A b d u m a j id m a d r a im o V g avhar fu zailo V a

7.2.4.  «Shajarayi  Xorazmshohiy*
“ Shajarayi  X orazm shohiy”  va  “X orazm   tarixi” ( 1910—1918)  asarlari 
muallifi  serqirra  iste’dod  sohibi  M u h am m ad  Y usuf  ibn  B obojonbek 
Bayoniy  (1858— 1923)dir.  Bayoniyning  nasli-nasabi  Xiva  xonligini  k o 'p  
yillar idora qilgan Q o'ng'irotlarsulolasiga borib ulanadi.  Otasi  Bobojonbek 
Xiva  xoni  Eltuzarxon  (1 8 0 4 - 1 806)ga  nabira  bo'ladi.
M u h am m ad  
Y usuf  Bayoniy  yoshligidan  yaxshi  tarbiya  topdi,  keng 
ma 
lum ot 
oldi.  Arab va  fors tillarini  yaxshi  o'rgandi,  adabiyot,  tarix,  tibb
227

---

va  musiqa  ilmlarini  egalladi.  Shu  bilan  birga  xattotlik  ilmini  ham   yaxshi 
o'rgandi.  U ,  ayniqsa  xatlam ing  rayhoniy,  suls,  kufiy  va  shikasta  turlari 
bo'yicha  m ohir xattot,  musiqa ilm ida,  ayniqsa tan b u r va g'ijjak chalishda 
mahoratli  sozanda  b o'lib  yetishdi.
Bayoniy m um toz adabiyotni,  xususan  she’r ilmini ham  puxta egalladi, 
o ‘z  zam onining  shoiri  sifatida  dong  taratdi.  U  m um toz  sh e’riyatning 
barcha  turlarida  ijod  qildi.  O 'zidan  bir  sh e’riy  to 'p lam ,  devon  qoldirdi. 
Devoni  qo'lyozm asi  O 'z R   FA  ning  Sharqshunoslik  instituti  fondida 
saqlanm oqda.
B ayoniy,  asosan  yirik  tarixnavis  o lim ,  M unis  va  O g ahiy lam in g 
davomchisi  sifatida  shuhrat  qozondi.  Bu  sohada  u  ikki  yirik asar yaratdi.
B a y o n iy n in g   “ S h ajara y i  X o ra z m s h o h iy ”  a s a rid a   X o ra z m n in g  
tu rk lam in g   qadim gi  podshohi  Yofas  o 'g 'lo n ,  Yofas  ibn  N u h d a n   to 
Q o 'n g 'iro t  sulolasigacha  kechgan  tarixi  bayon  etilgan.  A sam ing  eng 
q im m a tli  q ism i  M u h a m m a d   R a h im   a w a l   ( 1 8 0 6 - 1 8 7 3 - y y .)   va 
Asfandiyorxon  (1910-1918)  davrigacha  bo'lgan  so'nggi  qism idir.
O lim ning  ikkinchi tarixiy asari  “ X orazm  tarixi”  kitobida Xorazm ning 
1910-1918-yiIlar  orasidagi  ijtimoiy-siyosiy  tarixi  keng  yoritilgan.
M u h am m ad   Y u su f  B ayoniy  m o h ir  tarjim o n   sifatid a  h am   nom  
qoldiigan.  U ,  ko'pgina  m uhim   tarixiy  asarlam i  arab  va  fors  tillaridan 
o 'z b e k   tilig a  ta ijim a   qilgan.  Abu  J a ’far  M u h am m ad   ibn  Ja rir  at- 
Tabariyning “ Kitob ar-rasul va-l  muluk va-l-xulafo” ,  Darvesh Ahm adning 
“ Sahoyif ul-akbar” ,  K am oliddin  Binoiyning  “ Shayboniynom a”  asarlari 
ana  shular jum lasidandir.
Bayoniyning “ Shajarayi X orazm shohiy” asarining (1911 — 1913-yillari) 
yozib tam om lagan qism i, ya’ni  M uham m ad  Rahim xon soniy zam onidan 
sayyid  Asfandiyorxon  hukm ronligi  davrini  o 'z   ichiga  olgan  15-va  16- 
boblari  Iqboloy Azizova tarafidan  so'zboshi  va  zarur izohlar bilan,  1991- 
yilda  “ M eros”  to 'p lam id a  nashr etilgan.