O 'z b e k is t o n r e s p u r L ik a s L o L iy va o 'r t a m a X s u s t a 'l I m V a z ir L ig I


IV QISM X V B O B. P E D A G O G IK M A H O R A T



Download 7,14 Mb.
Pdf ko'rish
bet182/193
Sana17.09.2022
Hajmi7,14 Mb.
#849161
1   ...   178   179   180   181   182   183   184   185   ...   193
Bog'liq
pedagogika

IV QISM
X V B O B. P E D A G O G IK M A H O R A T
P edagogik m ah orat fan in in g nazariy asoslari va u n in g o ’qituvchi
faoliyatid agi aham iyati
M illiy 
m ustaqillikni 
m ustahkam lash 
va 
rivojlantirish 
sharoitida 
respublikam izning ijtim oiy - iqtisodiy. siyosiy - m adaniy va m a’naviy hayotida 
ro ’y berayotgan hodisalar, uni ja h o n ham jihatligiga tezkor kirishini, ham da ijtim oiy 
y o ’naltirilgan 
bozor 
iqtisodiyotini shakllantirish b o rasid a olib borayotgan 
islohotlarni 
tezlashtirishni talab etm oqda. Buni am alg a osh irish n in g m uhim
shartlaridan biri m am lakat m ehnatkashlarining, hususan y o sh lar ta ’lim. tarbiyasi 
bilan shug’ullanuvchilarning kasb m alakalari va m ahoratlarini takom illashtirish 
ehtiyojini 
tu g ’diradi. H ozirgi 
kunda 
ta 'lim jaray o n id a interaktiv m etodlar, 
pedagogik v a axborot tex nologivalarini o 'q u v ja ra y o n id a qoMlashga 
b o 'lg an
qiziqish, e ’tib o r 
kun d an - kunga 
kuchavib 
borm oqda, bunday 
b o 'lish in in g
sabablaridan biri, shu vaq tg ach a a n ’anaviy ta ’lim da o ’quvchi - talabalarni faqat 
tay y o r bilim larni egallashga o 'rg a tilg a n b o ’lsa, zam onaviy tex n o lo g iy alar ularning 
egallayotgan bilim larini o 'z la ri qidirib topishlariga, m ustaqil o ’rganib, tahlil 
qilishlariga, hatto xulosalarni ham o 'z la ri keltirib chiqarishiariga o 'rg a ta d i. 
O ’qituvchi 
bu ja ra y o n d a shaxsni rivojlanishi. bilim olishi 
va tarbiyalanishiga 
sh aro it y aratadi v a shu bilan bir qatorda boshqaruvchilik, y o ’naltiruvchilik 
funksiyasini bajaradi. 
Z ero, bugungi 
kunda 
ax b o ro tlar oqim ining keskin 
k o ’payishi, rivojlanishi, ilm iy texnikaviy taraqqivotning ja d a lla sh u v ig a , m avjud 
pedagogik, p sixologik, m etodik, am aliy tay y o rg arlik n in g
m a'lu rn
darajada 
“ esk irish i” ga olib keldi va bu o ’z navbatida pedagogik m ehnat bilan 
s h u g ’u llan u v ch ilam in g kasbiy m ahorati, ijodkorligini riv o jlan tirish g a 
e'tib o rn i 
y a n a d a k o ’proq q aratish lozim ligini taqozo etdi.
B u e ’tib o r v a talabni am alga oshirishning m uhim om illaridati biri. kasbiy 
m ahoratni 
tak o m illash tirish
texnologiyasini jo riy etish va m ukam m allashtirish 
dem akdir. Shu o ’rinda savol tu g 'ila d i. M ahorat 
nim a?.
M ahorat bu - y u q o r i va doim o yuksalib boruvchi tarb iy a va o ’qitish sa n ’atidir.
285


M ah o rat fao liy at ja ra y o n id a shakllanadi v a tak o m illash ad i. U 
ishbilarm onlik, 
zu k k o lik , lay o q at va zehn v o sitasid a riv o jlan ib b oradi. Bu x u su siy atlarn in g
barchasi fao liy at ja r a y o n id a tarkib topib boradi.
"F aoliyat - d e b y o z g a n edi, akad em ik A .N .L eo n tev - dunyoni o ’zlash tirish n in g
birinchi sh artid ir". S h u n d ay ekan p ed ag o g ik m ahoratning sh ak llan tirish va 
riv o jlan tirish d a 
fa o liy a t 
y etak c h id ir. 
P ed ag o g ik
m ahoratni 
e g allash d a 
o ’q itu v ch in in g p e d a g o g ik faoliyati asosiy rol o ’yn ay d i. P edagogik m ah o rat 
pedag o g ik fao liy at b ilan uzviy b o g ’liqdir. 
P edagogik fao liy at 
o ’q itu v ch in in g
kasbiy m ah o rati v a m ehnati o rq ali q o ’lga kiritiladi, m eh n at esa, fao liy atn in g
tarkibiy q ism lari ( o ’q ish , ijtim oiy ish, o ’y in, sport m ash g ’u lo tlari va h. k.) dan biri 
hiso b lan ad i. Shu 
a so sd a
p ed ag o g ik faoliyat o ’qituvchi m ehnatining istiqboli, 
tex n o lo g iy asi, v azifalari va ta ’sir k o ’rsatish u su llarin in g m ajm uidir. P ed ag o g ik
m ahoratni sh a k lla n tirish m uayyan sohani m ukam m al egallash, nazariy, am aliy 
m a ’lu m o tlarg a to ’liq eg a b o ’lish, kasb iy tay y o rg arlik u stid a tinm ay ish lash d an
iborat. P ed ag o g ik
m a h o ratn in g
betakror, noyob, m ohir ustasi b o ’lish uchun 
o ’qituvchi - ta rb iy a c h ig a ilhom , ijod va o ’z k u ch ig a ishonch b o 'lish i kerak. M ana 
sh u ilhom , ijod v a ish o n ch n i y o ’lg a q o ’y u v ch i, u n in g im koniyatlarini to 'l a ishga 
soluvchi kuch fao liy atd ir. P ed ag o g ik m ah o ratn i sh ak llan tirish d a ped ag o g ik faoliyat 
m uhim o ’rin tutadi. 
F ao liy at to 'la m a ’n o d a u sullar, xolatlar, sh ak llarn in g
um u m lash g an tiz im id a n ib o rat b o 'lib , u x ar xil sh aro itlard a ham m avjud b o 'la d i. 
H ar qanday fao liy at singari o ’q itu v ch ilik faoliyati ham m aqsad, usul, vosita, o b ’ekt 
v a su b ’ektdan iborat.
P ed ag o g ik m aq sad - o ’qitish, tarb iy alash v a shu aso sd a talab alar shaxsini 
sh ak llan tirish d an iborat. U sul esa ta rb iy alan u v ch ilar o b ro ’sini eg allash , h u rm atig a 
sazo v o r b o ’lishi v a t a ’sir k o ’rsatish d ir. P ed ag o g ik m eh n atn in g o b ’ekti sifatid a -
o ’qitu v ch i 
shaxsi tu rad i, u n in g x arakteri, irodasi, ongi, aqli, od o b - axloqining 
asosi h iso b lan ad i. P ed ag o g ik fao liy at s u b ’ekti e sa - tarb iy alan u v ch ig a 
t a ’sir 
k o ’rsatuvchi - p e d ag o g n in g o ’zi. C hunki, u o ’quvchi - t a l a b a l a r g a tabiat. ja m iy a t, 
tafa k k u r q o n u n lari 
to ’g ’risid a 
m a ’lum ot 
berish uchun, avvalo, ularni 
o ’z 
fao liy atin in g
o b ’ek tig a 
ay lan tirad i. 
Shu 
tariq a 
b ilim lar o ’zlash tirilad i,
286


o ’zlashtirilgan b ilim lar o ’quvchi - talabalarga yetkaziladi. P edagogik m ahorat - bu 
o ’qituvchi - tarbiyachining kasbiy va shaxsiy faoliyati natijasin in g um um lashm asi 
sifatida, m uayyan bilim , k o ’nikm a, m alakalar y ig ’indisidan iborat.
P edagogik m ahoratga ega b o 'lg a n o 'q itu v ch i - talab alard a o ’qish, o 'q itish , 
tarbiyalash ja ra y o n id a diqqatlarini aniq taqsim lash, bilim , k o ’nikm alarini, psixik 
holatlarini 
boshqara 
olish va pedagogik texnika 
m adaniyatini 
o 'z la sh tirish
m alakalarini shakllantiradi.
A lbatta, bu m alakalarni shakllantirishda uzluksiz ta ’lim tizim ining turlari, 
ayniqsa, oliy ta ’lim m u assasalarining o ’rni beqivos. O 'z in in g aql - zakovati, ilm iy 
salohiyati, 
m a ’n av iy ati, 
m adaniyati 
bilan 
m illiy 
istiqlol 
g ’oyalarini 
m ustahkam lashda, o zo d va obod V atanni qurishda yonib yashaydigan shaxs b o 'lib
shakllanadi va ta ’lim islohotlari hujjatlarida belgilangan vazifalarini bajarishga 
o ’z hissasini q o ’shadi. Shunday qilib, insonning m a'n av iv yuksalishi, hayotiy 
tajribasi, 
bilim i, hatti - harakati, odob - axloqi. kasbiy m ahorati, 
shakllanib 
takom illashtib boradi. Bu esa pedagoglarning kasbiy m ahoratini shakllantirishning 
ilm iy, nazariy , am aliy 
jih atd an
o ’qitishni y anada yuksaltirish, 
uning 
sam aradorligini o shirishga d a 'v a t etadi.
O ’qituvchilik 
kasbi m urakkab va m a ’suliyatli kasbdir. U shbu kasbning 
sharafliligi va m urakkabligi shu bilan belgilanadiki. u doim o ongning yag o n a sohibi 
b o ’lgan inson bilan m u loqotda b o ’ladi. O ngli va tirik jo n z o t esa aqliy, ruhiy, ham da 
jism o n iy jih a td a n doim o rivojlanishda 
b o ’ladi. Shuning 
uchun, o ’quvchi bilan 
doim o m uloqotda b o ’lganda, unga ta 's ir k o ’rsatish uchun m untazam ravishda 
psix o lo g iy a, tarb iy a nazariyasi kabi fanlarni m ukam m al o ’rganib, o ’z kasbiy 
m ahorati u stid a m uttasil ish olib borishi kerak. Bu o ’qituvchidan pedagogik, 
p six o lo g ik v a m etodik tayyorgarlikni talab etadi. D arhaqiqat, har bir yosh 
m utaxassisni p u x ta ilm iy, nazariy bilim lar bilan quro llan tirish , egaliagan ilm iy 
bilim larini am aliy fao liy atd a q o ’llash, k o ’nikm a 
v a m alak alarg a ega qilish, 
tarb iy alash alb atta oson ish em as. O 'q ish g a ilm iy, ongli m unosabat 
bilan 
qaraydigan, m ustaqil fikrlaydigan, m ukam m al m a’lum otlarni egaliagan, aqliy
287


m ehnat m adanivatini o ’zid a m u jassam lash tirg an yoshlarni 
v o y ag a 
y etk azish
m uhim v a d av lat aham iyatidagi v azifad ir. B u n in g uchun:
1. Pedagog - kasbiy faoliyatning p ed ag o g ik y o ’n alish larin i an iq belgilay 
o ladigan shaxs b o ’lishi lozim . Bu esa o ’z n av b atid a ja m iy a tn in g ta la b va 
ehtiyoj laridan 
kelib 
chiqib, 
ped ag o g ik
m ah o rat 
aso slarin in g
zam onaviy 
pedagogikaning 
ilg’o r 
g ’oyalari 
zam in id a shaxsga in so n p arv arlik nuqtai -
n azaridan yondoshish im konini beradi.
2. 
Pedagog - pedag o g ik ja ra y o n n i 
an iq tashkil 
q ilishi, 
boshqarishi, 
kutilayotgan 
natijalarni 
old in d an
lo y ih alash i 
va 
uni 
ro ’y o b g a 
chiqarish 
texnologiyasini, shuningdek, p ed ag o g ik ja ra y o n d a vu ju d g a kelishi m um kin b o ’lgan 
nizoli vaziy atlarn i oldindan k o ’ra bilishi va ularni b a rta ra f etish uchun tay y o r 
b o ’lishi kerak. B uning uchun o ’q itu v ch id an p ed ag o g ik m ah o rat talab qilinadi. 
P edagogik m ahoratni 
sh ak llan tirish n in g birinchi sharti, faoliyatdir. F aoliyatga 
intilish 
h ar 
bir 
kish id a 
ju d a
b arv aq t paydo b o ’ladi va h ay o t d av o m id a 
tak o m illash ib boradi, insonga q o n iq ish , m am n u n iy at b ag ’ishlab, k asbning haqiqiy 
egasi va m aftunkori b o ’lish g a zam in y aratad i. O ’q itu v ch in in g bunday faoliyatiga 
q u y id ag ilar kiradi.
I m illiy m a d a n iy a t v a u m u m in s o n iy q a d riy a tla rn i b ilis h i 1
d u n y o v iy b ilim la rn i m u k a m m a l e g a lla g a n b o 'lis h i
m a 'n a v iy b a rk a m o l,ijo d k o r, is h b ila rm o n b o 'lis h i
p s ix o lo g ik p e d a g o g ik v a n a z a riy ilm la rn i m u k a m m a l 
e g a lla g a n
fa o liy a ti ja r a y o n id a b o la la rn i y a x sh i k o ’ra d ig a n , u larn i 
v a x sh i in so n b o 'I is h ie a is h o n a d ic a n
o 'q u v c h ila rn i sh ax s s ifa tid a riv o jla n ib , in so n sifa tid a
k am o l to p is h ig a k o 'm a k la s h a d ig a n
e rk in va ijo d iy fik rla y o la d ig a n , ta la b c h a n , a d o la tli, 
o d o b a h lo a li.d iv o n a tli b o 'lis h i
O 'q itu v c h i
p e d a g o g ik
fa o liy a ti
ja r a y o n id a
283


U zluksiz t a ’lim tizim ini am alga oshirish jaray o n id a yosh avlodga ta 'lim berish 
va tarb iy alash
g ’o y at m urakkab va k o 'p qirrali vazifani faqat yuksak m alaka va 
pedagogik m ahoratga ega b o ’lgan o ’qituvchi k adrlar bilan am alg a oshirish m um kin. 
Shuning uchun, o ’q itu v ch ilik kasbiga. y a 'n i s o g 'lo m
avlod 
uchun 
chinakam
m urabbiy 
b o ’lish g a 
havasi, ishtivoqi z o ’r, zam on talablarini te z va chuqur 
tushunadigan, o ’zin in g ilm iy, ijtim oiy—siyosiy saviyasini, pedagogik m ahoratini 
izchillik bilan am alg a o sh irib boruvchi. m u staqillik g ’oyasi va m afkurasi bilan 
puxta quro llan tirilg an , haqiqiy vatanparvar va m ehnatsevar kishilargina erisha 
oladilar.
P edagogik m ah o rat tu g 'm a talant yoki nasldan - naslga o ’tuvchi xu su siy at 
em as, balki uning negizida izlanish va ijodiy m ehnat yotadi. Shunga asosan 
pedagogik m ah o rat h am m a o 'q itu v c h ila r uchun bir qolipdagi ish usuli em as, balki u 
har bir o ’q itu v ch in in g o ’z ustida ishlashi, ijodiy m ehnati ja ra y o n id a tashkil topadi 
va riv o jlan ad i. Bu ja ra v o n d a ilg 'o r o ’qituvchining pedagogik m ahorati va 
tajribalarini b o sh q a o ’qituvchi o 'rg a n ish i, undan ijodiy foydalanishi va o ’z 
faoliyatini ilg ’o r tajrib alar bilan boy itishi zarur.

Download 7,14 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   178   179   180   181   182   183   184   185   ...   193




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish