R. T. Adilchaev Berdaq atindagi

 Altmdi demonetizaciya qihw processi rasmiy 
tamamlangan jahan valyuta
sistemasin
 korsetin. 
A) 1867-j.Parij. 
B) 1922-j. Genuya. 
C) 1944-j. Bretton-Vuds. 
D) 1976-1978-j.YAmayka. 
7.
 Altinnin demonetizaciya qiumwi degende neni tusinesiz? 
A) milliy valyutalardm altm mazmumn belgilew. 
B) altinnan xahq arahq kredit qatnasiqlarmda girew sipatinda 
paydalaniw. 
C) altinnin qatan belgilengen jahan bahasin ornatiw. 
D) altinnan xahq arahq tolem qurah sipatinda paydalamwga 
shek qoyiw. 
8. Yaponiya hukimeti ienamn
kursm
 AQSH
doilarga 
sakstirmali
 paseyttiriliwin jariya qiildi, usi jagday qanday 
ataladi? 
A) inflyaciya. B) deflyaciya. 
C) devalvaciya. D) revalvaciya. 
9.
 SDR bul
- ... 
A) Evropa Awqami shenberindegi pul birligi. 
B) -XVF tolem birlikleri sipatinda ham arnawh esap betlerde 
jaziw joh menen xahq arahq naq emes esap-sanaqlardi amelge 
asinwda qollamladi. 
C) XVF tarepinen kreditlewdin tiykargi formasi. 
D) XVF tolem birlikleri sipatinda ham arnawh esap betlerde 
jaziw joh menen xahq arahq naq pulh esap-sanaqlardi amelge 
asmwda qollamladi. 
10.
 SDR
valyuta sebeti quraminda
 qaysi
valyutalar bar? 
A) AQSH dollan, evro, iena ham funt sterling. 
B) AQSH dollan, evro, iena ham dinar. 
C) AQSH dollan, evro, iena ham marka. 
D) AQSH dollan, evro, iena, frank ham marka. 
120 
6-bap.
 XALIQ ARALIQ VALYUTA OPERACIYALARI 
6.1. Valyuta kursi ham omn turleri 
6.2. Valyuta operaciyalannin mazmuni 
6.3. Valyuta siyasati 
6.4. Ozbekistanda valyuta operaciyalann amelge asmw tartibi 
6.1. Valyuta kursi ham omn turleri 
Valyuta kursi (exchange rate) bir mamleket pul birliginin 
ekinshi bir mamleket valyutasina sahstirmah bahasi bohp 
esaplanadi. 
Valyuta yaki ayirbaslaw kursi belgili bir mamleketti sirtqi 
dunya menen baylap turadi, sonday-aq milliy ekonomika jagdayin 
sirtqi dunya menen sahstinw, xahq arahq ekonomikahq 
operaciyalar natiyjeligin bahalaw mumkinshiligin beredi. Valyuta 
kursi mamlekettin agimdagi ekonomikahq, socialhq ham siyasiy 
jagdayi ham keleshektegi jobasi tuwnsmdagi barhq 
maglrwmatlardi ozinde korsetedi. Ekonomikahq tarepten ashiq 
mamleketler ushm valyuta kursi ahmiyetli korsetkishlerden bohp 
esaplanadi. Sebebi omn ekonomikaga tikkeley yaki janapay tasir 
etiwi, valyuta kursmdagi keskin ozgerisler bolsa, milliy 
ekonomikada krizisli jagdayiardi payda etiwi murnkin. Tiykannan, 
valyuta kursmin ozgeriwi mamlekettegi uluwmaliq talap kolemine, 
bahalar darejesine, procent stavkalar ozgerisine, mamleket 
ishindegi daramatlar bolistiriliwine ham ekonomikanm basqa 
tarawlanna da 6z tasirin korsetedi. 
Milliy valyuta kursin ameldegi zamanagoy talaplar ham 
nizamshihq normalarina saykes turde ornatiw tartibi valyuta 
kotirovkasi (сштепсу quotation) delinedi. Jahan tajiriybesinde 2 
turde valyuta kotirovkalannan paydalaniladi. 
1. Sirt el valyuta birliginin belgili mugdardagi milliy valyutaga 
tenlestiriliwi tuwn kotirovka delinedi. Maselen, Ozbekistanda 1 
AQSH dollan (USD) 3200 sum (UZS) etip belgileniwi (UZS/ 
USD), yaki AQSHda 1 evro (EUR) belgili mugdardagi AQSH 
dollan (USD)ge tenlestiriliwi (USD/EUR) tuwn kotirovka bohp 
esaplanadi. Tuwn kotirovka jahannin kop mamleketlerinde 
qollamladi. 
121 

---

2. Eger milliy valyuta birligin belgili mugdardagi sirt el 
valyutaga tenlestirilse keri kotirovka delinedi. Maselen, Ulli 
Britaniyada 1 font sterling (GBP) belgili mugdardagi AQSH dollan 
(USD)ge tenlestiriliwi (USD/GBP), keri kotirovka bolip 
esaplanadi. 
Belgili bir dawirli araliqta, belgilengen tartipte aniqlangan 
valyuta kursmin en kishi korsetkishleri ortasindagi panq «punkt» 
dep juritiledi. Maselen, 1 AQSH dollanmn sumga sahstirmali kursi 
3236,66 sumnan 3243,49 sumga joqanlasa, valyuta kursi usi 
jagday boymsha 683 punktge artqan boladi. 
Tuwn ham keri kotirovkalar arasinda tomendegi baylamshq 
bar: S(UZS/USD) - 1/S(USD/UZS) 
Turli jamlisiwhqti payda etpew ushin temaga tiyisli keyingi 
jagdaylardi anlatiwda tuwn kotirovkadan paydalanamiz. 
Xahq araliq esap-sanaqlarda kross-kurslardan ken 
paydalamladi. Rross-kurs ushinshi valyuta (USD) arqali eki 
valyuta (UZS, JPY, GBP) ortasindagi kursti aniqlaw bolip tabiladt. 
Kross-kurslar eki turdegi usilda amqlanadi. Bunda bazaliq 
valyuta (USD ham t.b.) ham kotirovka qilimp atirgan valyutalar 
(UZS, JPY, GBP ham t.b.)dan paydalamladi. Yagmy valyuta 
kursmdagi 1 birlikke ten valyuta bazaliq, basqa belgili qunga ten 
valyuta bolsa, kotirovka qilmip atirgan valyuta esaplanadi. 
Maselen, 1 USD (bazahq)= =3200 UZS (kotirovka qilmip atirgan), 
yaki 1 GBP (bazahq)= =1,4 USD (kotirovka qilmip atirgan). 
1. Belgili eki valyuta kursmin bazasi bir valyuta bolsa, bunda 
usi kurslardm 6z-ara sahstirmasi arqali ushinshi valyuta kursi 
tabiiadi. Maselen, 1 AQSH dollarga 3200 sum (UZS/USD) yaki 
150 Yapon yenasi (JPY/USD) almastmp berilse, onda 150 
JPY=3200 UZS boladi ham bunnan 1 JPY=14,67 UZS kelip 
shigadi, yagmy 1 JPY/UZS=14,67 yaki 1=14,67 UZS/JPY. 
Solayetip, 1-jagday boymsha: 
Kross kurs (UZS / JPY) =(UZS / USD)/( JPY / USD); 
2. Kross kursti tabiw ushin isletiletugm ushinshi valyuta belgili 
eki valyuta kursmin birinde bazaliq ekinshisinde kotirovka qilimp 
atirgan valyuta bo!sa, bunda usi kurslardi 6z-ara kobeytiw arqah 
ushinshi valyuta kursi tabiiadi. Maselen, 1 AQSH dollan 3200 sum 
122 
(UZS/USD) ham 1 Ulli Britaniya font sterlingi 1,4 AQSH dollan 
(USD/GBP) bolsa, onda 1 GBP=1,4-3200 UZS boladi ham budan 1 
GBP = 4080 UZS kelip shigadi, yagniy 1 GBP/UZS=4080 yaki 
1=4080 UZS/GBP. 
Solay etip, 2-jagday boymsha: