Axborot texnologiyalari va kommunikatsiyalarini rivojlantirish

---

AXBOROT TEXNOLOGIYALARI VA 

KOMMUNIKATSIYALARINI RIVOJLANTIRISH 

VAZIRLIGI 

TOSHKENT AXBOROT TEXNOLOGIYALARI 

UNIVERSITETI FARG’ONA FILIALI 

 

 

“Kompyuter injiniring” fakulteti 

 

“Axborot texnologiyalari” kafedrasi 

 

“Fizika” fanidan 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Bajardi:  

 

 

 

 

 

 

Azimov F 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2015- Farg’ona

 

 

 

REFERAT 

---

 Mavzu : Katta ad ron koll eyd eri  va uni ishlash p rinsip i.  

Reja:  

 

1.

Adronlar haqida qisqacha ma’lumot.  

 

2.

Bari onlar va Mezonlar.  

 

3.

Leptonlar.  

 

Hozirgi  davrda  zarrachalar  tuzilishi  ma’nosida  sodda  tashkillanishi 

bo`yi cha  as os  his oblanadi.  Ammo  ul arning  xossalarini  s odda  deb  a yt ib 

bo`l ma ydi. 

El em entar 

zarral arni 

o`zl arini 

tushishl ari  

(harakatl ari)ni 

tushunti rish  uchun  nisbi yli k  va  Kvant  nazari yal ar i  si ntezi dan  t ashkil  t opgan, 

chuqurl ashti ril gan fi zika naz ari yasidan fo ydal anil adi .   

Barcha  ma’lum  elementar  zarrachalar  (fotondan  tashqarisi)  ikki  guruhga 

bo`linadi,  ya’ni:  adronlar  va  leptanlar.  O`z  o`rnida  ko`p  qismini  adron 

guruhl ari baritonlar va mezonlardan t ashkil topgan.   

   

 

 

Lepton guruhlari  qu yidagi zarrachal arda ko`rs atil gan:    

 

Bundan  t ashqari ,  adronlar  guruhi  i kki  katt a  rezonansli   zarrachal ar 

oilal ari ga bo`linadi:  barionli va mezonli rezonans lar.   

---

Rezonans larni ng  um umi y  o`rgani l gan  qi smi  300  dan  orti q  hisoblanadi. 

O`t gan  as rning  60  –   yill arida yoq  adronl arni  bir  necha  zarracha l ar  guruhlari ga 

biriktirish  mumkinligi  (ya’ni,  asosiy  tavsiflari  bo`yicha  bir  –  biriga  yaqin) 

ani qlangan.  Adronl arning  t ashkil  qil uvchi  tuzilis hga  ega  deb  faraz  qil sak,  har 

bir  oil adagi   zarrachal ar  soni  va  ul arni   tavsi flari ni  qu yi dagi cha  tus huntiri sh 

mumkin:   ya’ni kvarklar  –  as osi y elementar zarrachal ardan tashkil topgan.   

Barionl ar  –  ko`rsat il gan  gi pot eza  bo`yicha,  ucht a  kvarkl ardan  t as hkil  

topgan  (anti barionl ar  –  ucht a  antikvarkdan),  mezonl ar  es a  bitta  kvark  va  va 

bitta antikvarkdan t ashkil  topgan.  

Boshid a  adronlarni  kvark  modelini  t ashki llas hda,  kvarkl ar  el ementl arini ng 

mat em atik  tuzilis hi  ko`rinishi da  his obl angan  bo`l ib,  adronl arni  yoritilis hi ga 

juda  qula y  s haroitl arni  ochgan.  Ke yinchalik,  hukl onl arning  yuqori    energi yas i  

bilan  el ekt ronlarni   tarqatish  si novi   o`t kazil ganda  nuklonl ar  i chi da  nuqt avi y 

zar yadli  tas hkill ovchilar  aniql angan;  ularni  t abi atdan  kvarkl ar  de yi ladi. 

Hozirgacha  kvarkl ar  erkin  hol at da  uchram agan  va  nazari y  fikrl arda  kvarkl ar 

uchun bunda y hol at bo`l olm asli gi ko`rs at il gan.  

Fizikadagi   elem entar  zarrachal arning  navbatdagi  ochlishl ari,  yangidan 

yangi  i kki   yangi  turdagi   kvarkl arni  kiritdi .  Ol ti  xil  t urdagi  kvarkl ar  m avj udli gi 

taxmin qilingan.   

Leptonl ar  ham  kvarklarsimon  tuzilishsiz  nuqt avi y  z arrachal ar  hisobl anadi. 

Leptonl ar ham  kvarklarga o` xshab oltit a t ashkili y oil aga bo`li nadi.   

Uzoq  muddat  erki n  holda  yasha y  oli s hi  mumki n  bo`l gan  zarrachal ar 

prot on,  elektron,  fot on  va  hamm a  turdagi   ne yt rinilar  bo`lis hi  mum kin.    Eng 

s

10

23



qisqa  um r  ko`ruvchi lari  rezonansl ar  hisobl anib,  ul rni  yas hash  davri 

. 

Ma yda  dun yodagi  eng  uzoq  umr  ko`ruvchi  rekordsm en  neyt ron  his obl anadi , 

s

10

3

uning  yashas h davri  

.  

s

10

10



s

10

8



Giperonl ar  - 

,  m ezonlar  - 

;  

s

10

6



s

10

12



Leptonl ar umri:  m yu on  - 

, tau  – l epton  - 

.  

 

---

 

Fo ydal anil gan adabi yotl ar.  

 

 

1.

Abdurazzoqov  A.  A.,  Nazirov  E.  N.  “Yosh  fizik  ensiklopedik  lug`ati” 

Toshkent  - 1989.   

 

2.

A.K.Kikoin, I.K.Kikoin “Molekulyar fizika”         Toshkent  – 1978. 

 

3.

L.C.Jdanov  va  N.I.Xlebnikov    “Fizika  kursi  texnikumlar  uchun” 

ikkinchi  qis m.  Toshkent  –  1967.      

 

4.

 www.zi yonet.uz   

 

5.

 www.uzvip.uz    

 

6.

 www.referat. uz