M. M. Mamasiddiqov, Z. N. Esanova, D. Y. Habibullayev



Download 9,76 Mb.
Pdf ko'rish
bet115/140
Sana30.12.2021
Hajmi9,76 Mb.
#87112
1   ...   111   112   113   114   115   116   117   118   ...   140
Bog'liq
M.M.MAMASIDDIQOV FUQAROLIK PROTSESSUAL HUQUQI

2 8 6


29-bob.  QONUNIY  KUCHGA  KIRGAN  HAL  QILUV 
QARORLARI,  AJRIMLAR  VA  QARORLARNI  YANGI 
OCHILGAN  HOLATLAR  BO‘YICHA 
QAYTA  KO‘RISH
29.1.  Qonuniy  kuchga  kirgan  hal  qiluv  qarorlari,  ajrimlar  va 
qarorlarni  yangi  ochilgan  holatlar  bo‘yicha  qayta  ko‘rish 
tushunchasi  va  asoslari
F u qarolarning huquq va qon u n iy  m anfaatlarini sam arali him oya 
qilinishini  t a ’m in lash ,  h a r  b ir  shaxsning  odil  sudlov  faoliyatiga 
n isb a ta n   ish o n c h   va  h u rm a tin i  y an ad a  osh irish ,  ishlarni  sudda 
k o ‘rish  ja ra y o n id a   ishda  ishtirok  etu v ch i  shaxslarning  protsessual 
tartibga q a t'iy  rioya qilish  m exanizm ini  kuchaytirish h am d a ularning 
am alga oshirayotgan  protsessual  h a rak atlarin in g  o q ib atlarin i to ‘g ‘ri 
a n g la s h la r ig a   im k o n iy a t  va  s h a r o it  y a r a tis h ,  q o la v e rs a ,  sud 
q aro rlarin in g  q o n u n iy ,  asosli va adolatli chiqarilishini  ta ’m inlashga 
erishish  m aq sad id a  fuqarolik  protsessual  h u q u q id a   yangi  ochilgan 
h o la tla r  b o ‘y icha  ish  yuritishga  y o ‘l  q o ‘yiladi.
0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  F u q aro lik   protsessual  kodeksining 
4 0 -b o b i  (362—3 6 9 -m o d d a lar)  q o n u n iy   kuchga  kirgan  hal  qiluv 
q a ro rlari,  ajrim lar  va  q a ro rlarn i  yangi  o ch ilg an   h o la tla r  b o ‘yicha 
qayta  k o ‘rish  m asalalariga bag‘ishlanadi.
Y uridik ad ab iy o tlard a t o lg ‘ri  ta ’k idlanganidek,  «Yangi  ochilgan 
h o latla r b o ‘yicha sud  q aro rlarin i  qayta tekshirish  institu ti  fuqarolik 
p ro tse ssin in g   m u sta q il  b o sq ic h i  s a n a lib 1,  b izn in g   n a z a rim iz d a , 
q o n u n d a   b e lg ila n g a n   a so sla rg a   m u v o fiq   fu q a ro lik   ish la rin in g  
m a z m u n i  b o ‘y ich a  (ta k ro ra n )  q a y ta   k o ‘rish  sh a ro itin i  y aratadi
1  S h.Sh.  Shorahmetov.  0 ‘zbekiston  Respublikasining  F uqarolik  protsessual 
kodeksiga  sharhlar.  Т .,  «Adolat»,  2001,  488—491-bet;  Г раж данский  процесс. 
О соб ен н ая  часть.  М .,  «Н орма», 2010,  стр.  730—744;  Граж данский  процесс. 
У чебник.  3-е изд.  П ер.  и доп.  (П од ред.  М .К.  Треуш никова).  М.,  «Городец», 
2 0 1 0 ,  с т р .  6 6 9 —6 7 6 ;  Г.В.  С а х н о в а .  К у р с   г р а ж д а н с к о г о   п р о ц е с с а : 
тео р ети ч ески е  н ач ал а  и  о сн о в н ы е  институты .  М .,  «Волтере  Клувер»,  стр. 
5 7 8 - 5 8 7 .
2 8 7


h a m d a  vujudga  kelishi  m u m k in   b o ‘lgan  «sud  xatosi»ni  o ld in i  olish 
va  lozim   b o ‘lganda  tu zatish   im k oniyatini  beradi».
Y angi  o chilgan  h o la tla r  b o ‘yicha  qayta  k o ‘rish n in g   m aqsadi 
q o n u n iy   kuchga  kirgan  hal  qiluv  q a ro rlari,  ajrim lar  va  q aro rlarn i 
q o n u n d a  belgilangan asoslarga bin o an , qayta tekshirish h am d a lozim  
b o ‘lganda qayta k o ‘rishga qaratilgan.
0 ‘zb ekiston  R espublikasi  F u q a ro lik   p rotsessual  kodeksining
3 62-m oddasida qayta ko ‘rish asoslari belgilangan b o ‘lib,  unga k o ‘ra, 
q o n u n iy   kuchga  kirgan  hal  qiluv  q a ro rlari,  ajrim lar  va  q aro rlar 
yangi  o chilgan  h o la tla r  b o ‘yicha  q ayta  k o ‘rilishi  m um kin:
1)  arizachiga  n o m a ’lum   b o ‘lgan  va  m a ’lu m   b o ‘lishi  m u m k in  
b o ‘lm agan,  lekin ish u c h u n  m u h im  aham iyatga ega boMgan holatlar;
2)  su dning  q o n u n iy   kuchga  kirgan  h u k m i  bilan   an iq la n g an   va 
n o q o nuniy,  asossiz yoki adolatsiz q a ro r chiqarilishiga sabab boMgan 
h o latla r,  y a ’ni  guvo h n in g   bila  tu rib   b erg an   yolg‘o n   k o ‘rsatm asi, 
ek sp ertn in g   bila  tu rib   bergan  yolg‘o n   xulosasi,  atay in   n o to ‘g ‘ri 
qilingan  ta ijim a ,  qalbaki  hujjatlar  yoki  ashyoviy  dalillar;
3)  su dning  q o n u n iy   k u chga  kirgan  h u k m i  b ilan   an iq la n g an  
ta ra fla rn in g ,  ish d a   ish tiro k   e tu v c h i  b o s h q a   s h a x sla rn in g   yoki 
sudyalarning m uayyan  ishni k o ‘rishda sodir etgan jin o iy  qilm ishlari;
4)  sud  chiq arg an   hal  qiluv  q a ro ri,  h u k m ,  ajrim   yoki  q aro rn in g  
yoxud  shu  hal  qiluv  q aro ri,  ajrim   va  q a ro r  chiqarilishiga  sabab 
boMgan  b o sh q a  o rg an la r  q a ro rin in g   b e k o r  qilinishi  kabi  h o latla r 
belgilangan.
29.2. 
Qonuniy  kuchga  kirgan  hal  qiluv  qarorlari, 
ajrimlar  va  qarorlarni  yangi  ochilgan  holatlar  bo‘yicha 
qayta  ko^shning  protsessual  tartibi
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   p ro tsessual  kodeksining
3 6 3 -m o d d a sid a   hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim   va  q a ro rn i  yangi  ochilgan 
h o la tla r  b o ‘y icha  qayta  k o ‘radigan  su d lar  tizim i  berilgan  boMib, 
unga  k o ‘ra,  q o n u n iy   kuchga kirgan  hal qiluv q a ro ri yangi  o ch ilg an  
h o la tla r b o ‘yicha  shu  hal  qiluv  q aro rin i  ch iq a rg an   sud  to m o n id a n  
qayta k o ‘riladi.  B irinchi  instansiya sudi chiqargan  hal qiluv qarorini 
o ‘zg artirg an   yoki  yangi  hal  qiluv  q a ro ri  c h iq a rg a n   ap ellatsiy a, 
kassatsiya  yoki  n a z o ra t  instansiyasi  su d larin in g   ajrim   va  q aro rin i 
yangi  o ch ilg an   h o la tla r  b o ‘y ich a   q a y ta   k o ‘rish  hal  qiluv  q aro rin i 
o ‘zgartirgan  yoki  yangi  hal  qiluv  q a ro ri  ch iq a rg an   sud  to m o n id a n  
am alga oshiriladi.
2 8 8


0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3 64-m o d d asig a  aso san ,  yangi  o chilgan  h o la tla r  b o ‘yicha  hal  qiluv 
q aro ri,  ajrim  yoki q arorni qayta k o ‘rish  haqidagi ariza ishda ishtirok 
etgan  shaxslar  yoki  p ro k u ro r  to m o n id a n   hal  qiluv  q a ro rin i,  ajrim  
yoki q arorni chiqargan sudga beriladi.  Ishda ishtirok etuvchi shaxslar 
b u n d a y   arizan i  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim   yoki  q a ro m i  qayta  k o ‘rish 
u c h u n   asos b o ‘ladigan  h o la tla r m a ’lum   boMgan  k u n d a n   e 'tib o ra n , 
u c h   oy  m u d d a t  ich id a  berishlari  m um kin.
0 ‘z b ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
365-m o d d asig a  b in o a n ,  ariza  berish  m uddati:
1)  u sh b u   kod ek sn in g   3 6 2 -m o d d asi  1-bandida  n a z ard a   tu tilg an  
h o lla rd a   —  ish  u c h u n   jid d iy   a h a m iy a tg a   ega  boMgan  h o la tla r 
o ch ilg an   k u n d a n   e ’tib o ran ;
2)  ushbu  kodeksning  3 6 2 -m oddasi  2  va  3 -b an d la rid a   nazarda 
tu tilg a n   h o lla rd a   -  su d n in g   h u k m i  q o n u n iy   kuchga  kirgan  k u n d a n  
e ’tib o ra n ;
3)  u sh b u   kodeksning  3 6 2 -m oddasi  4 -b a n d id a   n a z ard a   tu tilg an  
hollarda — qayta k o ‘rilayotgan hal qiluv qaroriga, ajrim  yoki qarorga 
asos boMgan  h u k m ,  hal qiluv q aro ri,  ajrim   yoki qarorga  m az m u n an  
q a ra m a -q a rsh i  boMgan  sud  h u k m i,  hal  qiluv  q aro ri,  ajrim i,  qarori 
qonuniy kuchga kirgan kundan yoxud boshqa organning ana shunday 
qaro ri  ch iq arilg an   k u n d a n   e ’tib o ra n   hisoblanadi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3 6 6 -m o d d asig a  k o ‘ra,  a riz an i  k o ‘rish  sud  yangi  o ch ilg an   ho latlar 
b o ‘y ic h a   h a l  q ilu v   q a r o r i,  a jrim   y o k i  q a ro r n i  q a y ta   k o ‘rish  
t o ‘g ‘risidagi  arizan i  arizach in i  va  ishda  ishtirok  etu v ch i  shaxslarni 
x ab a rd o r  qilgan  h o ld a   k o ‘radi.  B iroq,  bu  shaxslarning  kelm asligi 
arizan i  k o ‘rishga t o ‘sqinlik qilm aydi.
0 ‘zb ek isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3 6 7 -m o d d asig a  asosan,  sud  yangi  o chilgan  h o la tla r  b o ‘y ich a  hal 
qiluv  q a ro ri,  ajrim   yoki  q a ro m i  qayta  k o ‘rish  t o ‘g ‘risidagi  arizani 
k o ‘rib,  u n i  q a n o a tla n tira d i  va  hal  qiluv  q a ro ri,  ajrim   yoki  q a ro rn i 
b e k o r   q ila d i  y o x u d   ish n i  q a y ta   k o ‘rish n i  ra d   q ila d i.  M a z k u r 
h o latla rn i  sud  o ‘z  ajrim i  orq ali  rasm iylashtiradi.
0 ‘z b e k isto n   R espublikasi  F u q a ro lik   protsessual  kodeksining
3 6 8 -m o d d a sig a   b in o a n ,  su d n in g   ajrim i  u stid a n   shikoyat  berish 
asoslari  quyidagicha:
•  H al  qiluv  q a ro ri,  ajrim   yoki  q aro rn i  yangi  o chilgan  h o latla r 
b o ‘yicha  q ayta  k o ‘rish  haqidagi  arizani  q a n o a tla n tirish   to ‘g ‘risida 
su d n in g   ch iq a rg an   ajrim i  u stid a n   shikoyat  berilm aydi.
2 8 9


•  H al  qiluv  q a ro ri,  ajrim   yoki  q a ro rn i  yangi  o ch ilg an   h o latla r 
b o ‘yicha q ayta k o ‘rish  haqidagi arizani  rad qilish t o ‘g ‘risidagi ajrim  
u stidan q o n u n d a  (F P K n in g  346—3 4 7 -m o d d a lari)  n a z ard a  tutilgan 
ta rtib d a   a p e lla tsiy a   sh ik o y a ti  b e rilish i  yoki  p ro te s t  k e ltirilish i 
m u m k in .
•  H al qiluv q a ro ri,  ajrim  yoki q a ro rn i  qayta k o ‘rish t o ‘g ‘risidagi 
a riz a   q a n o a tla n tirilg a n   ta q d ir d a ,  ish  su d   to m o n id a n   u m u m iy  
asoslarda ko ‘riladi.
29.3.  Qonuniy  kuchga  kirgan  hal  qiluv  qarorlari,  ajrimlar 
va  qarorlarni  yangi  ochilgan  holatlar  bo‘yicha  qayta 
ko‘rishning  nazorat  tartibida  ish  ko‘rishdan 
farqli  jihatlari
Q o n u n iy   k u c h g a   k irg a n   h a l  q ilu v   q a r o r la r i,  a jr im la r   va 
q aro rlarn i  yangi  o chilgan  h o latla r b o ‘yicha  qayta  k o ‘rish  fuqarolik 
protsessual  h u q uqidagi  sud  q aro rlarin i  qayta  tekshirish  in stitu t- 
laridan  biri  sanalib,  m az k u r  in stitu t  subyekti,  obyekti,  m az m u n i, 
m u d d atla ri,  qayta  k o ‘rish  asoslari  va  protsessual  tartib ig a  k o ‘ra, 
b o sh q a  sud  q a ro rla rin i  q a y ta   tek sh irish   in stitu tla ri  fao liy atid an  
sezilarli  farq  qiladi.  X ususan,  u sh b u   in stitu t  obyektiga  k o ‘ra,  sud 
q aro rlarin i  n a z o ra t  tartib id a   qayta  k o ‘rishga  o ‘xshaganligi  sababli 
u larn in g   o ‘z aro   farqli jih a tla rin i  h am   k o ‘rsatishga  h a ra k a t  qilindi:

Download 9,76 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   111   112   113   114   115   116   117   118   ...   140




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish