Nazariy fizika kursi



Download 9,24 Mb.
Pdf ko'rish
bet24/280
Sana02.01.2022
Hajmi9,24 Mb.
#311944
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   280
Bog'liq
Abdumalikov A.Elektrodinamika

T lk
 
ni  sim m etrik  ( S lk  =   S kl)  va antisim m etrik 
(A lk  =   — A kl)  tenzorlar y ig ‘ indisi k o ‘rinishida tasvirlang.  B un day tasvir 
yagona  ekanligiga  ishonch  hosil  qiling.
6.  Sim m etrik  tenzorning  antisim m etrik  tenzorga  k o'paytm asi  d oim o  nolga 
teng  b o !lishini  isbotlang.
7.  K '  sanoq  sistem a  К   sanoq  sistem asiga  nisbatan  O x   o ‘ qi  b o ‘ylab   
tezlik  bilan  harakatlanayotgan  b o ‘ lsin.  K '  da  (x'0,y'0. z'0)  n uqtada tinch 
turgan  soat  t'0  vaqtni  k o'rsa ta votga n d a   К   dagi 
( .T o , 
yo, Zo)  nuqtada 
turgan soatning  oldidan  o 'ta d i.  B unda  К   dagi  soat  to  ni  k o ‘ rsatayotgan 
b o is in .  Shu  hoi  uchun  Lorentz  alm ashtirishlarini  yozing.
8.  Inersial sanoq sistem a К   ga  nisbatan  K '  sistem a    tezlik bilan  harakat- 
lan m oqda.  Har  bir  sistem aning  k oordin ata  b osh id a   turgan  soatlar  ust- 
m a  
ust.  tushganda  bir  xil  t  = 
t ’ 
  0  vaqtni  ko'rsatgan.  K eyingi  vaqt- 
larda  har  bir  sistem ada  huddu  shunday  xossali  dunyo  nuqtalari  qanday 
koordin atalarga  ega  b o ;ladi,  y a ’ni  har  bir  sistem aning  qavsi  nuqtasida 
turgan  soatlar  t  =   t!  vaqtni  k o ‘rsatadi?  Shu  m iqtaning  harakat  qonuni 
aniqlang.
9.  K ‘  sanoq  sistem aning  К   ga  nism atan  tezligi    ning  y o ‘ nalishini  ix­
tiyoriy  deb  4-radius-vektor  uchun  L orentz  alm ashtirishlarini  yozing. 
(1.27)  form ulani  um um lashtiring.)
10.  K ’  san oq  sistem asining  К   ga  nisbatan  tezligi    ning  y o ‘ nalishini  ix­
tiyoriy  deb  4-vektor  А г  =   (.4 °, A 1, A 2, A 3)  =   { -f.  A )   uchun  Lorentz  al­
m ashtirishlarini  yozing.
11.  Inertsial  san oq  sistem a  К   ga  nisbatan  xu d di  shunday  K '   sistem a  ix­
tiyoriy  y o ‘ nalishda    tt;zlik  bilan  harakat,lanmocjda. 
Shu  hoi  uclimi 
tezliklarni  q o !shish  form ulasini  keltirib  chiqaring.
12.  Vaqtni  o ‘ lchash  uchun  xususiy  uzunligi  l0  b o ig a n   sterjen  uchlariga 
o 'rn atilgan   ikkita  k o'zgu lardan   foydalan iladi  (y o r u g iik   soa ti).  B un da 
bir  davr  deb  birinchi  ko'zgularclan  chiqqan  y o r u g iik   ikkinchi  k o‘ zgudan 
qa ytib   vana  birinchi  k o ‘ zguga  y etib   kelishi  uchun  ketgan  vacjtga  avti- 
ladi.  Y o ru g iik   tezligi  t o ‘ g ‘risidagi  p ostu la td a n   foqd alan ib,  tinch turgan 
va  liarakatdagi  y o r u g iik   soatlari  b o :yich a  o ich a n g a n   davrlar  bir-biri 
bilan  qanday b o g ia n g a n lig in i  aniqlang.  S oddalik  uchun sterjen  harakat, 
y o ‘nalishi  b o ‘ylab  joylash gan   d eb  oling.
13.  T in ch   turgan  san oq  sistem ada  " P o e /d ”  ( A ' B ' )   ning  uzunligi  I.о  ~  8 ,6 4   ■
 
108/cm  b o is in . 
U  shunday  uzunlikka  ega  b o ig a n   ‘ :pl at, form  a’  (.4 В ) 
oldidan   V   =   2 4 0 0 0 0 /с т /я   tezlik  bilan  o ‘ tm oq d a . 
“P oe z d ”ning  boshi 
(В ')  d a   va  oxiri  (A 7)  da  o 'z a ro   sinxroiilashgan  ikkita  bir  xil  soat  b or. 
“P latform a"ning bosh i  ( В )  da va  oxiri  (A )  da ham  x u d d i shunday soatlar
38


bo'lsin .  "P o e z d ”ning  b osh i  “p latform a”ning  oxiri  bilan  ten glash gan da 
ustm a 
ust  tusligan  soatlar  12  so a t  00  m in   ko'rsatsa,  qu yidagi  savol- 
larga  ja v o b   bering:
(a)  bu   vaqtda  qandaydir  san oq  sistem adagi  barclia  soatlar  12  :  00  ni 
ko'rsatadi  deb  ta ’kidlash  m um kinm i;
(b )  “p o e z d ”ning oxiri  “p latform a”ning  boslii  bilan  tenglashganda  soat- 
lardan  har  birining  ko'rsatishi  nim aga  teng?
(c)  poezd nin g  boshi  platform an in g  oxiri  bilan  tenglashganda  soatlar­
ning  ko'rsatishi  nim aga  ten g?
U .  T in ch   h olatdagi  uzunliklari  l0  b o 'lg a n   ikkita,  ch izg'ich   b itta   um u m iy 
to 'g 'r i  chiziqga  parallel  h old a  b ir-biriga  qarab  o'zgarm as  tezlik  bilan 
harakatlanm oqda.  U lardan  biridagi  kuzatuvchi  ch izg'ich larn in g  o 'n g  
va  chap  uchlarining  b ir-biriga  to 'g 'r i  kelishi  orasida  o 'tg a n   vaqt,  A t  
ga  teng  ekanligini  aniqladi.  B u  h old a  ularning  nisbiy  tezligi  nim aga 
ten g? 
Har  bir  ch izg'ich dagi  kuzatuvchiga  nisbatan  ularning  uchlari 
qanday  ta rtib d a   bir-biriga  to 'g 'r i  keladi?  L a b ora toriy a   sistem asidagi 
kuzatuvchi  uchun  qanday  b o 'la d i?
1Г).  14-inasalada  chizg'ichlarning  har  biri  b osh q a   san oq  sistem aga  nisbatan 
bir-biriga  qaram a-qarshi  y o'n a lish d a   o'zgarm as  Vr  tezlik  bilan  harakat­
lan m oqda. 
B u  h old a  ulardan  biridagi  kuzatuvchiga  nisbatan   ikkin- 
chisining  uzunligi  nim aga  teng?
IG.  Ikkita  elektronlar  dastasi  la b ora toriy a   sisternasiga  n isbatan  v  =   0. 9  • с 
tezliklar  bilan  b ir-biriga  qarab  harakatlanm oqda.  a)  la boratoriya,  b) 
elektron  dastalaridan  biri  bilan  b o g 'la n g a n   san oq  sitem aga  nisbatan 
ularning  nisbiy  tezligi    nimaga  ten g?  N atijani  tahlil  qiling.
17.  Q uyidagi  tenglikni  isbotlang:
bu  yerda  v  va  г/  m o d d iy   nuqtaning  m os  ravishda  К   va  K '   sistem alar- 
dagi  tezliklar!.   -  K '   sistem aning  К   sistem aga  n isbatan  tezligi.
IS.  Q uyidagi  tenglikni  isbotlang:
bu  yerda    va  v'  -   m o d d iy   nuqtaning  m os  ravishda  К   va  K ‘  sistem a- 
lardagi  tezliklari.  V  -  K '  sistem aning  К   sistem aga  nisbatan  tezligi.
I!).  4-tezlanish  vek tori  “fa z o '’  sim on  ekanligini  ko'rsating.
20.  Y orug'lik   dastasi  b irorta   inersial  sanoq  sistem ada  d fl  fazoviy  burchak 
hosil  qiladi.  B u  bu rchak  b osh q a   sistem ada  nim aga  ten g?
21.  M axsus  nisbiylik  nazariyasiga  qachon  va kim  tom on id a n   asos  solingan?
v  =
1  +   v '  V /c2


22.  Eynshteyn  nisbiylik  prinsipini  ta’riflang.
23.  Yorugiik  tezligi  qanday  xossalarga  ega?
24.  Maykelson-Morli  va  Kennedi-Torndayk  tajribalari  nima  bilan  farq  qi­
ladi?  Bu  tajribalardan  kelib  chiqadigan  asosiy  xulosalar  nimalardan 
iborat?
25.  Nisbiylik  nazariyasida  intervalga  ta'rif bering.  Uni  klassifikatsiyalang.
26.  Birorta  sanoq  sistemada  ikki  voqea  bir  vaqtda  sodir  bo'lsa.  interval 
qanday  bo'ladi.
27.  Xususiy  vaqtga  ta’rif bering.  U  qanday  xossalarga  ega?
28.  Lorentz  almashtirishlari  (x,  i c t )  tekisligida  o ‘qlarni  гф  burchakka  bu- 
rishga  ekvivalent  ekanligini  ko'rsating.
29.  Lorentz  almashtirishlaridan  qanday  xulosalar  kelib  chiqadi?
30.  4-tezlikning  kvadrati  c2  teng  bo'lishi,  u  qanday  vektor  ekanligini  bildi­
radi?



Download 9,24 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   20   21   22   23   24   25   26   27   ...   280




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©hozir.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling

kiriting | ro'yxatdan o'tish
    Bosh sahifa
юртда тантана
Боғда битган
Бугун юртда
Эшитганлар жилманглар
Эшитмадим деманглар
битган бодомлар
Yangiariq tumani
qitish marakazi
Raqamli texnologiyalar
ilishida muhokamadan
tasdiqqa tavsiya
tavsiya etilgan
iqtisodiyot kafedrasi
steiermarkischen landesregierung
asarlaringizni yuboring
o'zingizning asarlaringizni
Iltimos faqat
faqat o'zingizning
steierm rkischen
landesregierung fachabteilung
rkischen landesregierung
hamshira loyihasi
loyihasi mavsum
faolyatining oqibatlari
asosiy adabiyotlar
fakulteti ahborot
ahborot havfsizligi
havfsizligi kafedrasi
fanidan bo’yicha
fakulteti iqtisodiyot
boshqaruv fakulteti
chiqarishda boshqaruv
ishlab chiqarishda
iqtisodiyot fakultet
multiservis tarmoqlari
fanidan asosiy
Uzbek fanidan
mavzulari potok
asosidagi multiservis
'aliyyil a'ziym
billahil 'aliyyil
illaa billahil
quvvata illaa
falah' deganida
Kompyuter savodxonligi
bo’yicha mustaqil
'alal falah'
Hayya 'alal
'alas soloh
Hayya 'alas
mavsum boyicha


yuklab olish