N I z o m I y n o m I d a g I t o s h k e n t d a V l a t p e d a g o g I k a u n I v e r s I t e t I h a y d a r o V f. I

H O Z I R G I   A H V O L I
Daslabki  p e d a g o g ik   va  psixologik  fikrlar  m arkazi 
1918-yili  T o s h k e n t  va 
k ey in ch a lik   C h im k e n t  sh a h r id a   tashkil  qilin gan.  P e d a g o g ik a   m u z e y i  v a   p e d a g o g ik  
la borato riy a  univ ersal  o ' q u v   tarb iy a  m u as sasas i  b o 'l i b   t a 'l im -   tarb iy a  bilan  b o g 'li q  
b o 'lg a n   h a m m a   vazif ala rni  q a m r a b   oladi.  B u n in g   natija sid a  y o rd a m   t a ’lim  m etodla ri 
ishlab  ehiqarilgan,  shu  ern i n g   o 'z i d a   sinalg an  va  r e s p u b lik a n in g   b o s h q a   o ' q u v  
m u a s sa sa la rig a   ta rqatilg an.  Is hnin g  b u nday  tashkil  q ilin ganlig i  ta dbiq  qilishga  im kon 
bergan.  P e d a g o g ik   laboratoriya  h a q id a   N iz o m d a   bu  jov  p e d a g o g ik   fikr  v a   ishnin g 
markazi  b o 'l i s h i   lozim.  S h u n in g   u ch u n   bir  to m o n d a n   p s ix o lo g ik   is hnin g  har  bir 
yangilik   o 'q i t i s h d a   lab o r ato r iy ad a  t o 'p l a n g a n   boy  ta jrib ad an   fo y d alan ish   imko niy at i 
berilishi  ke ra k.  bu  im k o n iy a t  bevosita  m a k t a b la r g a   jo riy   qilish  m a q s a d g a   m uv o fiq  
his obla nadi. 
B o sh q a   lab o rato riy a  va  kabin etla r  bilan  bir  q a to r d a   p e d a g o g ik  
laborato riy a  v a   p e d a g o g ik   m u z e y d a   eksp e r im e n ta l  psix o lo g ik   laborato riy asi  ham  
m avjud  b o 'li b .  bu  erd a  turli  xil  psixolo gik  ta jribala r  a m a l g a   oshirilgan  1919-yili  1 
apre lda  K a v m a n   X o rv a t  m a o r i f  k o m i s s a r ig a   xat  y o 'll a b .  d a v la tn in g   k o 'z i   ojiz.  gu ng, 
ruhiy  kasal  va  psix o lo g ik   taraqqiy oti  h a m d a   psixik asi  m u v o z a n a ts i z   boialarni  o ' z  
tarbiy asiga  olishi  zarur ligini  t a ’kid lagan.  X uddi  shu  m a q s a d d a   butu n  bir  m a x s u s 
m u a s sa sa la r tizim in i  ta shkil  etishni  ta k l i f  etgan.  X o rv a tn in g  taklifi  bir  n e c h a  y o 'n a l i s h  
b o 'y ic h a   d iq q a t g a   sazovordir.  B irinchid an.  bu  k o m p l e k s   xarak terd ag i  ish  b o 'li b , 
bir on-bir  p six o n e v ro lo g ik   kasallik  n azard an   ch e td a   q o lm a g a n .  Ikkinchid an,  bu  rejada 
k etm a-k etlik d an   bir  ne c h a   b osqich  n a z a rd a   tutilgan:
1. 
K asallik   diagnos tikasi  ( ta d q iq o t  darajasi).  2.  K a sa lla m i  d a v o la s h   (am aliy 
tibbiv  darajasi).  3.  Kasa llarn i  ta rb iy alash   va  t a ’lim  berish   (am aliy  t a ’lim  darajasi). 
Birinchi  dara jani  psix o lo g ik   lab orato riy a, 
ik kinchi  darajani  d a v o la s h   m ax s u s 
muassasasi,  uchin chi  darajani  m a k t a b la r  a m a l g a   oshirish  k o ' z d a  tutilgan.
T urk is to n d ag i  m u a s sa sa la rd a n   biri  " O 'z b e k   da v la t  ilmiy  ta d q iq o t  in stituti” 
hozirgi  Qori  N iy o z iy   n o m id a g i  p e d a g o g ik a   fanlari  ilmiy  ta d q iq o t  instituti  1929-yili 
tashkil  qilin gan  b o 'li b ,  hozirgi  k u n g a   q a d a r  bu  institut  o 'q i t i s h n i n g   pedagogik  
konsepsiyalari 
m a k t a b   va  m a k t a b g a c h a   ta rbiya 
m u a s sa sa la rid a   t a ’lim-tarbiyc 
naz ariyasini  y aratu v ch i  v a g o n a   m a r k a z   his o b lan ad i.  1930-y illar  b o sh larid a  institu 
tarkibida  quy id ag i  kabin etla r  m avjud  b o 'lg a n :  1.  Ijtimoiy  g ig ien a  kabineti.  2.  Iqtisoc 
kabineti.  3.  P ed a g o g ik - p s ix o l o g iv a   kabin eti.  4.  P sixolo gik  laboratoriya  kabineti. 
Institut  ta shkil  b o 'l g a n   v a q td a n   b oshlab  milliy  m entalite tni  va  ijtim oiy 
muhitn i
72

---

c h u q u r  ta dqiq  qilish  bola larning  psixolo gik  ijtimoiy-m ad an iy  xususiyatini  hisobga 
olg an  h o ld a  darsla m i  yaratish  bilan  s h u g ‘ullandi.  Institut  faoliyatining  asosiy 
y o ‘nalishIari  quyid agila rdan  iborat  edi.  1.  Ilmiy  ekspedisiy alar  uyushtirish.  2.  Bolalar 
xarakterini  o 'rg an ish .  3.  Pedagogik   kadrlar  tayyor lash.  U shbu  institutning  faoliyati 
Bendrik ov,  Leventuev,  Zavaro va,  Y usupov,  Tokanaev,  Debenzov,  Mirsharipov, 
M u x id d in o v   kabi  olimlarn ing  nomlari  bilan  ch am b a rch as  bog'liq.  1930-yillarda  bu 
institutda  j a h o n   psixolo giya  faniga  katta  hissa  q o 's h g a n   olim lardan  biri  A leksandr 
R o m a n o v ic h   Luriya  ishlagan.  U  o ' z   institut  doirasid a  o'tk a z g a n   tadqiqotlari  aso sid a 
keyin chalik  “ O b  isto richesk om  razvitie  poz navateln ix   protsessov”  -   “ Bilish 
ja r a y o n la r in in g   tarixiy  taraqqiyoti  haqid a”  de gan  asarini  nashr  qildi.  O 'z b e k i s t o n d a  
psixolo giya  fanining  shaklla nish ig a  katta  hissa  q o ‘shgan  olimlardan  y an a  biri 
P.Iv anov  his oblanadi. 
1927-yil  Sam arqanddagi  o ‘zbek  pedagogik a  institutida 
( p ed ak ad em iy a)  eksp erim enta l  psixolo giya  laboratoriyasini  tashkil  qilgan.  1940-yilda 
u 
p ed ag o g ik a 
institutlari 
talabalari 
uchun 
psixolo givad an  
birinchi 
o 'q u v  
q o 'lla n m a sin i 
nashr 
qilgan. 
K eyin chalik  
1934-yili 
Samarqand 
pedagogik a 
institutining  o 'z b e k   davlat  universitetiga  aylantirishi  munosabati  bilan  P.Ivanov  o ‘z 
laboratoriyasi  bilan  N izo m iy   nom idagi  T o sh k en t  davlat  pedagogik a  institutiga 
k o ‘chib  o ‘tadi.  Pedagogik a  o ‘quv  m uassasalarida  ilmiy  pedagogik   poten sialnin g 
etishm asligi  tufayli  dastlabki  psixolo giya  darslari  ustida  tarjimonlar  y o rd am id a  olib 
borilgan  keyin chalik  bu  ta r jim o n la m in g   o ‘zlari  mustaqil  ravishda  psixolo giyadan 
o 'z b e k   tilida  m a ’ruzalar  o ‘qiy  bosh lash gan.  A liaskar  U sm onov,  Toxiriyxon 
A s k a r x o ‘ja e v ,  Bay buro va,  R a x m ato v a  va  boshqalar  o 'z b e k   tilida  dars  o 'tu v ch i 
psixolo giya  o ‘qituvchilari  b o ‘lishgan.  P.Ivanovning  (1891-1968)  psixolo giyaga  oid 
75  dan  ortiq  ilmiy  ishlari  nashr  qilingan.  U n in g   1927-vilda  nashr  qilingan  “ U m u m iy  
p e d a g o g ik a ”  b o 'y ic h a   qisqa  ocherk,  “ M aktab sh u n o slik ”  tarbiyaning  um um iy  
metodlari 
1940-yillar 
va 
1954-yillarda 
“ U m u m iy  
psixologiya". 
1962-yilda 
“ T a ’lim ning  psixolo gik  asos lari”  kabi  asarlari  O 'z b e k is to n d a   psixolo giya  fani 
rivojlan ishiga j u d a   katta  hissa  q o 'sh d i.  SH.A.  B oyburo va,  U sm onov  kabilar  bevosita 
unin g  rahbarligida  faoliyat  k o ‘rsatishdi.  1959-yil  un in g  rahbarligida  M.G .Davletshin , 
Bekboev,  M uzaffarovlar  n om zodlik  dissertatsiyalarini  him oya  qilishdi.  1963-yil 
O 'z b e k i s t o n d a   psixolo giyadan  birinchi  b o 'li b   K rasnoboev  Ilya  Berovich  (1896 -1963) 
T osh k en t  Davlat  universiteti  filologiya  fakulteti  logika  va  psixologiya  kafedrasi 
mudiri  “ Y uqori  sinf  o 'q u v c h ila rid a   e ’tiqod,  axloqiy  tushunchalarni  shakllanishi" 
m avzusid agi  doktorlik  ishini  him oya  qildi.  K ra sn oboevni  ilmiy  faoliyati  20-  yillarda 
O 'z b e k i s t o n d a   tadqiqotlar  bilan  b o g ‘liq  unin g  rahbarligi  ostida  logika  va  psixolgiya 
kafedrasi 
azolari: 
3. 
M o 'm in o v a , 
V .Y a.M aros, 
A.Abdusatto rov, 
V.I.Sofer, 
A .G ulyam ov,  R.V.  G u lyam ov,  A.A.  Erstifirovlar turli  xil  o b ’yek tlarda  psixolo giya  va 
logika  b o 'y i c h a   ilmiy  tadqiqotlarini  olib  bordilar.  Bu  tadqiqotlar  O 'z b e k i s t o n d a   xalq 
t a ’limi  bilan  b o g 'liq   m uam m olarni  hal  qilishga  yordam   berdi.  M.V oxid ov  (1927- 
1989)  1955-yilda  Lenin gra dda  n om zodlik  ishini  him oya  qilgan.  Dastlab  Andijon 
p e d a g o g ik a   institutida,  s o 'n g r a   Qori  N iy oziy   n om idagi  p edagogik a  ilmiy  tadqiqotlar 
institutida  ishlagan.  1966-yil  T oshkent  Davlat  universiteti  “ Psixologiya”  kafedrasi 
mudiri  etib  saylangan.  1973-yili  Ministrlar  Soveti  to p s h irig 'ig a   binoan  tarix  fakulteti 
ta rkib ida  tashkil  etgan.  Zinin,  L.I.Sofer  ishtirokida  va  m arkaznin g  is te'dodli  olimlari 
y o rd am id a  bu  erda  o 'q u v   eksp erim enta l  laboratoriya  tashkil  qilingan.  M .V oxid ov
73

---

to m o n id a n   m a k t a b g a c h a   p e d a g o g ik a   bilim   yurtla ri  u ch u n ,  p e d a g o g ik a   institutlaii 
uchun  da rs lik la r  y o zilgan,  oxirgi  yilla rda  M . V o x id o v ,  A .P e tro v s k iy   tahriri  ostidaci 
“ U m u m i y   p s i x o lo g i y a ”  darsligi  tarjim a  qilin gan  va  ayni  p a y td a   milliy  va  m i n t a q a v b  
x u s u s iy a tla m i  h is o b g a   olg an  hold a  o ‘zb ek   tilida  d a rs lik   yaratish  bilan  m a s h g 'i !  
b o 'ld i.