O. T. A L a V i y a, s h. Q. Q o d I r o V a. N. Q o d I r o V, s h. H. H a m r o q u L o V e. H. H a L i L o V

ms
va undan 
k o ‘p b o 'lsa , tez m otor birlikda e s a -10-30 
ms
ni tashkil qiladi. Shunday 
m uskullar borki, ular faqat tez motor birliklaridan tashkil topgan bo'ladi 
( M a sa la n , k o ‘z o lm a s in in g m uskullari). B u n d a n ta sh q a ri, faqat sekin 
m otor birliklaridan tashkil topgan m uskullarni k o 'rs a tis h im iz m u m kin 
(M asalan, bold ir muskullari). Lekin, k o 'p g in a m u sk u llar aralash, y a 'n i 
ham sekin , h a m tez m o to r birliklarid an tashkil topadi.
M otor birliklarining fiziologik xossalari ular tarkibidagi tolalarning 
q isqa rish te z lig ig a b o g 'liq . A so sa n , sekin m o to r b irlik larid an tashkil 
t o p g a n b o l d i r m u s k u l u n g a t a ' s i r q i l u v c h i i m p u l s l a r c h a s t o t a s i
s e k u n d ig a 10-15 m a rta b o ' l g a n d a silliq te tanik ta rz d a q isqaradi. Tez 
m otor birliklardan tashkil topgan barmoq m uskullarining tetanik holda 
qisqa rishi uchun ch a sto tasi y u q o r iro q , ta x m in a n s e k u n d ig a 50 m a rta 
b o ' Igan im p u lsla r zarur.
M u sk u l tola la rda tin c h lik pote n sia lin in g kattalig i -90 
mv,
hara kat 
potensiali esa -120 -130 
m v
ga teng, harakat potensialinin g davomiyligi
1-3 
ms
ni tashkil qiladi.
S k elet m u sku llarin in g tonusi.
M u sk u lla r tin c h lik h o la tid a h am
ba ta m o m b o 's h a s h m a y d i, bir qada r ta ranglikni sa q lab qoladi, b unday 
h o la t to n u s d e y i la d i . T o n u s n i n g ta sh q i if o d a s i s h u k i, m u s k u l l a r
m a 'l u m d ara jad a elastik b o 'la d i . Ele ktrofiziologik te k shirishla r shuni 
ko'rsatadiki, skelet m uskullarin in g tonusi m uskulga katta interval bilan 
k e tm a - k e t k elu v c h i n e r v im p u lsla rig a b o g 'liq d ir . A n a shu im pulsla r 
o rq a m iy a n in g m o to n e y ro n la rid a v u ju d g a keladi, bu m o to n e y ro n la r
faolligini esa yuqoriroqda gi m arkazlardan, shuningdek, periferiyadagi 
m u s k u l l a r n i n g t o l a l a r i d a g i c h o ' z i l i s h r e s e p t o r l a r i d a n , m u s k u l
g u la v a sid a n k e lu v c h i im p u l s la r ushlab turadi.
Muskul gulavasining sezuvchi impulslari orqa ildizlar orqali miyaga 
kiradi, shu ildizlarni qirq ib q o ' y i s h n atija sid a m u s k u l n in g b atam o m
b o 's h a s h i b qolishi s k e le t m u sk u lla rin in g to nusi refleks y o ' l i bilan 
kelib chiqishini k o 'rs a ta d i.