Kompozitsiya

/  
BOB.
  K O M PO Z IT SIY A   A SO SLARI
1.1.  B A D IIY   O B R A Z L A R N IN G   IF O D A   V O SIT A L A R I
B a d iiy   o b ra z   ifo d a s in in g   a so siy   ta s v iriy  
vositalaridan biri shakldir.  Pleye aytganidek, shakl 
harakatdagi nuqtani paydo qiluvchi chiziqdan hosil 
b o ia d i.  Chiziqning  siljishi  tekislikni  hosil  qiladi, 
tekisliklaming tutashuvi jism hosil qiladi.  Bu fikrni 
t a ’lim   ja r a y o n id a   k o m p y u te rd a n   fo y d a la n ib , 
yaqqol  namoyish  qilish  mumkin.
N uqta, chiziq, dog‘ -  bulam ing hammasi tekislik 
kompozitsiyasi hosil qilish elementlaridir.  Chiziq va 
dog‘ joylashishiga b o g iiq  holda tomoshabinga ta ’sir 
k o ‘rsatadi.  Bu jaray o n   assotsiativ  (tasavvur,  his- 
tuyg‘u, fikr) va intuitiv (sezgi) darajada, shuningdek, 
xotira darajasida ro ‘y beradi. Insonning shaklni aniq 
fizik idrok  qilishi  ham  mavjud hol.
Chiziq -  tasvim ing oddiy, shu bilan  bir vaqtda 
asosiy  elementi.  U   bu  aham iyatini ishning  deyarli 
b arch a  bosqichlarida  saqlab  qoladi.  Y ordam chi 
funksiyalam i  bajarib,  badiiy  m ohiyatga  ham   ega 
bo‘lishi m um kin,  ya’ni:
1)  b ir o r   p re d m e t  s h a k li  b ila n   b o g ia n m a y , 
ta s v irn in g   m u s ta q il  b a d iiy   e le m en ti  s ifa tid a , 
m asalan,  p red m et  tasviri  vazifasi  b o im a g a n d a , 
chiziqli  om am entlarda;
2)  predm et  tasviri  elementi va  predm et  badiiy 
shakli  qurilishi  asosi sifatida.
C hiziqli  tasvirning  sa n ’a td a g i  ifodaviyligi  va 
ashyoviyligi predm et shaklining real sifatlari, uning 
k a tta lig i,  n is b a tla r i  b ila n   b o g i i q ,   b u n d a  
predmetning chiziqli ifodasi vositalari  emas,  uning 
o‘zi  asosiydir.
M a s a la n ,  c h iz iq la rn in g   v e rtik a l  tiz ilis h i  -  
m u s ta h k a m lik ,  d ia g o n a l  tiz ilish i  -   d in a m ik a , 
go rizo n tal  tizilishi  -   xotirjam lik,  kenglik  hissini 
paydo qiladi; egri chiziqlar ko'rinish shakliga qarab 
tu ta sh g a n lik   y o k i  o 'z g a ru v c h a n lik   tasav v u rin i 
beradi.  A m m o,  asosiy  chiziqli  elementlar  vertikal, 
gorizontal,  qiya  va  egilgan  chiziqlar  abstraktsiya 
(m av h u m )  s if a tid a   q a b u l  q ilin s a -d a ,  sh u n g a  
qaram ay ular qandaydir predm etlar konturi sifatida 
ifodalanadi  yoki  bizning  baland  daraxtlar,  uylar 
yoki gorizont ch izig i haqidagi real tasaw urlarim iz 
bilan  b o g iiq .  Chiziqlarning b u   xususiyatlari  bilan 
to ‘g ‘ri  b urchak  (kub),  qiya  (piram ida,  konus)  va 
tuzilishi  bo'yicha statik,  dinamik,  yoki  o ‘zida shu
v a  
b o s h q a   s if a tla rn i 
m u ja s s a m la s h tirg a n  
m u ra k k a b ro q   shakllarni  hosil  qiluvchi  figuralar 
ham   bo g ian g an .
G r a f ik a n in g  
c h iz iq li 
tili, 
ifo d av iy lig i 
chiziqlarning  k o ‘rin ish i  ( to ‘g ‘ri,  egri,  ingichka, 
tu ta s h ,  u z u q -y u lu q )  x u s u s iy a ti,  c h iz iq la rn in g  
koloriti va rangiga (qora, kulrang, och rang, rangli) 
h a m   b o g i i q .   C h iz iq la rn in g   b u n d a y   b e v o s ita  
x u s u s iy a tla ri  b ila n  
b irg a , 
u la rn in g   tu rli 
m unosabatlariga  asoslanuvchi  q o n uniyatlar  ham 
m avjud.  B unday  qonuniyatning  k o ‘rinishlaridan 
biri  chiziqli k ontrast va  nyuansdir.
Chiziqli  kontrast  xa  nyuanslarning  aham iyati 
kompozitsiya  chiziqlar  ko'rinishi,  kolorit,  rang va 
ritm   orqali  hosil qilingan  ornam entlar  qurilishida 
ayniqsa  yaqqol  o ‘z  aksini  topadi.
C h iz iq li  k o n tr a s t  v a   n y u a n s la r   s a n o a t 
g rafik asid a  tekislik  tas v irla rid a   q an d ay   b o is a , 
fazoviy tasvirlarda ham  xuddi shunday favqulodda 
m uhim   rol  o ‘ynaydi.
Q og'oz varag 'i tekisligi,  o ‘z-o‘zicha,  tasviming 
b iro r  elem entisiz,  tasvir  tekisligi  sifatid a   o ‘zida 
ifodaviy  sifatlarni  m ujassam lashtiradi.  B unda  u 
to ‘g‘ri  burchakli  yoki  boshqa  shaklda,  fakturali, 
rangli  va shu kabi shaklda bo'lishi mumkin.
Tasviriy  tekislikning  obrazli  im koniyatlaridan 
fo y d alan ib ,  ra sso m   u n g a   tu rlic h a   ifo d a   berishi 
m um kin:  bir  h o ld a -   tekislik  (tekislik  tasvirida), 
boshqa  holda -  fazo  (fazoviy  tasvirda).  Shunday 
qilib,  tasviriy tekislik o ‘z ifodaviy  imkoniyatlariga 
ega  b o ig a n   badiiy  shakl  sifatida  q ab u l  qilinishi 
kerak  (Bu  yerda  gap  h ar  qanday hissiy  idrokdan 
m ustasno  b o ig a n   geom etrik  tekislik  tushunchasi 
haqida  emas,  balki  bundan  buyon  tekis  yuza  deb 
yuritiluvchi,  tasviriy tekislikni badiiy shakl sifatida 
tushunishi  haqida borm oqda).
Hech qanday tasvir elementlariga ega b o im a g an  
tekis  y u za   bizga  ta rtib siz d e k ,  u y u sh m ag an d ek  
tu y u lad i.  B u  y u zag a  chizilgan  chiziq  d astla b k i 
tashkil qiluvchi element hisoblanadi. Chiziqlarning 
sim m etrik  yoki  asim m etrik joylashishi  tasvirning 
statik  yoki  dinam ik  negizini  belgilaydi.
Ikki  kordinatlar -  vertikal  va  gorizontal  tekis 
y uza  t o ‘g ‘ri  b u rc h ak li  sh a k l  x a rak teristik as in i
7

---

belgilaydi va  sa n o a t g rafikasjda tekislik tasvirining 
b o sh lan g ‘ich  elem enti  hisoblanadi.
A n iq   b ir   m a ro m li  ritm ik   t a r t i b d a   m o h iy a ti 
b o 'y ich a  b ir xil g orizontal v a  vertikal chiziqlar bilan 
b o i ib  chiqish o rqali, tekis yuza b ir xilligining idrok 
qilinishiga  erishiladi.
K o 'rin ish i  va  m o hiyati  b o ‘yicha  tu rli  chiziqlar 
b ila n   n o te k is   b o i in i s h   tek is  y u z an in g   b u z ilish i, 
o'zg arish i kabi so x ta tush u n ch an i keltirib chiqaradi. 
B u n i  te k is   y u z a n in g   b o i i n i s h   v o s i t a l a r i   y o k i 
ch iziqlarning  k o n tra s t  va  n y u an s  vositalari  bilan, 
bu yuzaning g orizontal, vertikal, tekislik v a  fazoviy- 
a n iq   tu zilishini  k o 'r s a tib   b erish   k e rak   b o ig a n d a  
in o b atg a   olish  zaru r.
T ekis  yuza  tuzilishi  xususiyati,  qalinligi  va  tusi 
b o ‘y ic h a   k o n tr a s t  v a   n y u a n s  c h iz iq la rn in g   tu rli 
o ‘z g a r is h i  v a   c h iz iq li  tiz ilis h   x u s u s iy a tin in g  
o'zg arish i o rq ali erishilgan  ifodaviy ch u q u rlik  yoki 
bo shqa  badiiy  sifatga  ega  chiziq  va  tekisliklarning 
k o 'r ib   id ro k   qilinish  d arajasig a  b o g iiq .
C h iz iq la r  k o n tra s ti,  b o i in i s h   u su lla ri  b a d iiy  
shakl sifatida tekis yuzaning b o sh q a sifatlarini ham  
och ib   b e rad i  (k a tta ,  kichik,  yengil,  o g ‘ir,  yorq in , 
to ‘q   v a   sh.k.).
B iz  te k is lik   ta s v ir in i  k o ‘r a d ig a n   o r to g o n a l 
proyeksiyalarda (tasvirlarda) chizm alam i bajarishda 
c h iz iq li  k o n tr a s t  a lo h id a   a h a m iy a t  k a s b   e ta d i. 
B u n d a y   c h iz m a la r n in g   ifo d a v iy lig i  v a   a n iq lig i 
chiziqli  tex n ik ad an ,  x ususan,  chiziqli  k o n tra s td a n  
m o h iro n a   fo y dalanishga  b o g iiq .
Tekis sh a k lla rd a  h ajm ning d astla b k i elem entlari 
c h iz iq la r   k o n t r a s t i d a n   f o y d a la n g a n d a   (te k is  
shaklning b ir yoki ikki  to m onini b o 'r ttir ib  chizish) 
p a y d o   b o i a d i .  B a’zi  chiziqlarni  b o 'r ttir ib   chizish 
u s u li,  y o ritis h n in g   s h a r tli  y o k i  q a b u l  q ilin g a n  
y o 'n a lis h i  b ila n   m u v o fiq lik d a ,  c h iz m a d a   re ly e f 
p r i n s i p i  
b o 'y i c h a  
p r o y e k s iy a  
h a jm iy  
xarakteristikasini  n am o y o n   qilish  z a ru r  b o ig a n d a  
fo y d alan ilad i.
T ekis  yuzani  sifat  (fazilat,  xislat)  c h iz ig i  bilan 
nam oyon  qilish  1-rasmda  k o 'rsa tib   o 'tilgan (rasm ga 
qarang).
B u n d a  A   -   tekis  y u zan in g   b ir  xilligi  u n in g   bir 
xil  v e rtik a l  g o r iz o n ta l  y o k i  k o 'r in is h i  b o 'y ic h a  
m u ra k k a b ro q   c h iz iq la r  b ila n   q a t ’iy  a n iq   ritm ik  
t a r t i b d a   b o i i n i s h i   o r q a li  t a ’k id la n a d i.  T e k is  
y u z a n in g   tu z ilis h i  k o n t r a s t   c h iz iq la r   b ila n  
k o 'r s a t i l a d i .   K o n t r a s t   s a b a b li  c h iz i q la r   b iri 
ik k in c h is ig a   n i s b a ta n   tu r li   c h u q u r li k l a r d a  
y o t g a n d e k   b o i i b   id r o k   q i li n a d i   ( fa z o v iy
p e r s p e k tiv a ) .  T e k is   y u z a  
0
‘z in in g   b ir   x illig in i 
y o 'q o ta d i  va  c h u q u rlik k a   ega  b o i a d i .   B  -   tekis 
y u z a n in g   k o 'r i n is h i   b o 'y ic h a   tu r lic h a   b o i g a n  
c h iz iq la r  
b ila n  
n o te k is  
b o i i n i s h i  
u n in g  
deform atsiyasi (egri, relyefli) taassurotini  beradi.  D
-  
te k is  
y u z a n in g  
c h iz iq li 
k o n t u r  
b ila n  
d e fo rm a ts iy a la n is h i  (b u z ilish i).  E   -   te k is   yuza 
m assh tab li  id ro k   qilinishining  u n in g   b o iin is h la ri 
bilan   b o g iiq lig i.  K a tta  b o iin is h  k a tta  o ich a m lilik  
ta a ssu ro tin i  beradi.
T u rli  qalin lik d ag i  ch iziq lar  b ila n   chizilgan  bir 
q a n c h a   b ir   x il  g e o m e trik   s h a k lla r   (k v a d ra tla r )  
m isolida chiziqlar v a q o g 'o zn in g  tu rli  o 'z a ro   ta ’siri 
s a b a b li ,  u l a r   t o m o s h a b i n d a n   t u r li   m a s o f a d a  
yotgandek bd®Tib ko 'rin ish in i sezish m um kin. Q alin 
k o n tu r  shaklni  birinchi  p lan g a  k o 'ta ra d i.
T a s v ir la r d a g i  c h u q u r lik   v a r a q   y u z a s id a   b ir 
sh a k ln in g   b o sh q a   shakl  ustig a  sta tik   va  dinam ik 
jo y la s h tiris h   v a   b ir  sh a k ln i  b o s h q a   sh a k l  ustig a 
q o 'y is h   y o k i  b ir  q a n ch a   o 'x s h a s h   sh a k lla r  sekin- 
a s t a   k a m a y is h i  ( f r o n t a l   f a z o )   o r q a li  a m a lg a  
oshiriladi.
C hiziqli  k o n tra s t  v a   n y uans  k o ‘p   h o llard a  uch 
k o o rd in a t  b o 'y ic h a   (chiziqli  perspektiva)  qurilgan 
fazoviy tasv irlard a  h am   m uhim .
C h iz iq la r   v a   q o g ‘o z n in g   k o n t r a s t   o ‘z a r o  
a lo q a s id a   g ra fik a n in g   b o s h q a   x u su siy a tla ri  ham  
c h iz iq li  ta s v ir d a   y a ra tila d i.  C h iziq   f a q a t  sh a k l 
ch eg a rasin i  a n iq la b   q o lm ay ,  un i  t o id i r a d i   ham . 
K o 'rin is h i  b o 'y ic h a   tu rli  c h iz iq la r  b ir-b iri  bilan  
b irg a lik d a   va  s h trix la r  k o lo rit,  ra n g   v a   f a k tu r a  
tu y g 'u sin i  beradi.
K o 'r ib   id ro k   q ilishning  b u   q o n u n iy ati  chiziqli 
c h iz m a d a   m a te ria l  (x o m a s h y o )  x u su s iy a tla rin i, 
uning tash q i sifatlari -  yorqinligi,  rangi,  fakturasini 
k o 'rs a tib   b erish  u chun  foydalaniladi.
D o g 'n in g   o d d iy   s h a k lla rin in g   t o 'r t   v a ria n tin i 
m u h o k a m a   q ilam iz.  D a rh a q iq a t,  u la rn in g   k o ‘pi 
m av ju d ,  lekin  u larn in g   ham m asi  sh u   t o 'r t   asosiy 
v a ria n tg a   kiritilishi  m um kin.
/ .  K vadrat.  T u g a lla n g a n ,  m u s ta h k a m   sh a k l, 
ta s d iq lo v c h i  o b r a z la r n i  if o d a   e tis h g a   ta y y o r . 
M a i u m   s h a r o i t l a r d a   -   h a r a k a t ,   a y n iq s a , 
«parvoz»dan  yiroq  o g 'ir  shakl.