Kompozitsiya

Hajmiy kompozitsiyada uch o ic h a m  (uyg‘unligi, 
eni va balandligi) ichida ijodiy izlanish olib boriladi. 
U n d a   k o m p o zitsiy an in g   b a rc h a   v o s ita la rid a n  
u n u m li  f o y d a la n ila d i.  X u s u sa n ,  m e ’m o riy  
ob idaning  fazo  va  m u h it  b ilan  o 'z a ro   aloqasini 
y a x sh ila sh d a   p la s tik a ,  k o lo rit,  f a k tu r a ,  hajm  
og‘irligi,  m a’no  va g‘oyaning  aham iyati  katta.
T a ’kidlash joizki, hajmiy kompozitsiyada badiiy 
p la stik   p rin sip la r  o ‘z g arib   tu ra d i,  yangi  stilla r 
y u z a g a   k e la d i,  q o ‘lla n ila d ig a n   x o m a s h y o la r 
0
‘zgaradi,  ulam i  q o lla sh   usullari  o ‘zgaradi,  lekin 
u y g ‘unlik  va  g o ‘zallik  yaratu v ch i  kom pozitsiya 
qonunlari  o'zgarm aydi.
Chuqurlashgün-fazoviy kompozitsiya  yaratishda 
u y g 'u n lik   q o n u n la ri:  m uvozanat  qonuni,  b irlik 
qonuni  va  bir-biriga  b o 'ysu n ish   qonuni  h a m d a  
kontrast,  ritm ,  nyuans,  o ‘xshashlik,  proporsiya va 
m a s s h ta b  
k a b i 
u y g 'u n lik  
v o s ita la rid a n  
fo y d a la n ila d i.  C h u q u rlash g an -fa zo v iy   k o m p o ­
zitsiya rassomchilikda, haykaltaroshlikda ham keng 
q o ‘llaniladi.  M e’m orchilikda yuqoridagi qonun  va 
vositalam ing  birontasiga  am al  qilinmasa,  bimday
4

---

kom pozitsiya,  birinchidan,  m ukam m al  badiiy  asa r 
d a r a ja s ig a   y e tm a y d i.  A n s a m b ln in g   u m u m iy  
k o m pozitsiyasiga  p u tu r   yetkazadi.  A so san   u ning 
funksiya jih a tid a n   qulayligi  y o 'q o la d i.
F azoviy  k o m p o zitsiy a  y a ratis h d a   fa k tu ra n in g  
a h a m iy a ti  k a tta .  F a k tu r a   s h a k lla rn in g   u m u m iy  
k o ‘rinishi,  ranglaraing  so‘niq-ravshanligi  darajasiga 
ta ’sir  k o ‘rsatad i.  M asalan ,  shakl  yuzasiga  rangni 
y u ta d ig a n   y o k i  k u n   o g 'is h i  b ila n   yorugM ikni 
yutadigan, yoki qaytaradigan xususiyatga ega faktura 
berib,  uning  k o ‘zga  tashlanishini  kam aytirish  yoki 
u ning  o g ‘ir-yengilligini  ku ch ay tirish   m um kin.  Bu 
h o ld a   im o ra t,  b u y u m   k o m p o zitsiy asid a  n a z a rd a  
tu tilg a n   a so siy   s h a k l  e m a s,  b o s h q a   s h a k ln in g  
d o m in a n tlik k a   d a ’v o   q ilis h ig a   im k o n   y a ra tis h  
m um kin.  G raflk   dizaynda  ham   shu  holat  seziladi.
K om binatorik sh a kl yaratish  -   birxillashtirilgan 
va b ir necha  m a rta  tak ro rlan g an   elem entlarni  turli 
fazoviy  kom b in atsiy ad a jo ylashtirish  va  biriktirish 
y o ‘li  b ila n   m u r a k k a b   s h a k lla r   h o sil  q ilis h d ir. 
K o m b i n a t o r i k a n i n g  
s h a k l 
h o s il 
q ilu v c h i 
p aram etrlari  elem entlar  geom etriyasi,  o ‘lcham lari, 
m o d u lla ri,  sim m e triy a si,  r a n g i,  re ly e fi,  b e za g i, 
x om ashyosi  va  s h a k lla rn in g   o 'z g aru v c h an lig id a n  
ib o ratd ir.
« R a n g li  k o m p o z its iy a »   d iz a y n   ta la b a la r i  va 
m u ta x a s s is la r i  u c h u n   z a r u r   fa n   h is o b la n a d i. 
U larn in g  ijod  m ahsuli  d arajasi to ‘g ‘ri  ran g  tanlash 
b ila n   b e lg ila n a d i.  S h u n in g   u c h u n   m a z k u r  
d arslik n in g   uchinchi  b o b i  «R angli  kom pozitsiya» 
fan ig a   b a g ‘ishlangan.
R ang  in so n   id ro k in in g   m u r a k k a b  ja r a y o n in i 
tashkil  etad i.  T a b ia t  va  a tro f-m u h itim iz   o ‘zining 
ra n g -b a ra n g lig i  b ila n   kish in i  h a y ra td a   q o ld ira d i, 
u n g a  zavq  b a g ‘ishlaydi.  In so n   o ‘zi  sevgan  rangli 
m u h itd a   b o ‘lgisi  keladi.  B ir  s o ‘z   bilan   a y tg a n d a, 
inson h ay o ti  d o im o  ra n g  bila n  h a m o h a n g  b o ig a n .
R a n g   qoM lash  y o ‘li  b ila n   issiq   y o k i  so v u q , 
aktivlik yoki  passivlik,  yaq in  yoki  uzoq,  balandlik- 
pastlik,  h o ‘1  yoki q u ruqlik,  o g ‘ir-yengil,  tu rg ‘unlik 
(statik)  yoki  h arak atch an lik   (dinam ik), jo 'sh q in lik  
yoki  xotirjam lik   k ab i  ta ’sir  (em otsiya)  holatlarini 
bera  oladigan  m u h it  yaratish  m um kin.
R a n g la r asosan  ikki  g u ru h g a ajratiladi.  Birinchi 
gu ru h g a  o ch d an   t o ‘q q ach a  b o ig a n   -   oq,  q o ra   va 
b a rc h a   k u lra n g   (neytral)  ra n g la r  k irad i.  Ikk in ch i 
gu ru h g a b a rch a  qizil, to ‘q  sariq, sariq, yashil, m oviy 
k o ‘k ,  b in a fs h a ,  q irm iz i  ra n g la r  k ira d i.  B irinchi 
g u ru h  ran g lari axrom atik,  ikkinchi  guruh X rom atik 
d eb   yuritiladi.
T o za  ran g lar  ra n g   sp ek to rin in g   asosini  tashkil 
q iladi.  R a n g la r  b o y   p o litra sin i,  y a ’n i  gam m 'asini 
x ro m atik   ra n g la rd an   qizil,  sariq,  k o ‘k ,  ax ro m atik  
ran g la rd an   q o ra  v a   oq  ran g lar tashkil  qiladi.
Shuningdek,  ra n g lar  «sovuq»  va  «iliq»  m ijoziy 
guruhlarga b o ‘linadi.  M asalan,  qizil  rang iliq ranglar, 
binafsharang  sovuq  ranglar guruhiga  kiradi.  Ranglar 
o ‘zgarishi  bilan  iliqlik  ham   kam ayib  yoki  k o 'p a y ib  
b o ra d i.  M a sa lan ,  t o ‘q  sa riq   r a n g 'm a lin a   ran g g a 
nisbatan, sovuq ranglar guruhiga kiruvchi binafsharang 
k o ‘k   rangga  nisb atan   iliqroq  tus  oladi.  K ishi  k o ‘z 
o 'n g id a  uzoqlik va  yaqinlik  hissiyotini  ham   ranglar 
orqali  belgilash  m um kin.  M asalan,  qizil, \o'*q  sariq, 
sariq kabi  iliq mijozli  ranglarga b o ‘yalgan  yuza  bizga 
sovuq mijozga kiruvchi yashil, k o ‘k, binafsharanglarga 
bo'yalgan  yuzaga  nisbatan  yaqin ko'rinadi.
Shu  o ‘rinda  S am arqandda  ilk  o ‘rta   asrlarga  oid 
A frosiyob shohlar saroyi  interyerida ishlangan rangli 
devoriy suratlarga m urojaat qilamiz. M azkur obidada 
h am   boshqa  obidalardagidek  devor yuzasi mahalliy 
ganch bilan pardozlangan. U  devorga sarg‘ishroq tus 
berib, unga issiqlik b ag ‘ishlagan. G anch yuzali devor 
r a n g la r n in g   b o y ,  v a z m in   v a z n g a   e g a   b o i is h in i  
t a ’m in lag an ,  y a ’ni  iliq  m ijoziy  ra n g la rn in g   devor 
m ag'ziga  singib,  bosiqroq  va  gam m a jih atid an   boy 
b o iis h ig a   olib  kelgan.  S h u n in g d ek ,  tasv irlard a g i 
r a n g la r   y o rq in lik   jih a t id a n   b ir - b ir id a n   k e sk in  
ajralm agan.  U la r yaxlit  b ir  gam m ani  tashkil  qiladi. 
Shuning uchun saroy devorlaridagi m ahobatli tasvirlar 
o 'z in in g   m e’d ag a  tegm aydigan  d arajad a  mayinligi, 
iliq lig i  va  m u ta n o s ib lig i  b ila n   k is h id a   y o q im li 
taassurot  qoldirgan.
R an g lar m ijozi  (iliq,  sovuq)  kishi  tab iatig a ham  
ta ’sir  k o 'rsa ta d i.  M a salan ,  iliq  ran g lar  (qizil,  to ‘q 
sa riq ,  o lo v   va  q u y o sh   ra n g la ri)  k ish i  to m o n id a n  
k o ‘tarin k i  ruh  bilan  idrok  qilinadi.  Sovuq  ra n g lar 
(yashil,  k o ‘k)  k ish id a   kenglik,  x o tirja m lik   h o lati 
taa ssu ro tin i  tu g ‘diradi.
R a n g n in g   b o s h q a   r a n g la r   b ila n   y o n m a -y o n  
tu rish i  tufayli  yuzaga  keladigan  ra n g   o ‘zgarishlari 
fa n d a   rang  k o n tra sti  d e b   yuritiladi.  K o n tra stn in g  
ikki  xili  k o ‘zga  y aq q o l  tashlanadi:  yorqin  kontrasî 
va x ro m a tik kontrasî. Y o rq in  k o n trastn in g  qoidalari 
q u y id a g ic h a   x a r a k t e r l a n a d i :   y orug*  z a m in d a  
(fonda)  to ‘q   ra n g  y a n ad a   to 'q la sh d i,  to ‘q  zam inda 
o c h   ra n g   y an ad a  yorishadi.
Q o ‘shni x ro m atik  ra n g la r ta ’sirida ran g  tusining 
yoki  ra n g   to 'yinganligining  o ‘zgarishiga  xrom atik 
k o n tra s t  d eyiladi.  X ro m a tik   k o n tra s td a   k u lra n g  
tu rli x ro m atik  ra n g  zam in lard a ishlansa,  u   turlicha

---

i 
. 
--------- --- 
;.- is h fig a
ам н н и ь  ж   -им^,  —'  _ 
es* kalrang
jiöSeB ec'  -äaet 
^ä£ri  ZETHafs. ko‘kim tir
é r T f * f.  sálo h iyati, 
швииивар.  г   .ir r u ir  £ г г е 2 Ё  bflan  ranglarn in g 
р ^ а ш ш ж ш :  ¿ r b c lz n a d i.  R a n g la r n in g  
¡p 
—
r— r
 -„-TCgg fjn qish i v a  uzoqlashuvi, 
^
К
в
ш
к
  r a n g la r n in g   a jr a t u v c h i  v a  
S h B r i i a x s ;   = £ " s ä .   ra n g li  q a to r la r ,  r a n g la r  
sjBSSEäsz: « к  a a sa ffik  k a b i  uslub iy  x u su siyatlarga