‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi m. Q. Pardayev, B. A. Xasanov, B. Yu. Maxsudov, D



Download 3,97 Mb.
Pdf ko'rish
bet115/167
Sana14.04.2022
Hajmi3,97 Mb.
#550416
1   ...   111   112   113   114   115   116   117   118   ...   167
Bog'liq
3-645

8 — T-45-1
113


H o z irc h a bosib o ‘tila d ig a n yo‘ lim iz o ld in sinalm agan yo ‘ l. 
B unda ju d a k o ‘p to 's iq la r, anglashilm ovchiliklar va xa to la r b o 'lis h i 
ta b iiy .
A m m o bu xato va k a m c h ilik la m i h ar b ir tu rn a n , shahar, 
v ilo y a t h o k im lik la rid a e rkin fikrla yd ig a n F H n i amalga o shiru vchi 
ijo d iy g u ru h ta sh kil q ilinsa foydadan h o li b o ‘lm aydi. B ulam in g
ta rk ib ig a o lim la r, m utaxassislar, h o k im iy a t x o d im la ri, ta jrib a li 
k is h ila rn i k iritis h m u m kin.
B ularga to ‘ lanadigan xarajat u la r ish in in g sam aradorligi b ila n
b ir necha yuz m artaga qoplanib ketadi.
M a salan, h o z ir e’tir o f e tilm o q d a ki ye tish tirila yo tg a n qishloq 
xo ‘ja lik m ahsulotining 25— 30 fo izi iste’ m olchiga yetguncha nobud 
b o ‘lm oqda.
A g a r F H d a n foydalanib u n i 10 foizga qisq artirilsa v ilo y a tim iz , 
re sp ub likam iz qancha foyda q ilis h i m u m k in lig in i ta sa w u r q ilish
q iy in emas.
10.2. Funksional qiymat tahlílida qo‘Uaniladigan
«Fikrlar hujumi» usullarining tavsifi
F H n in g ja h o n ta jrib a s id a s in a lg a n b ir qancha usullari mavjud. 
B ularga yakka holdagi F H , om m aviy F H , yozm a F H , g 'o ya la m i 
baholash F H va boshqalar kira d i.
F H n in g yakka holdagi usulida ham e vristik ta h lil usuli singari 
b ir m u a m m o n i hal q ilish yuzasidan faqat b ir k is h i y o k i b ir x il 
m utaxassislar g uruhidan ta rk ib topgan b ir qancha k is h ila r is h tiro k
etadi.
M asalan, firm a ish in in g sam aradorligini oshirish uchun faqat 
b u xg a lte rla rd a n ib o ra t ijo d iy guruh ta s h k il q ilin is h i m u m kin. 
U shbu guruhning bevosita vazifasidan k e lib chiqqan holda u la r 
o ld ig a b ir qancha m u a m m o la m i hal q ilis h va zifasi q o ‘ y ila d i. 
«B uxgalteriya h is o b in i ta ko m illa sh tirish va u ning k o 'rs a tk ic h la ri 
ta h lilin i yaxshilash», « Iq tis o d iy ta h liln i ta ko m illa sh tirish » , «Bux­
g a lte riya hisobidagi k a m c h ilik la m i aniqlash» va hokazo.
114


M enejer va m a rke tolog la r bo'lsa, «K orxonaning ishdagi va 
bozordagi fa o llig in i oshirish», «K orxonaning raqobatbardoshligini 
ta ’ minlash» k a b i m uam m olarni q o 'y is h i m u m kin.
Bulardan tash q ari, b itta mutaxassis oldiga ham b itta vazifani 
q o ‘ yish m u m kin , h o zirg i paytda ko ‘ p hollarda korxona (ta sh kilo t) 
ra h b a ri bosh q o tira d i. A m m o u n in g m alakasi keng q a m ro vli 
fa o liya tn in g barcha sohasi uchun y e ta rli b o 'lm a s lig i m u m kin. 
Shu tu fa y li m u a m m o la rn i hal qilishda ja m o a tc h ilik fik rid a n ham
keng foydalanish m u m kin .
A m a liy o td a sh u n d a y m u a m m o la r b o rk i, u la rn i b ir x il 
m utaxassislar h al q ila olm aydi.
M asalan, « V ilo y a t iq tis o d iy o tin i b arqa ro rla sh tirish m uam - 
m osi». Bunga b ir qancha soha m utaxassislari, o lim la r kabilardan 
ta rk ib topgan n u fu z li katta guruh ta sh kil q ilis h m u m kin. Bunday 
holda F H n in g om m a viy usulidan foydalanish maqsadga m uvo- 
fiq d ir.
F H ning yozm a u s u lin i m utaxassislam i b ir joyga to 'p la sh
im k o n i bo‘ lm a g a n paytda qoMlash m u m k in . Bu usul ja h o n
am aliyotida ka m q o ‘ llanilsada, u ning ijo b iy to m o n la ri m avjud. 
Xususan, mutaxassis o ‘z fik rin i a tro flich a erkin holatda ifodalaydi. 
Bu usul ikki y o 'n a lis h d a amalga o s h irilis h i m u m kin.
B irin c h is i, m utaxassis oldiga aniq savol qo‘y ila d i va yozm a 
ravishda ja vo b yo zib yuborish talab q ilin a d i.
Tkkinchi u sul esa anketa usuli b o ‘ lib b ir qancha qisqa savollar 
q o ‘y ila d i va unga qisqa javob berish talab q ilin a d i.
A m m o b u u s u ln in g k a m c h ilig i ham m a v ju d , c h u n k i, 
mutaxassis faq a t o ‘ z fik r i b ila n chegaralanib qolad i, m uhokam ada 
is h tiro k e tm ayd i, boshqa va ria n tn i eshitib o ‘z tavsiyasini boyitish 
im koniga ega bo‘ lm ayd i. L ekin kam xarajat talab q ila d i.
F H n in g g ‘ o y a la rin i baholash u su li ja h o n ta jrihasida keng- 
q o 'lla n ila d i.
Bunda maxsus ta sh kil q ilin g a n , masalan h o k im iy a t qoshidagi 
F H guruhi ekspert ro lid a is h tiro k etadi. Bunda har b ir masala 
yuzasidan anjum an (ilm iy -a m a liy konferensiya) tash kil q ilin a d i.
115


Bu uch q ism d a n iborat b o ‘la d i. B irin c h i qism ída b ir soat ham m a 
is h tiro k c h ila rd a n xohlagan kishi o ‘z g‘oyasini 5 daqiqada qisqa 
bayon q ila d i.
G 'o y a la r, ta k lifla r tugagach 45 daqiqa tanafFus e’lo n q ilin a d i. 
Bu a n ju m a n n in g ik k in c h i q is m in i ta sh kil q ila d i. Bunda m uta- 
xassislar b ir b ir i b ila n o ‘z g ‘o y a la rin i va boshqalam ing eng yaxshi 
g‘o y a la rin i o ‘rto qlash ish u chu n im k o n iy a t ya ra tila di.
G ‘ o y a la rn i bah o la shn in g u c h in c h i b o s q ic h i yana ra sm iy 
holatda zalda o ‘tkazila di. Bunda anjum an b ir soat davom etadi 
va eng yaxshi g ‘ oyalar m uhokam asiga, yangi g‘oyalam ing o ‘ rtaga 
tashlanishiga im k o n iy a t y a ra tila d i.
B u la m in g ham m asini maxsus F H g uruhi (ekspertlar) hisobga 
o lib b orad i. K onferensiya natijasi bo‘ yicha ekspertlar g u ru h i eng 
yaxshi g ‘o y a la m i tanlab o la d i va shu g 'o ya n i am aliyotga ta tb iq
etish y o ‘lla rin i ishlab ch iq ad i.
A lb a tta , b u yerda yaxshi g‘oya m u a llifin i rag‘b a tla n tiris h n i 
yoddan ch iq a rm a slik kerak. Yaxshi g ‘ oya sotib o lin ib , shu firm a
y o k i kom p an iya n in g in te lle ktu a l m ulkiga aylanishi m u m kin.
F H n in g m unozara u s u lin i ham q o ‘ llash m u m kin . Bunda 
b iro rta m uam m o yuzasidan m atbuotda yo k i k ic h ik risola (varaqa) 
ta rzid a g‘ oya bayon e tila d i va u keng o 'q u v c h ila r, mutaxassislar, 
o lim la r h ukm ig a havola q ilin a d i, har b ir kish i, mutaxassis shu 
m uam m o yuzasidan o ‘ z fik rin i b ild iris h im kon iya tig a ega b o la d i. 
F ik rla r, ta vsiya la r ekspertlar (maxsus F H g u ru h i) to m on id a n
o ‘rganib c h iq ila d i va te g ish li xulosalarga ke lish i m um kin. A gar 
m uam m o ju d a m urakkab b o ‘lsa ekspertlar tegishli xulosa chiqarish 
im k o n i b o ‘ lm asa barcha g 'o yalar va tavsiyalar maxsus to ‘ plam da 
chop e tila d i va yana o ‘ sha mutaxassislarga, o lim larga ta rq a tila d i. 
H am m asi m a’ lu m fikrg a kelgach yana to ‘p la nib ilm iy -a m a liy
konferensiya o 'tk a z is h i m um kin..
X ulla s, bu usulla m in g ham m asida 0 ‘ zbekiston iq tis o d iy o tin i 
boshqarishda iq tis o d iy is lo h o tla m i amalga oshirishda foydalanish 
m u m k in . F a q a t bunga m a ’ lu m darajada e ’tib o r z a ru r deb 
hisoblaym iz.

Download 3,97 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   111   112   113   114   115   116   117   118   ...   167




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish