u n o s a b a tla rd a n   kelib   c h iq a d ig a n   a y rim  
toifadagi  ishlar  fuqarolik  ishlari  b o ‘yicha  sudlarga  h am   taalluqli 
ekanligini ko‘rishimiz m um kin.  Shu o ‘rinda, davlat organlari va boshqa
Sh.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining fuqarolik protsessual huquqi. 
D arslik.  Т .,  «Adolat»,  307-bet.
83


org an la r,  sh u n in g d e k ,  m a n sa b d o r  sh a x sla m in g   x a tti-h a ra k a tla ri 
(q arorlari)  ustidan beriladigan shikoyatlar faqat q o n u n d a  t o ‘g ‘ridan 
t o ‘g ‘ri  n azard a  tu tilg an   hollard ag in a  sudlarga  taalluqli  b o ‘lishini 
h a m d a   sudga  shikoyat  qilish n in g  o ‘zgacha  tartib i  belgilanganligini 
nazarda tutish  lozim .
Shu  o ‘rin d a ,  o rg an la r,  sh u n in g d ek ,  m a n sa b d o r  shaxslam ing 
h a ra k a tla ri  (h arak atsizlig i)  va  q a ro rla ri  u stid a n   sudga  sh ik o y at 
qilishning  o ‘zgacha  tartibi  d eyilganda,  tegishli  q o n u n   bilan   o ‘rn a- 
tilgan  m axsus  tartib n i  tu sh u n m o q   lozim .  S ud,  sudya,  p ro k u ro r, 
terg o v ch i,  su rish tiru v ch i,  m a ’m u riy   h u q u q b u z a rlik   t o ‘g ‘risidagi 
ishlarni  k o ‘rishga vakolatli b o ‘lgan o rg an la r u c h u n  Jin o y a t-p ro tse s- 
sual  va  F u q aro lik   protsessual,  M a ’m u riy  javobgarlik  t o ‘g ‘risidagi 
kodekslarda sudga shikoyat qilishning o ‘zgacha tartib i belgilangan.
F u q aro lik  protsessual  kodeksining  «D avlat  o rg an lari va  boshqa 
o rg an la r,  sh u n in g d e k ,  m a n sa b d o r  sh ax slam in g   x a tti-h a ra k a tla ri 
(q a ro rla ri)  u s tid a n   b e rilg an   s h ik o y a t  v a  a riz a la r  b o ‘y ic h a   ish 
yuritish»,  deb n o m langan u ch in ch i  kichik b o ‘lim ida ushbu toifadagi 
ishlarga  quyidagilar  kirishi  k o ‘rsatilgan:
e  fu q a ro la rn in g   h u q u q la ri  va  e rk in lik la rin i  b u z u v c h i  x a tti- 
h a ra k a tla r  va  q aro rlar  u stid an   berilgan  shikoyatlar;
•  n o tariu sn in g ,  fuqarolik  h o lati  a k tlarin i  qayd  qilish  o rg a n ­
larining h a ra k a tla rn i bajarishni  rad  etganligi  yoxud  u larn i n o to ‘g ‘ri 
bajarganligi  u stidan  berilgan  shikoyatlar;
• p ro k u ro rn in g   huq u q iy  ak tn i g ‘ay riq o n u n iy  deb  to p ish   to ‘g ‘ri- 
sidagi  arizasi  b o ‘yicha  ishlar  (F P K n in g   26 4 -m o d d asi).
F u q a ro la rn in g   h u q u q la ri  va  e rk in lik la rin i  b u z u v c h i  x a tti- 
h a ra k a tla r  va  q a ro rla r  u stid an   berilgan  sh ik o y a tla r  b o ‘yicha  ishlar 
u c h u n   taalluqlilikning  m uqobil  tu ri  qoN laniladi.  C h u n k i  fuqaro 
o ‘z in in g   h u q u q la ri  va  e rk in lik la rin i  b u z a d ig a n   x a tti-h a ra k a tla r 
(q aro rlar)  u stidan  o ‘z xohishiga  k o ‘ra,  bevosita  sudga yoki  b o ‘ysu- 
nuv tartib id a yuqori organga,  m an sa b d o r shaxsga  m u rojaat qilishga 
haqli  b o ‘ladi.  B o‘ysunuv  tartibidagi  y u qori  org an   va  m an sa b d o r 
shaxslar  sh ikoyatni  b ir  oy   m u d d a t  ich id a  k o ‘rib  chiqishi  shart. 
A gar fuqaroning shikoyatiga rad javobi berilsa yoki  u shikoyat bergan 
k u n id a n   e ’tib o ra n ,  b ir  oy  ich id a   jav o b   o lm a sa ,  sh ik o y a t  bilan 
sudga  m u ro jaat  qilishga  haqli  (F P K n in g   26 9 -m o d d asi).
« F u q a ro la rn in g   h u q u q lari  va  e rk in lik larin i  b u zad ig an   x a tti- 
h a ra k a tla r  va  q aro rlar  u stid an   sudga  shikoyat  qilish  t o ‘g ‘risida»gi 
Q o n u n n in g   4 -m o d d asig a  m uvofiq,  h arbiy  x izm a tc h ila r  u larn in g
8 4


h u q u q lari  va  e rk in lik larin i  buzayotgan  harbiy  b o shqaruv  organlari 
va  harbiy  m an sa b d o r  shax slam in g   x a tti-h a ra k a tla ri  va  q arorlari 
ustidan harbiy sudga shikoyat qilishga haqli.  U shbu m odda m azm uniga 
k o ‘ra,  harbiy x izm atch i  b o ‘lm asada,  h arbiy b o shqaruv org an larid a 
egallab tu rg a n  lavozim i b o ‘yicha harbiy x izm atchilarning huquqlari 
va erkinliklariga taalluqli  m asalalam i hal etish vakolatiga ega b o ‘lgan 
sh ax slam in g   h arak atlari  va  qaro rlari  u stid an   h a m   harbiy  sudga 
shikoyat  qilinishi  m u m k in .

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   32   33   34   35   36   37   38   39   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish