O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I


T a ’lim da sin f-d a rs tizim in in g v u ju d ga k elish i



Download 7,14 Mb.
Pdf ko'rish
bet29/193
Sana17.09.2022
Hajmi7,14 Mb.
#849161
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   193
Bog'liq
pedagogika

T a ’lim da sin f-d a rs tizim in in g v u ju d ga k elish i
T a ’lim ni b o sh q arish n in g asosiy tashkiliy shakli quyidagi m a ’lum b elg ilarg a 
ega b o 'lg a n m a s h g 'u lo tla r g u ru h y o 's in id a o 'tk a z ila d i:
- m a s h g 'u lo tla rn in g har y ili v a h a r b ir o 'q is h kuni bir paytda b o shlanishi;
- m a s h g 'u lo tla r v a u lar o rasid ag i tan affu slarn in g m a ’lum v aq t d av o m etishi;
- g u ru h lard ag i b o lalarn in g y o sh i va soni jih a td a n baravarligi;
- m aterial o 'rg a n is h s u r’atin in g b ir xilligi;
- o 'q u v m a s h g 'u lo tla rin in g m a ’lum ta sh k iliy shaklda o 'tk a z ilish i.
G uruhli m a s h g 'u lo tla rn in g sin f-d ars tizim i deb atalgan bunday shakli keng 
tarq ald i, m u stah k am lan d i va h o zir ham an ch a tak o m illash g an h o ld a m av ju d d ir.
M ak tab riv o jlan ish i ta rix id a 20- y illard a ta ’lim ning y ak k a tartib d ag i shakli 
n o tan q id iy y o 's in d a q ab u l qilindi v a am aliy o tg a ta ’lim ning b rig ad a - lab o rato riy a 
m eto d i bilan k iritild i. U n d a bir guru h (5-6 n afar) o 'q u v c h ila r o 'q itu v c h i tav siy a
70


etgan m aterialn i m ustaqil h o ld a o 'rg an g an lar. 0 ‘qituvchi m axsus tu shuntirishlar 
b erm ay, faq at y o 'l- y o ‘riq!ar k o 'rsa tg a n . H am m a narsa uchun brigadir ja v o b bergan. 
B u n d ay ta ’lim bolalarning o 'q u v faoliyati uchun m as’uliyatini pasaytirgan. M aktab 
barh am to p ish in in g n o to 'g 'r i p edagogik konsepsiyalari davrida talim ning „loyihalar 
m etodi“ deb atalg an shakli vu ju d g a kelgan. U nda o 'q u v c h ila r o ‘qituvchining 
to p s h irig ‘i b o 'y ic h a q andavdir obyektning lovihasini tayyorlaganlar. M azkur 
g ‘o y alar m u alliflarin in g aytishicha. o 'q u v c h ila r lovihani tuzishda o 'q u v rejasi 
b o 'y ic h a o ‘tilad ig an pred m etlarg a doir kom pleks bilim larni o 'z la sh tirg a n . S o 'n g g i 
y ig irm a yil 
m ob ay n id a 
pedagogika 
nazariyasi 
kom binatsiyalashgan 
darsni 
o 'rg a n ish d a n darsni elem entlari b o 'y ic h a bosqichm a-bosqich o 'zlash tirish g a , undan 
sin tetik v a nih o y at, m uam m oli o 'rg a n ish g a o 'td i. T adqiqotlarning uzviyligi va uzviy 
yo n d ash ish i to ‘g ‘risida ju d a k o 'p ilmiy adabiyotlar m avjud. M asalan. M.I. 
M axm utov, T .D . K irilova. F.F. K orolyov va E.G. Y udinlarning hozirgi zam on darsi, 
uni tashkil etish , kam ol toptiruvchi ta ’lim sharoitidagi dars nazariyasi v a am aliyoti, 
m uam m oli dars va ho k azo larg a d o ir kitoblarida darsga tizim sifatida qaralsagina, 
uni ch u q u r tu shunish m um kinligi qayd qilingan. Lekin p ed ag o g la r 7 0 -yillardagina 
darsni o 'rg a n is h v a tu sh u n tirish g a sistem ali yondashish zarurligini tola angladilar. 
F an lar riv o jlan ish in in g hozirgi bosqichida darsni qanday tushunish kerak?
D ars n azariy asid a hozirg ach a bu tushunchaning yangi ta 'rifla ri y o 'q .
K o ‘p ta ’riflard a xuddi ilgarigidek, dars m a'lu m vaqt m obaynida tarkibi 
o 'z g a rm a y d ig a n o 'q itu v c h ila r va o 'q u v c h ila r faoliyatini tashkil etishning shakli 
b o 'lib , u bolalarni o ‘qitish, tarbiyalash va kam ol toptirish vazifalarini am alga 
osh irish uchun m untazam qollanishi ifodalangan. D arsda o 'q u v -ta rb iv a ishlarining 
barcha k om ponentlari: m aqsad, m azm un. vositalar, m etodlar, tashkil etish va 
bo sh q arish faoliyati ham d a uning ham m a didaktik elem entlari m u jassam langan, deb 
h iso b lash qabul qilingan. T abiiyki, dars y ax lit ta ’lim ja ray o n in i o 'q u v -ta rb iy a
ishining 
b o sh q a 
tashkiliy 
shakllari 

uy 
vazifalarini 
bajarish, 
predm et 
to ‘g arak larin in g m a sh g 'u lo tla ri, sayrlar va hokazolar bilan uzviy birlikda aks 
ettiradi. „D arsni ikki jih atd an : um um an, ta ’lim jaray o n i v a talim ni tashkil etish 
shakli sifatida ta ’riflab uni foydali deb hisoblash tak lifi bor (М . I. M axm utov).
71


T a ’lim g a um um iy ja ra v o n i dars o 'q itis h h arak atin in g ta ’lim m azm uni, prinsiplari va 
m eto d lari 
bilan 
b elg ilan ad ig an , m a 'lu m m ak o n -zam o n cheg aralarid a o 'q itu v c h i 
rejalash tirad ig an
h am d a 
boshqaradigan 
birgalikdagi 
o b y ek t 
o 'q itu v c h i 
va 
o 'q u v c h ila r am alg a o sh irad ig an asosiy shaklidir.
M a z k u r tu sh u n ch a ikkinchi nuqtayi nazardan q u y id ag ich a ta ’riflanadi: dars 
m a 'lu m tarkibdagi o 'q itu v c h ila r (m uallim lar) bilan o 'q u v c h ila rn in g m aqsadga 
m u v o fiq o 'z a ro ta ’siri (fao liy atlari va aloqalari) jara y o n in i tash k il etishning, ta ’lim 
m azm uni. shakllari, m eto d lari, vositalarini o 'z ichiga oladi, ta ’lim ja ra y o n id a
o 'q itis h , kam ol to p tirish va tarb iy alash v azifalarin i am alga osh irish uchun (b ir xil 
v a q t ichida) m u n tazam q o 'lla n a d ig a n boy va o 'z g a ru v c h a n sh ak lid ir". (Q arang: M .I. 
M ax m u to v . '"Sovrem enniy u ro k ” ).

Download 7,14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   25   26   27   28   29   30   31   32   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish