Suvoqchilik va pardozlash ishlari

3 .8 . B o ‘y o q c h ilik ish larin i ta sh k il e tish
B o ‘y o q c h ilik ish lari m ex a n izm va in v e n ta r m o sla m a lard a n
fo y d alan ib , m avjud u su llarn i q o ‘llab tashkil etiladi. A sosan, uchta: 
k e tm a -k e t; parallel; oq im tarz id a b o ‘yash usullari farqlanadi.
79

---

K e tm a - k e t b o ‘y ash u s u lid a b ir ish ta m o m la n m a g u n c h a
keyingisi boshlanm aydi.
K e tm a -k e t b o ‘yash u su lid a tash k il etilg a n d a b o ‘y o q ishlari 
u c h u n ishchilarga b o ‘lgan ehtiyoj eng k a m , lekin ish n i bajarish 
u c h u n talab etilgan vaqt eng k o ‘p b o ‘ladi. Bu usul resurslar (xom - 
ashyo, ishchi kuchi va uskunalar) y etishm aganda yoki b o ‘yoq ishlari 
u c h u n ajratilgan vaqt b e m a lo l b o lg a n d a q o lla n ila d i.
B o ‘yashning parallel u su li q o ‘lla n ilg a n d a b o ‘yalad ig an b in o
(in sh o o t) ning sirti b ir n e c h a qism ga b o ‘lib o lin a d i, keyin h a r 
q ism d a k e tm a -k e t u su lin i q o ‘llab b o ‘y a la d i. B o ‘y o q ish la rig a
ajratilgan vaqt qisqa b o ‘lsa, b u usu ld a bajarilgan ish u n u m li b o ‘ladi.
Bu u s u ln in g k a m c h ilig i s h u n d a n ib o ra tk i, is h la rn i q isq a
m u d d a td a bajarish u c h u n k o ‘p x o m ash y o m ateriali talab qilinadi. 
B u n d an tash q ari, ish k u c h i va asb o b -u sk u n a la rg a b o i g a n talab 
o rta d i, y a ’ni a s b o b -u s k u n a la r y e tish m a slig i m u a m m o s i p a y d o
b o ‘lishi m um kin.
B u k am ch ilik larn i b a rta ra f e tish va y u q o rid a y o ritilgan h a r 
b ir usulning afzalliklaridan foyd alan ish m aq sad id a ish la rn i oqim
(p o to k ) tarzid a tashkil etish u suli q o ‘llaniladi.
B o ‘yashning oqim usuli q o ‘llan ilg an d a m e h n a t u n u m i yuqori 
b o ‘ladi. Bu m aq sad d a q a to r tash k iliy c h o ra -ta d b irla rn i am alga 
o shirish kerak. M asalan, tu ra ijo y b in o sin i pard o zlash d a:
— b o ‘y o q ch ilar brigadasi zv en o larg a b o iin a d i;
• — h a r b ir zvenoga m a ’lu m hajm dagi ishlar top sh irilad i;
— bu ishlarning bajarilish ta rtib i n a z o ra t qilinadi;
— m e h n a t xavfsizligiga rioya qilish va ish ja ra y o n id a b ir zveno 
ikkinchisiga halaqit b erm aslig in i n a z a rd a tu tib ish fro n ti zveno 
k am id a b ir sm e n a d av o m id a uzluksiz ishlaydigan qilib belgilanadi;
— ish fronti qism larga boN inadi;
— z v e n o la r o q im g a q o 's h ilis h d a ( b o ‘y o q c h ilik ish la rin in g
texnologiyasiga m os ravishda n av b ati b ila n ish bo sh lash i) k am id a 
yarim ish kuni (yarim sm en a) farqi bilan boshlashi n a z ard a tutiladi;
— b rig a d a n i z v e n o la rg a b o ‘lish d a u la r b a ja ra d ig a n ish la r 
u n u m i (b u y e rd a h a r a k a t te z lig i) ilo ji b o r ic h a b i r m e y o rd a
b o ‘lishi ta ’m in lan ad i. M a sa la n , 25 b o 'y o q c h id a n ib o ra t brigada 
zvenolarga quyidagicha b o ‘linishi m u m k in : u ch kishidan iborat
80

---

1- zveno b o ‘yaladigan yu zalarn i ch an g va iflosliklardan tozalaydi 
va un g a g ru n to v k a b erad i, b esh kishidan ib o ra t 2- zveno b o ‘yoq- 
c h ila ri y u z a n i g ru n to v k a lay d i va suvoq yuziga sid irg la sh p a k - 
lovka b e ra d i, 3- zveno (5 kishilik) d u ra d g o rlik b u y u m la rin in g
h a m m a s in i o x irg i m a r ta b o ‘y a s h g a t a y y o r la y d i, 4 - z v e n o
(4 k ish ilik ) d e v o r y u z a sin i b o ‘y a sh g a ta y y o rla y d i v a y u z a g a
b irin c h i m arta m oyli b o ‘yoq q a tla m in i beradi. 5 -zveno (3 kishilik) 
y u z a n i suvli a ra lash m a la r bilan pard o zlay d i, 6- zveno (5 kishilik) 
— h a m m a yu zalarn i oxirgi m arta b o 'y a b ch iqadi.
B oshqa usulda ish yuritilganda h a r qaysi zveno o ‘ziga biriktiril- 
gan xo n an i b a ta m o m p a rd o z d a n ch iq a rad i. Z v e n o -z v e n o b o ‘lib 
ishlash o lziga xos afzallikka ega b o ‘lib, b u n d a b o ‘y o q c h ila rn in g
ish sifatiga b o ‘lgan shaxsiy javobgarligi ortadi.