Ijtimoiy chegaralangan leksika

Me ta fo ra -

  g r ekch a   me t ap hor a   (ko ’c hi m,   i s tio r a)  s o ’zi dan  

ol ing an . 

Nu tqqa   ob r azl ilik ,   e m o ts i ya   b er ish   mq s a did a   n ar sa   va 

hodisalar 

o’rtasidagi 

o’xshashlikka 

asoslanib, 

so’zlar 

va 

iboralarning  ko’chma  ma’noda  ishlatilishi 

metafo ra

 

de yi l adi . 

M as al an ,   k ishin ing   yo shl igin i  

g’uncha

,   yi gi tlik   d av rini

 

u mrning 

ba hori

  k abi   so ’z   bi ri k ma l ar i  b il an ,  o ’ldi   so ’z ini  

xazon bo’ldi

, 

so’ldi

 

---

so’zlari  bilan  almashtirish  mumkin.  Chunki  bu  so’zlar  anglatgan 

ma’nolar o’rtasida qandaydir umumiylik, yaqinlik mavjud.  

A. S ho ma q sudov ,   I . R asu lov ,   R . Qo ’ng ’u rov ,   H. Rus tamo v l ar ning  

hammualliflikda  yaratgan  “O’zbek  tili  stilistik asi”  asarida 

metaforaga bir muncha o’zgacha yondashib, uni y a s h i r i n   o’ x 

s  h  a  t  i  s  h  deb  atashgan.  Ammo  oddiy  o’xshatish  har  doim  asosiy 

ikki  a’zodan  tashkil  topsa  (ya’ni  nima  qiyos  qilinadi,  qiyos 

qi linuv chi   va   qi yos   qili nad iga n   p re d me t )   me t a fo rada   f aq at   i kkin chi 

a’zo  –  o’xshatilgan  narsa  qoladi,  o’xshagan  narsa  tushurib 

qo ldi ril adi   va   u   kon tek std a   o chiq   se zi lib   tur adi ,   dema k ,   me t a fo r ada 

tasvirlanayotgan  predmet  ana  shu  ikkinchi  a’zo  orqali  idrok 

qi lin adi . 

Ha qiq atd a   ha m,   in gli z   t ilid a   olib  b o rga n   i zl anis hl a ri mi zd a , 

shu holat mavjud ekanligini ko’rsatdi.  

Nemis  tilida  ham,  o’zbek  tilida  ham  metaforaning  ikki  xil 

ko’rinishi mavjud: 

1 .

 

Shakliy 

o’xshashlik 

– 

odamning 

qulog’i(o’z.m) - 

qozonning qulog’i(ko’chma m.)  

2 .

 

Belgi  o’xshashligi  –  yengil  eshik(o’z.m) -  yengil 

ta’zim(ko’chma m.)  

I.R.Galperinning  fikricha  “Metafora  ikki  bir  xil  tuzilishdagi 

o’ziga  xos  xususiyat  yoki  jihatning  yaqinligi  va  o’xshashligi, 

shunga asoslangan lug’at hamda mantiqiy ma’no bo’gliqligidir.   

Nemis    tilida  ham,  o’zbek  tilida  ham  metaf ora  tuzilishiga 

ko’ra  sodda  va  kengaygan  bo’ladi.  Ya’ni  sodda  metafora  bir 

so’zdan,  kengaygani  esa  ikki  yoki  undan  ortiq  so’zdan  iborat 

bo’ladi.  Masalan,  sodda:  gumbaz  (osmon),  yiqildim  (yomon  baho 

oldim) ma’nosida.   Du  bist  mein  

S chat z .        

 

---

  Ke ng a yg an :   po ’la t  ot ,   z ango ri   k ema   ( p ax ta   t e rish   ma s h in asi ), 

oq   olt in   (p axt a) ,  q or a   oltin   ( ne ft) .     Ei s ern e     Kan zl er ,     go lde na    

J ah re . 

B ad ii y  me t a f or a  bil an   li ngvis tik   me t a fo ran i  b ir -   b iri dan 

f a rql ash   k er ak .   Ag ar   me t a f or a   p r ed me t ning   doi mi y  n o mi ga   a yl an ib 

qolgan  bo’lsa,  u  tilshunoslikning  o’rganish  ob’ekti  bo’ladi. 

M as al an ,  

yo y

  –   a sl i   yo mg ’i r   yoq qand an   so ’ng  o s mo nd a   p a ydo  

bo’ladigan  yarim  doira  shaklidagi  yorug’  chiziq.  Uning  nomi  

tarixiy  jihatdan  ov  quroliga  ham  o’tgan; 

o mo n

  –   si fa t ,  

Omon

  –   ot; 

k ak ku

 –   tan qlid i y  so ’z ,  

k ak ku

 –  qush   no mi   va   h .k .