Ensiklopediyasi


INSON TAFAKKURI VA HISSIYOTI



Download 32,5 Mb.
Pdf ko'rish
bet145/200
Sana09.06.2022
Hajmi32,5 Mb.
#648406
1   ...   141   142   143   144   145   146   147   148   ...   200
Bog'liq
Bolalar ensklopediyasi (1)

INSON TAFAKKURI VA HISSIYOTI
K is h ila r ta fa k k u rg a e g a b o 'lg a n lik la ri -
fikrlay olganliklari uchun kosm osga yo'l ochdi- 
lar, o k e a n la rn i s u z ib o 'tis h n i va a to m n i par-
www.ziyouz.com kutubxonasi


c h a la s h n i o ‘rg a n d ila r, u n u tilg a n tilla rn in g
sirla rin i to p a o ldilar.
Inson ta fa k k u ri q a n d a y p a y d o b o la d i va, 
u m u m a n , u n in g o 'z i n im a ? O d d iy m is o lg a
m u ro ja a t e ta y lik . B o la s u v g a to s h ta s h la s a - 
u ch o 'k d i, ik k in c h is in i ta s h la d i - n a tija si av- 
va lg id a y. E ndi bola uch in ch i to sh ham su vga
c h o ‘k is h in i a v v a ld a n b ila d i. B o la d a b a rc h a
to s h la r s u v d a c h o 'k a d i, d e g a n fik r p a y d o
b o 'ld i. U k u z a tg a n la rid a n x u lo s a q ilib, su v g a
ta s h la g a n ik k ita to s h n in g x u s u s iy a tla r in i 
boshqa barcha toshlarga ham o'tkazdi. Inson­
ning o 'z tajribalari asosida xulo sa la r chiqarish, 
m a vju d b ilim lard a n ya n g i b ilim la r hosil qilish - 
dan iborat m ana shu qobiliya tid a uning fikrlay 
olishi n a m o yo n b o'ladi.
F ikrlay olish qo b iliya ti kishi ko 'zid an ya shi- 
rin b o 'lg a n n a rs a la rn i a n g la s h , v o q e a la r 
o ra s id a g i ic h k i b o g 'liq lik n i ilg 'a b o lis h im - 
ko n iya tini beradi. A y n i m a n a shu fik rla y olish 
q o b iliy a ti o jiz in so n n i y e r y u z id a g i eng b u yu k 
m a vju d o tg a a ylantiradi.
Y a n g i tu g 'ilg a n g o 'd a k fik r la y o lis h g a
o 'rg a n is h im k o n iy a ti m a v ju d lig i bilan h a yvo n
b olasidan fa rq la n a di. B olaning m a rka ziy nerv 
sistem asi va uning a sosiy bo'lim i - bosh m iya 
katta yarim shari po'stlog'i shunga m oslangan 
h o ld a tu z ilg a n . Bu b o 'lim n i b a ’za n « fik rla sh
o rg an i» d eb ham atashadi. T a b ia t to m o n id a n
b e rilg a n im k o n iy a t fik rla y o lish q o b iliy a tig a
aylanishi uchun ko'pgina shart-sharoitlar zarur, 
le k in b u la rn in g ic h id a e n g m u h im i - b o la
k is h ila r ja m iy a tid a b o 'lish i lozim . A g a r bolani 
o d a m la rd a n m u tla q o a jra tib q o 'y ils a , u hech 
q a c h o n fik rla s h n i o 'rg a n a o lm a y d i, n u tq q a
ham ega b o 'lm a yd i.
F ik r in s o n o ld id a e n g o d d iy b o 'ls a -d a , 
b iro r m u a m m o yo ki va z ifa tu rg a n d a p a yd o
b o 'la d i. F ik rla y o lish b o la la r o 'y in la rid a ham , 
o 'q is h d a h a m , m e h n a td a h a m riv o jla n a d i. 
B u n d a k o 'p n a rs a in s o n n in g o 'z ig a , u n in g
q a t’iyati va fa o llig ig a b o g'liq. M uhim i fik rla s h - 
d a n e rin m a s lik , m u ra k k a b v a z ifa la rn i b a ja - 
ra y o tg a n d a a s to y d il h a ra k a t q ilis h d a n q o 'rq - 
m a s lik kerak.
In s o n h a y o td a n im a b ila n m a s h g 'u l 
bo'lm asin, ham isha quvonch, tashvish, m uhab- 
bat, nafrat, g'a m -q a yg 'u kabi xilm a-xil hissiyot-
larni bo sh id a n kechiradi. Inson hissiyo tla rin i 
ifoda e tu vch i ba rch a so 'z la rn i sa n a sh uchun 
s a h ifa la r ye tm a yd i. Bu s o 'z la rn in g shu q a d a r 
ko 'p lig i esa k e c h in m a la rim iz n in g b o ylig i va 
ra n g -b a ra n g lig in i bildiradi.
H is s iy o tla rim iz d a o d a m la rg a , v o q e a la rg a , 
a tro fim iz d a s o d ir b o 'la y o tg a n h a m m a n a rsa - 
ga n isb a ta n m u n o s a b a tim iz a ks etadi. H issi- 
yo tla rim iz bizning ta la b -e h tiy o jla rim iz q a n d a y 
q o n d irily a p ti, tu rm u s h d a g i h a m m a n a rs a
ko 'n g ild a g id e k m i - m a n a s h u la r h a q id a ham
d a ra k beradi.
K ishi fa q a t o 'z in in g s h a x s iy h is s iy o tla rig a - 
gin a a m a l q ilsa - bu y o m o n . Y a x s h iy a m k i, 
kishilar boshqalarning hissiyotlarini tushunish, 
his eta bilish q o b iliy a tig a e ga. S iz b iro r x a tti- 
h a ra k a t q ila r e ka n siz , bu n a rsa siz n in g o ta - 
o n a n g iz d a , d o 's tla rin g iz d a va, hatto, siz ta n i- 
m aydigan kishilarda q a n d ay kechinm alar pay­
d o q ilis h in i ta s a v v u r e tis h g a h a ra k a t q ilib
k o 'rin g . H is s iy o tla r ic h id a g i e n g g o 'z a li -
kishilarga m u h a b b a t hissiyoti in songa h a yo t­
da o 'z o 'rn in i to p is h id a , o 'z g a la r u ch u n ham
fo y d a li h a yo t k e c h irish id a y o rd a m beradi.

Download 32,5 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   141   142   143   144   145   146   147   148   ...   200




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2025
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish